Nie je to preklep, to ,,boli" je schválne.

Keď som sa dozvedel o koncerte STINGA 26. júna na bratislavskom hrade, mal som radosť. Zažil som ho na zimáku pred siedmimi rokmi a mám veľmi príjemné spomienky. A keď sa po spustení predpredaja po lístkoch len zaprášilo, bolo jasné, že nás čaká výnimočný večer.

 

V apríli vyšiel album 44/876, ktorý nahral spolu s Jamajčanom SHAGGYM. Nemôžem povedať, že by som bol uchvátený. Čakáš decentný prejav Englishmana a dostaneš... Dostaneš niečo úplne iné. Hoci melodické, rytmické, pulzujúce. Reggae. Nie je to Sting. Mimochodom, viete prečo 44/876? Tento ,,kód" odkazuje na domovské krajiny oboch interpretov, +44 je UK a 876 patrí Jamajke. Takže vyšiel album a na jeho podporu sa obaja páni vydali na turné.

 

Celé je koncipované skôr komornejšie. Historické lokality, prírodné amfiteátre. Sprievodná kapela je vytvorená muzikantmi zo stajní oboch pánov. Takže exkluzívny koncert v exkluzívnom prostredí. Exkluzívny spevák a exkluzívny zážitok.

 

Zhruba pred mesiacom som dostal informáciu, že na turné so Stingom ide aj Shaggy. Hmm, dobre. Vydržíme to. Aj cestou na nádvorie hradu boli navigačné tabuľky so šipkou a nápisom Sting - koncert. Nebol som sám, kto onemel ešte pred prvými tónmi koncertu. Spolu so Stingom vyšiel na pódium aj chlapík v baloňáku, ovešaný zlatými reťazami a tmavšej pleti. A nebol to Rytmus. Dovtípil som sa, že Shaggy bude na pódiu od úplného začiatku.

 

Páni šou odpálili vo veľkom štýle, Englishman in Bratislava. S doprovodným ,,Shaggyrapom". Sting sa venoval svojej ošúchanej Fendere a okrem predstavenia muzikantov nechal komunikáciu s publikom na svojom partnerovi. Keď zaznelo zopárkrát ,,come on, reggae people", zabehla mi slinka, ale srdce vydržalo.


Skladby z policajného obdobia Stinga sa striedali s kúskami z jeho sólovej dráhy. Shape Of My Heart, Message In A Bottle, If You Love Somebody, Roxanne a podobne. Šancu dostali, samozrejme, aj tanečnejšie skladby zo spoločného albumu, či už titulná 44/876 alebo Dreaming In The USA.

 

Došlo aj na známe Shaggyho hity, či už Hey, Sexy Lady, Oh Carolina alebo Boombastic. Návštevníci vlastniaci lístky na státie boli rozmiestnení po ploche nádvoria okolo sektoru na sedenie. Ale v podstate celý priľahlý kopček bol obsadený návštevníkmi. A aj turisti, v tom čase obzerajúci obrátený stolček nad Prešporkom, postávali na terase Hradu a počúvali muziku. Vyvrcholenie celého koncertu prišlo tesne pred 22. hodinou, kedy zazneli pecky Desert Rose, Every Breath You Take, Shaggyho It Wasn't Me a úplný záver patril Fragile a Stingovi so španielkou v ruke.

 

Čo na záver? Exkluzívny večer so Stingom. Na hrade. Každý z nás má okamžite asociáciu pohodového večera s pokojnou muzikou, umelecký zážitok. Organizujúca agentúra deň po koncerte informovala, že v momente spustenia predaja lístkov ešte nemali informáciu o spoluúčinkujúcom. A je pravda aj to, že v tom čase ešte nebol vonku album 44/876. Ale asi to mohlo byť viac odpromované. Do posledného momentu, do prvých zábleskov zlatých reťazí na Shaggyho krku išlo o večer so Stingom. Ale každý čo i len trochu prístupný aj iným typom zábavy určite strávil prijemný večer. A veselé pospevovanie návštevníkov, tancovanie a poskakovanie toto tvrdenie potvrdzuje. Hoci, určite sa nájde zopár nespokojných, ktorí išli za iným zážitkom.

 

Po technickej stránke si myslím že akcii nie je čo vytknúť. Stánkov s občerstvením bolo dosť, ochranka išla nekompromisne, ale v rámci pravidiel. Zvuk aj svetlo výborné. Ak mám nájsť nedostatok na organizácii, tak chýbajúcu veľkoplošnú obrazovku pri pódiu a nepripravenosť podzemných garáží na takéto akcie. 40 minút čakať v rade len na zaplatenie parkovného sa mi zdá dosť veľa.

 

Englishman s partiou ďalší deň po našom koncerte zbehol len kúsok po Dunaji, do jednej z najkrajších open air arén v Európe v rakúskom St. Margarethen.