Now kiss my ass
Show me your brass
Don't shit yourself
I fuck your pelf

(úryvok skladby Leave Me Alone)

 

Okej, tak v prípade martinských melodikov EUFORY sa hodnoteniu textov na ich debute Flying Island Eufory radšej vyhnem, vždy totiž radšej chválim, než haním. Našťastie, na chválenie je tu toho viac než dosť.

Kapelu sme na našich stránkach už predstavovali. Eufory sa vzhliadli v power metale európskeho strihu a svojím počínaním tomuto žánru vôbec nerobia hanbu. Práve naopak, táto formácia očividne vie, ktorým smerom sa chce uberať a nekompromisne tomu prispôsobuje celú svoju tvorbu. Ako vzor by sa snáď dali uviesť Sonata Arctica alebo Gamma Ray, ja tam však počujem predovšetkým novších Helloween. Avšak pozor, Eufory nie sú žiadne kopírky. Inšpirácia nie je zlá vec a vôbec, nasilu zakrývať svoje korene pôsobí predsa smiešne, v power metale obzvlášť. 

Po spustení albumu mi (po obligátnom intre) takmer okamžite udrel do uší naozaj skvele zvládnutý spev Ľuboša Senka. Presne takéto vypracované hlasy potrebuje slovenská heavymetalová scéna ako soľ. V stredných polohách znie plno a silne a tie vyššie mu takisto nerobia problém - dokonca aj tie kotipeltovské sirény na konci Be My Brother znejú prirodzene. Drobná výčitka smeruje k angličtine, miestami je tá výslovnosť až príliš "slovenská", to je však v podstate zanedbateľné negatívum. Veľmi rád sa utvrdím vo svojom presvedčení o Ľubošových kvalitách na koncerte.

Natrafil som na názory, ktoré spomínajú slabšiu produkciu. Úprimne povedané, neviem, čo sa tým myslí. Gitary režú skutočné riffy, žiadne drhnutie štyroch akordov, basgitara krásne duní, s bicími taktiež nemám problém, Mirka to miestami vie roztočiť. Ďalší argument proti spomenutému názoru - je neskutočné potešenie počúvať sóla. To, čo obvykle v pesničke sotva registrujem, je v prípade Flying Island Eufory ozdobou nahrávky a povestnou čerešničkou na torte. Šikovné aranžmány a vyhrávky zabraňujú poslucháčovi naberať pocit jednotvárnosti (aj keď nejaká tá speedová vypaľovačka by určite nebola na škodu). Ten dojem šaliaceho publika v Cheers! je nápad za sto bodov, ktorý som už dlho nepočul, chválim!

Veľmi rozumným dramaturgickým ťahom je umiestnenie jedinej slovensky spievanej piesne Melódia čierneho klavíra ako poslednej položky v podobe bonus tracku. Viem si predstaviť, že táto balada niekoho chytí za myokard, mne však príde príliš patetická a zaváňajúca 90. rokmi minulého storočia, ktoré sú už predsalen trochu pasé.

Eufory na svojej prvotine jasne potvrdzujú, že power metal je na Slovensku na vzostupe a po Signum Regis, Within Silence, Anthology a ďalších má metalová časť národa ďalší dôvod na radosť. 


spustiť videospustiť video