Dočkali sme sa. Šou k zatiaľ poslednému albumu The Quantum Enigma holandskej formácie EPICA s neprehliadnuteľnou krásavicou Simone Simons za mikrofónom dorazila vďaka agentúre Octopus Promotion aj na Slovensko. Napriek tomu, že u našich západných susedov sa šesťčlenná zostava objavuje celkom pravidelne, na bratislavský koncert sme si museli počkať dlhých päť rokov. Ak by teda platilo, že odlúčenie posilňuje lásku, slovenskí fanúšikovia tú svoju v utorok večer v MMC klube prejavili skutočne vášnivo.


Domácu scénu na úvod zastúpila atmosferická kapela APRIL WEEPS z Dunajskej Stredy. Zostava je v poslednom čase poriadne aktívna, pričom aj zoznam metalových hviezd, ktorým u nás už rozohrievali publikum, sa pekne rozrástol. V spojitosti s ich menom sa v poslednom čase dosť skloňujú rôzne informácie o novom albume a na nové kúsky sa nesmierne tešíme. O tom, že sú s ich tvorbou dobre oboznámení aj miestni milovníci gitarovej muziky, svedčil naozaj slušný počet divákov, ktorých mali pod pódiom. Obmedzený hrací čas však kapele, bohužiaľ, nedovoľoval usadiť sa pod svetlom reflektorov nadlho. Verím však, že som nebola jediná, komu ich kvalitne zostavený set ubehol rýchlosťou blesku.

 

Všetko šliapalo ako hodinky, a tak po krátkej, polhodinovej pauze (ktorú niektorí využili na pivko, pokec so známymi či na poslednú cigaretku) sme o deviatej hodine spoločne netrpezlivo vyčkávali úvodné tóny skladby Originem, ktorá tradične otvára aktuálny setlist v rámci turné k nahrávke The Quantum Enigma. Ako prvý sa za burácajúceho potlesku na pódiu objavil bubeník Ariën Van Weesenbeek. Po prvom údere do bicích vybehol aj klávesák Coen Janssen, pričom hneď v závese nasledovala trojica gitaristov: Rob Van Der Loo, Isaac Delahaye a Mark Jansen. Tí nenechali nič na náhodu a razom sa pustili do prudkých riffov prvej piesne The Second Stone. K na pódiu vyvádzajúcej skupinke priskočila aj Simone Simons a už sa mali aj všetci chlapi v publiku na čo pozerať.

 

Tých, čo patria k horlivým fanúšikom skupiny, vôbec neprekvapilo rýchle tempo striedajúcich sa piesní, ktoré sa nieslo celým koncertom. Už v úvodnej časti šou sa po krátkom pozdrave z reproduktorov rútili sláčiky melodickej The Essence Of Silence a nikto z kapely sa ani na minútku nezastavil. Epica stavila na istotu a na slovenských fanúšikov chrlila svoje najúspešnejšie piesne. Pri skladbe Sensorium z prvého albumu The Phantom Agony svetlá reflektorov na pár minút sčerveneli, aby mohli pri nasledujúcej Unleashed opantať divákov úplne odlišným farebným odtieňom a intenzitou. Bez zbytočných rečí sa pokračovalo s pozitívnym posolstvom piesne Storm The Sorrow a fanúšikovia boli vo vytržení. Pôvabná speváčka Simone Simons sa následne priznala k poruchám spánku a uviedla ďalšiu skladbu v poradí: Chemical Insomnia. Nebeské výšky odspievala s prehľadom a všetkým pochybovačom o jej nespornom talente tak vytrela nielen zrak, ale aj sluch. Akousi povinnou jazdou každého účastníka koncertu kapely Epica je aj aktívne zapájanie sa počas Cry For The Moon striedavo buď headbangovaním, alebo hromadným „Forever and ever“ v refréne skladby. Túto časť svojej práce odviedlo publikum na výbornú, pričom úsmev počas celej piesne nezliezol z tváre ani kapele.

 

Bol však už najvyšší čas trošku pritvrdiť, a preto sa počas nasledujúcich skladieb viac hlásil o slovo aj agresívny growl gitaristu Marka Jansena. Gitarové kolo zahájila The Obsessive Devotion z albumu The Divine Conspiracy, po ktorej bzučiaca rýchlosť gitár ohlasovala novšiu skladbu Victims Of Contingency. Tvrdšie pasáže sprevádzalo synchronizované headbangovanie všetkých gitaristov (často ešte aj do tej istej strany!), pričom ani samotná Simone Simons sa nenechala zahanbiť a poriadne to na pódiu roztočila. Keď sa všetci vybláznili do sýta, vrátili sme sa s nahrávkou Quietus opäť trošku do minulosti k albumu Consign To Oblivion, ktorý vyšiel pred viac než desiatimi rokmi. Na pódiu bolo jasne vidieť, že kapela je vo skvelej forme a že jednotliví členovia sa výborne dopĺňajú. Spoločné úsilie bolo očividné najmä počas jednej z najkomplexnejších skladieb Design Your Universe, pred ktorou gitarista Mark nezabudol publikum upozorniť na to, aké dôležité je nasledovať svoje sny.

 

Počas krátkej prestávky pred koncom večera publikum ani na chvíľu neutíchlo a nedočkavo sa kapele pripomínalo skandovaním či hlasným potleskom. Fanúšikovia si tak najskôr vydobyli výpravu do zasľúbenej zeme s piesňou Sancta Terra a následne vyjadrili svoju túžbu oslobodiť sa z okov politických klamstiev prostredníctvom epickej Unchain Utopia. Záver patril skladbe Consign To Oblivion, ktorú rozprúdil najskôr kotol a potom samotné extrémne rýchle pasáže pred jej monumentálnym finále. Členovia zostavy sa po zaznení posledných tónov ešte zo srdca poďakovali, pohádzali do publika všetko, čo sa na pódiu našlo, odfotili sa a potichu odišli do šatne.

 

Atmosféra v klube bola počas celého koncertu skutočne dych vyrážajúca. Ľudia sa úprimne bavili, spievali, skandovali, headbangovali... Paroháče bolo vo vzduchu vidieť neustále, o čom svedčí aj fakt, že samotná kapela v rámci komunikácie s publikom nemala veľa práce. Z výrazov na tvárach sa dalo členom skupiny vyčítať, že si večer naozaj užívali. Nezabudli ani viackrát spomenúť, že by na Slovensko chceli jazdievať častejšie. Keďže im už na konci septembra vychádza nový album The Holographic Principle, môžeme zatiaľ aspoň dúfať, že sa agentúre Octopus Promotion pošťastí a budeme si ho môcť vypočuť aj na domácej pôde. Určite by mali fanúšikovia z toho minimálne taký nezabudnuteľný zážitok ako z utorkového večera.