V prípade tohto pána speváka existujú v metalovej komunite dve skupiny ľudí. Buď ho ľudia poznajú pod občianskym menom Einar Selvik ako geniálneho, charizmatického tvorcu projektu WARDRUNA, alebo vám skôr signálne kontrolky rozsvieti jeho niekdajší pseudonym Kvitrafn, ktorý zvykol používať za čias, kedy bubnoval u blackmetalistov Gorgoroth.

 

No nech je už tak alebo onak, metalová scéna ho registruje a reaguje na neho, pretože to, čo robí, robí originálne a najlepšie ako vie. Práve pre jedinečnosť je Wardruna jednou z najväčších lahôdok, aké dnes ponúka hudobná scéna. Ja som mala tú česť porozprávať sa s týmto rozhľadeným a skvelým pánom hudobníkom a pozisťovať nejaké tie informácie nielen o tom, čo ďalej prirpavuje s Wardrunou, ale napriklad aj o koncerte na Slovensku a mnohom ďalšom.


Pred Wardunou si bol členom Gorgoroth, čo určite pomohlo viac spopularizovať tvoje meno. Wardruna je ale v porovnaní s Gorgoroth niečo úplne iné. Prečo tá veľká zmena v hudobnom štýle? Ako si sa ty ohľadom tohto zmenil?

Myslím, že vo všetkom. Prešiel som mnohými zmenami, ale povedal by som, že tie zmeny prišli ešte pred tým, než som vôbec začal v Gorgoroth. A Gorgoroth neboli tak úplne môj projekt. Bola to práca. Neboli pre mňa ničím osobným. Takže v rovnakom čase, kedy som hral s Gorgoroth, som zároveň pracoval s Wardrunou. A, áno, netuším, asi som potreboval niečo robiť a bolo to osobné. Mal som preto toľko vášne, že sa to stávalo čoraz dôležitejším, a to je dôvod, prečo som v určitom bode dospel k rozhodnutiu, že opustím všetky ostatné projekty, v ktorých som bol zapojený a naplno sa sústredím na Wardrunu. Pochádzam z metalu, čo budem vždy akceptovať. Hral som mnoho rôznych hudobných štýlov a veľmi až vášnivo som sa zaujímal o tradičnú hudbu, historickú hudbu a ostatné hudobné žánre už od mladosti, takže hádam, že po mnohých stránkach to bola prirodzená voľba.

 

Práve som sa chcela spýtať, či si až tak veľmi nebol na black metal, keď si bral bubnovanie v Gorgoroth len ako prácu, ale už si stihol vysvetliť, že si.

Áno. Vieš, tak trochu mám metalovú minulosť. Je to hudba, pre ktorú som mal vášeň už od čias, kedy som bol dieťa. Hral som v rôznych kapelách odkedy som mal 12 - 13 rokov a väčšinou to bolo v rozpätí black metalu alebo detah metalu a podobne. Ale v čase, kedy som sa pridal ku Gorgoroth, už bola moja myseľ nastavená na iné hudobné žánre. Mal som iné veci, ktoré som chcel robiť.

 

Takže to bolo, ako keby si v podstate dospel, keď si zmenil štýl? Myslím ten prechod z black metalu a podobne k vikingskej hudbe, teda Wardrune.

Nepoužil by som slovo dospel. Samozrejme, vždy sa potenciálne meníme a posúvame sa v živote, a tak to bolo aj so mnou. Myslím, že black metal v tom momente akoby pre mňa stratil zaujímavosť. Už nie je pre mňa taký zaujímavý ako žáner, ako nápad. Ale áno, je to tak trochu dospievanie. Nie som ten typ človeka, ktorý dokáže opakovať rovnakú vec dookola, znovu a znovu, a znovu. Rád rastiem, rád sa mením. V mnohých veciach musíš nasledovať svoje srdce a, samozrejme, keď dôjde na umenie, je dôležité nasledovať svoju vášeň. To je jediný spôsob, ako tvoriť zaujímavé veci a rásť. Takže to bolo prirodzené rozhodnutie založené na osobnej úrovni, na tom, v čo osobne verím. Môj záujem o ezoterické tradície stále rástol a rástol, zmenil som sa a ľahko som sa dokázal rozhodnúť. Prišlo mi prirodzené robiť niečo iné.

 

Chápem. A keď si založil Wardrunu, očakával si, že bude mať až taký medzinárodný dosah, že bude až taká slávna?

Nie, vôbec nie. Dosť ma to prekvapilo. Vždy som tvoril pre vlastné záujmy, bola to prosto vec, ktorú som mal potrebu robiť, ale myslel som si, že by to... Bolo to trochu sporné. Mal som pocit, že by to mohlo mať zahraničný potenciál, videl som to, ale aj tak bolo celkom prekvapivé sledovať počiatočné reakcie. Pretože, keď som začal ukazovať skladby ľuďom, či už to boli kamaráti, kolegovia alebo ľudia z hudobného priemyslu, ešte nič nebolo uverejnené, ale videl som, že ľudia reagovali veľmi silno, keď som im ukázal demo nahrávky. Takže po nejakom čase hrania som usúdil, že by to široká verejnosť mohla prijať ešte lepšie, než som si pôvodne myslel, keď som začínal. A myslím si, že je to rovnaké aj teraz. Neustále ma prekvapujú a ohromujú reakcie a podpora, ktoré nám ľudia ukazujú. Nie je to niečo, čo beriem ako istotu. Robím to pre seba. Predovšetkým tvorím hudbu, ktorú chcem robiť a počúvať ja sám. Všetko ostatné je obrovským bonusom.

 

Možno práve preto, že to robíš hlavne pre seba spôsobom, ktorý sa tebe páči, ľudia reagujú ako reagujú, a teda sa im to páči. Priznávam, mne sa to tiež veľmi páči.

V hudbe a v spôsobe, akým je podávaná, je úprimnosť. Tiež je to veľmi nekompromisné. Žiadnym spôsobom to netlačím nijakým smerom. Od začiatku bola veľmi dôležitá integrita.


Wardruna nie je metal, ale napriek tomu sú to väčšinou metalisti, kto k nej inklinuje. Čo je podľa teba dôvodom? Môže to byť v dôsledku tvojho bývalého členstva v Gorgoroth?

Nie, nemyslím si, že to má niečo dočinenia s Gorgoroth. Možno fakt, že ja aj Gaahl, ktorý bol kedysi tiež členom Wardruny, sme vzišli z metalovej scény a boli sme dosť známymi postavami na metalovej scéne. Myslím, že nám to dovolilo ukázať hudbu ľuďom, ale keby sa im to nepáčilo, potom by sme s tým nič neurobili, prosto by to nepočúvali. Nezáleží na tom, či si z Gorgoroth alebo z nejakého iného hudobného žánru, ak sa ti niečo páči, potom to máš rada bez ohľadu na to, kto sú tí ľudia. Takže si fakt nemyslím, že to s tým má niečo. Možno akurát tak v začiatkoch ľahšie vydlážednie cestičky a že sa ľudia potom na to skôr pozreli. Ale tento efekt sastratil v priebehu prvých šiestich mesiacov a potom to už muselo stáť na vlastných nohách.

A na margo publika, ktoré vidíme na koncertoch, nie sú tam len metalisti, ale množstvo druhov ľudí. Možno v začiatkoch tam boli väšinou metalisti, ale po veľmi krátkej dobe sme videli širokú škálu ľudí. Áno, sú tam metalisti, ale aj nadšenci histórie, príslušníci scény folkovej hudby, jazzu a tí, čo majú radi indie. Na našich koncertoch sa stretávame so všetkými od mladých až po starých. Vidíme ľudí zo všetkých etnických skupín. Takže to fakt presahuje ďaleko za limitovanosť hudobnými žánrami a podobne. Tak trochu to stvorilo vlastný žáner, takže publikum je veľmi široké. Ale na margo tvojej otázky, prečo to majú radi metalisti, myslím si, že je to pre tematickosť, s ktorou sa často stotožňujú. Stotožňujú sa s témou a estetické cítenie, ktorého sa kapela drží, je dosť blízko tomu, čo je príťažlivé pre milovníkov metalu. Myslím, že to dáva logiku.

 

Pýtala som sa na to, lebo ja sama som sa dostala k Wardrune cez metal, cez metalistov a keď poviem Wardruna alebo tvoje meno niekde v spoločnosti metalistov, niekedy to vyzerá, akoby som práve povedala nejaké magické slová alebo čo a oni zostanú: Ahá, to! To je niečo úžasné! A podobne.

Jasné, samozrejme, viem, že metalová scéna to registruje a celkom dosť, dokonca sú tam doživotní poslucháči. Myslel som to však tak, že je tu aj množstvo ďalších takých ľudí, takže výsledkom je veľmi zaujímavý mix ľudí, čo vidíme na koncertoch. Je to dosť fascinujúce.

 

Chápem, čo tým myslíš. Je to skvelé. Vo Wardrune používaš staré hudobné nástroje ako tvoji severskí predkovia. Bolo ťažké naučiť sa na ne hrať? Trvalo to dlho?

Cítim, že sa stále učím. Samozrejme, keď som sa nimi začal zaoberať, nebolo o nich dostupných veľa informácií. Teraz je už však toho známe viac a veľa ľudí ich znovu vyrába, čo je skvelé, ale vtedy bolo dosť ťažké nájsť ich a v niektorých prípadoch som bol dokonca nútený vyrobiť si nástroje sám. Takže to znamenalo veľa skúmania, pokusov a zlyhaní, kým som ich našiel a tiež som sa rozhodol, že som nechcel počúvať, ako na týchto nástrojoch hrajú iní skôr, ako som sa to naučil sám. Chcel som sa s nástrojom zblížiť a naučiť sa hru na ňom podľa jeho vlastných predpokladov, pristupovať k nemu ako dieťa – najskôr skúšaš nájsť hlas nástroja, kým do neho vložíš vlastné predstavy. Znamenalo to veľa práce a zabralo veľa času nájsť, vyrobiť, kúpiť alebo si dať vyrobiť dané nástroje inými ľuďmi. Síce to bolo veľa práce, ale veľmi vzrušujúcej a zaujímavej.

 

Hovoríš, že sa stále učíš, ale ja si myslím, že už teraz si v tom veľmi dobrý. Mám dojem, že ľudia sotva dokážu rozoznať, že sa stále učíš.

Áno, mal som šťastie pri získavaní skúseností, ale ako hudobník si skôr myslím, že mi to až tak nejde. Trebárs pre mňa je technika druhoradá. Najdôležitejšou vecou je emócia. Minimálne polovica z toho najdôležitejšieho je to, ako to všetko spájaš a myslím si, že to je mojím nástrojom, spájať ich všetkých dokopy a nemusím nutne byť najtechnickejší hráš na jednom z nich. Oni poznajú rozdiel.

 

Myslím, že to robíš správne. Všetky tie emócie v tvojej hudbe sú niečo fantastické.

Oh, ďakujem.


A keď už sme pri tom učení sa, viem, že tvoja hudba je inšpirovaná runami, podľa čoho súdim, že zrejme vieš čítať runické spisy. Takže ma zaujíma, ako si sa vôbec dostal k čítaniu rún? Trvalo dlho, kým si sa to naučil?

Hej, viem čítať, čo je napísané runami. Myslím, že učiť sa runy je ako učiť sa náš písaný jazyk, pretože sú spísané, sú svojím spôsobom systémom určeným na písanie. Mám dojem, že veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o runy, s nimi začína zo zlého smeru, učia sa ich zo zlého konca. Začínajú s učením sa toho, ako vykladať osud a myslím si, že to je správne pri ezoterickej časti, ale rovnakí ľudia ani netušia, čo sú runy. Každý by ich mal najskôr používať ako písmo, čo je vlastne aj ich hlavné využitie vzhľadom na pôvodné a tradičné využívanie rún. Keď sa chceš učiť runy, nauč sa, ako fungujú v podobe systému na písanie, pretože ti to automaticky odhalí veľa o tom, ako fungujú v ezoterickom zmysle. Ale, vieš, čím viac študujem runy, tým viac chápem, ako málo toho viem a stále toho existuje veľa, čo o nich ani netušíme. Je to niečo, čo ma veľmi zaujíma. Študujem ich už viac ako polovicu života a neustále nachádzam nové veci, ktoré sa môžem naučiť, nové objavy, nové aspekty, ktoré úplne menia môj pohľad na ne. Takže je to neustále napredujúci proces. Runy sú ťažké a ak si myslíš, že nie, tak potom niečo robíš zle.

 

Mám pravdu, ak si myslím, že sú dva uhly pohľadu, ako sa pozerať na runy? Pretože mám dojem, že je možné na ne pozerať ako na druh abecedy alebo jednotlivo na zmysel každej z nich.

Áno, ale oba sú určitým spôsobom spojené a musíš pamätať na to, že moderná náuka o runách je celkom odlišná od tej pôvodnej. V pôvodnej boli aj v ezoterickom význame slová veľmi dôležité ako kľúčová ingrediencia pri použití v mágii. Takže je to komplikované. Nepovedal by som, že teraz to už nie je také spojené, ako si ľudia myslia. Samotné slovo runa môže znamenať mnoho rôznych vecí. Môže, ako hovoríš, označovať abecedu, môže označovať magický symbol, magickú pieseň, tajomstvo, poznanie a koreň toho slova z veľmi, veľmi starých čias znamená tvorbu zvuku. Takže je to komplexné slovo, ktoré má viacero významov, čo zároveň reflektuje aj početné funkcie rún samotných.

 

Tak teraz si mi povedal niečo úplne nové a som ti za to veľmi vďačná, pretože ma veľmi zaujíma vikingská kultúra a na internete je o týchto veciach množstvo hlúpostí.

To rozhodne.

 

Vráťme sa späť k Wardrune. Ako viem, plánovali ste trilógiu albumov Runaljod, ktorá už je ukončená aj spolu so skaldickým bonusovým albumom. Ale čo príde ďalej? Môžeme očakávať ďalšiu trilógiu?

Myslím, že stále môžete očakávať mnoho albumov, ale či už to bude trilógia, alebo samostatné albumy, to ešte nie je rozhodnuté. Aktuálne pracujem na ďalšom albume Wardruny. Je trochu skoro na to, aby som zachádzal do detailov a predpovedal, ako to bude asi prebiehať, ale aktuálne teda robím na novej nahrávke.

 

To rada počujem!

Áno, je to veľmi vzrušujúce. Veľmi sa teším a je dobrý pocit byť znovu v kreatívnom móde.

 

Vaša hudba bola použitá v seriáli Vikingovia. Sú aj nejaké iné filmy alebo seriály inšpirované vikingskou érou, kde bola vaša hudba? Rád by si vašu hudbu šíril viac aj takýmto spôsobom? Ak teda nie sú také seriály alebo filmy, kde bola použitá Wardruna okrem Vikingov.

Existuje celkom dosť filmov, trailerov a podobne, kde použili našu hudbu. Ale v ohľade historických vecí si nie som celkom istý. Viem napríklad o nórskej vikingskej paródii menom Northmen.

 

Myslím, že som tam počula Amon Amarth, ale Wardrunu?

Áno, použili celkom dosť Wardruny.

 

Keď už sme pri tých spoluprácach, ľuďom, vrátane mňa, sa veľmi páčili vaše živé vystúpenia s Aurorou. Plánujete s ňou niečo ďalšie? Možno aj v štúdiu, nielen naživo?

Neplánujeme nič, ale ktovie. Spolupráca s ňou sa mi páčila a obaja sme tak trochu fanúšikmi hudby toho druhého. Dúfajme, že niekedy urobíme spolu niečo viac, ale neviem. V tomto bode je príliš skoro o tom hovoriť. Neplánujeme nič.

 

Ale znelo to veľmi zaujímavo. Viem, že mnohí ľudia túto kombináciu Wardruny s Aurorou vidia ako niečo magické, a to vrátane mňa. Videla som len videá na YouTube, ale bolo to...

Áno, plne súhlasím. Dúfajme, že raz v budúcnosti spolu niečo urobíme. Je to komplikované, no dúfajme, že raz v budúcnosti.

spustiť videospustiť video

Keď sme pri téme koncertov, ako viem a videla som na internete, primárne ste zvykli vystupovať v Nórsku a koncerty v iných štátoch boli tak trochu luxus. Teraz vidím, že plánujete viac koncertov po svete. Prečo teraz, čo sa zmenilo?

Vlastne, to nie je pravda, že sme v začiatkoch vystupovali hlavne v Nórsku.

 

Nehovorím, že hlavne, ale podľa toho, čo som videla, väčšinou ste boli v Nórsku.

Celkovo nerobíme veľa koncertov. Každý rok robíme možno... Dlhé roky sme robili ročne možno desať koncertov. To znamená, že sa z toho stala dosť exkluzívna vec a my sme boli nútení byť dosť selektívni. Povedal by som, že oveľa viac hráme mimo Nórsko než v Nórsku. Už od začiatku. Ale stále sme v koncertoch veľmi selektívni. Vždy som bol veľmi striktný ohľadom faktu, že pokiaľ robíme koncerty, musí to dávať zmysel, musí to byť ten správny koncert. Či sú správne podmienky, či je to správne miesto na hranie a dáva zmysel. Takže je to trochu výzva. Preto nechcem robiť v týchto veciach kompromisy.

V prvom rade, nechcem, aby ma omrzelo hrať vlastnú hudbu. Wardruna nie je ten projekt, kedy sa len zoberieš a ideš urobiť koncert. Pre mňa je to oveľa osobnejšie, čo znamená, že je to aj veľmi únavné. Nie je to niečo, čo by som chcel robiť viac než cítim, že je správne. Takže budeme pokračovať v selektivite a budeme robiť každý rok len pár koncertov a budeme sa snažiť ísť do krajín, kde sme ešte neboli. To je, samozrejme, to, v čo dúfame. Myslím si, že keď hráš na mieste so správnymi podmienkami, kde je už ono samotné komplimentom pre hudbu ako takú, potom je to aj pre publikum oveľa intenzívnejším a špeciálnejším zážitkom. Čo je tiež jedným z dôvodov, prečo to robíme takto.

 

Robíte to skvele s tou akustikou aj všetkým. Viem, ako pracujete. Na tie koncerty v Nórsku a mimo neho som sa nepýtala preto, lebo by som nevidela, že ste aktuálne viac vo svete než v Nórsku. Ale aspoň, čo som videla pred tým, vtedy ste boli viac v Nórsku ako vo svete, chápeš.

Áno, ale Nórsko je príliš malé na veľa koncertov. V skutočnosti aj v prvom roku, kedy sme začali hrať, sme robili jeden koncert v Nórsku a tri mimo neho. V roku 2009.

 

Viem, že ste veľmi selektívni ohľadom toho, kde vystupujete, ale myslíš, že by sa jedného dňa do tohto výberu mohlo dostať aj Slovensko?

Rozhodne! Samozrejme, v to dúfam. Už sme mali nejaké ponuky, aby sme tu zahrali, ale pre viacero dôvodov, buď organizátor, alebo načasovanie, neboli správne. Ale je to niečo, v čo dúfame, že urobíme v budúcnosti. Tak to snáď nepotrvá dlho.

 

Je super počuť niečo také! Bolo by skvelé vidieť vás aj v mojej domácej krajine, nielen v Prahe.

Áno, skôr či neskôr tu bude nejaký koncert.

 

Niekde som počula, že si vyrástol na mytologických príbehoch tvojej krajiny. Takže som zvedavá, ktorý z nich je tvoj najobľúbenejší a prečo.

Čiastočne som vyrástol na mytológii, ale pravdepodobne ešte viac na ságach. Ako keď sme niekde cestovali alebo len sme sa niekde prechádzali, vždy som rád počuval nejaké príbehy z minulosti, zo ság a podobne. Je to niečo, čo mám rád. Mnoho ság je veľmi dobrých. Samozrejme, mýty sú tiež dobré. Z hľadiska ság by som povedal, že moja najobľúbenejšia je Egilova sága, sága Egila Skallagrímssonara. Myslím si, že je to geniálna sága, ktorá má mnoho rôznych aspektov, čo ju činia unikátnou a zaujímavou. A poézia je tiež úplne unikátna a silná. Veľmi krásne.


Povedal si, že Wardruna a veci s ňou spojené sú pre teba veľmi osobné. Tiež som niekde čítala, že si príslušníkom moderného pohanstva. Je to tak?

Myslíš to, že som moderný pohan? Normálne nepoužívam škatuľkovanie alebo nepomenovávam to, čím som alebo nie som, ale ak už sa musím zaradiť, tak by to potom bolo tak, že som pohan. Áno.

 

Vieš, tiež ťa neškatuľkujem, ale niekde som to čítala.

Áno, jasné, viem, že sú ľudia ako ty a ja a ľudia, čo potrebujú ostatných niekam zaradiť. Ale osobne to nie je... Nazval by som sa pohanom alebo neznabohom.

 

A čo to pre teba znamená? Ako si sa k tomu dostal? Ak to teda nie je príliš osobné...

Nie. Pre mňa je to spôsob života. Pre mňa je to o prírode. Je to rovnaké ako Wardruna. Wardruna je v mnohom hlavne o troch veciach. Je to o piesňach, odraz vzťahu k prírode a medziľudských vzťahoch a niečo, čo je väčšie ako ty sám. Či už je to spirituálna vec alebo filozofická, na tom vôbec nezáleží. Toto sú veci, ku ktorým väčšina ľudí na planéte vzhliada bez ohľadu na to, či sú z takej alebo onej tradície, etnicity, kultúry či sociálneho zázemia. Je to v podstate niečo univerzálne a časovo neobmedzené a myslím si, že to, v čo osobne verím, je tiež určitým spôsobom prepojené s touto myšlienkou. Pre mňa je to o prírode a bytím jej súčasťou, nie byť jej nadradený alebo rovnocenný. Pre mňa to nie je o cestovaní v čase alebo takých tých romantických myšlienkach, že v minulosti bolo všetko lepšie. Zasnívať sa nad niečím, čo bolo, je trochu nezmyselné. Žijeme tu a teraz. Je to viac o pochopení zmyslu toho všetkého. Myslím, že pre mňa je to prirodzená viera a staré spôsoby, staré severské tradície sú niečo, čo sa zrodilo z prírody, z tej istej, ktorou sa stále obklopujem. Veľa z toho je stále relevantné. Je to relevantnosť, ktorá je pre mňa dôležitá. Keď používam staré poznanie alebo učenosť, stále to musí byť pre mňa relevantné, aby som tomu dokázal dať hlas.

 

Keď už ťa teda ľudia označujú nálepkou pohana, dodržiavaš aj nejaké tradičné rituály?

Aj koncert s Wadrunou je pre mňa rituálom a keď ho robím, obliekam si ceremoniálne oblečenie. Na osobnej úrovni robím oboje. Občas dáva zmysel obliekať sa v nejakom konkrétnom zmysle a nemusí to byť zrovna tradičné, v starom štýle. Môže to byť čokoľvek, záleží to len od toho, do čoho sa sama navlečieš, čo je tvojou motiváciou, aby si robila, čo robíš. Kým je to robené ako odraz toho, aký to má význam, dáva zmysel robiť niečo také. Ale povedal by som, že oboje robím čo najpohodlnejšie. Nakoniec nezáleží na tom, ako sa obliekaš, či už to má alebo nemá zmysel. Ale, samozrejme, pri verejnom obrade, v zmysle skupiny alebo tak, používaš symbolický a rituálny jazyk, takže je jasné, že sa k tomu aj príslušne oblečieš, aby si vytvorila určitý odstup počas rituálu. Preto používaš určité mocné predmety, oblečenie alebo okamihy. Je to na vytvorenie priestoru. Účelné je ešte aj používať určitú mimiku a atmosféru, ktorú chceš vytvoriť.

 

Takže môžeme povedať, že Wardruna je tak trochu tvojím rituálom.

Wardruna je jednoznačne mojím hudobným rituálom. 

 

Vo vikingskej ére by si sa určite nestratil, vieš o nej veľa a si Nór, takže to máš v krvi. Ale mňa by zaujímalo, či by si vôbec chcel žiť v tých časoch a ak áno, čím by si bol? Skald, bard, bojovník či niečo iné.

V prvom rade, nechcel by som žiť vo vikingskej ére. Myslím, že vikingská doba v mojej tradícii alebo teda v histórii mojej oblasti nie je obdobím, ktoré je pre mňa zaujímavé. Podľa mňa sú to časy, kedy ľudia stratili správny smer. Materializmus a vojna, tieto veci prevládli. Obdobie pred tým, migrácia, prípadne až doba bronzová, tradície odtiaľ sa mi zdajú oveľa viac zaujímavé, oveľa zdravšie a obsahujú viac múdrosti v pomere toho, ako sa správame k zemi a ostatným ľuďom. Jednoznačne by som rád žil v tých časoch, aby som sa o nich niečo naučil. Ale nie je to niečo, nad čím by som rozmýšľal nejako často. No občas, samozrejme, keď študujem a pokúšam sa pochopiť to, by bolo zaujímavé mať malé okno do minulosti, aby som dokázal pochopiť niektoré súvislosti. Som si istý, že by som sa mnoho naučil.

 

Neprekvapuje ma, že by si nechcel žiť v časoch Vikingov. Podľa mňa sú fascinujúce, ale život vtedy musel byť dosť ťažký.

My si môžeme dovoliť mať vzťah k prírode. Oni o nej nemali romantickú predstavu. Bojovali proti prírode. Bolo to všetko o prežití. Preto bola obrábaná pôda pre nich posvätná a okolitý les predstavoval chaos. Boli to sily chaosu, kde boli trolovia a všetky ostatné svetové sily chaosu, Joteni (obyvatelia Jotunheimu, ríše ľadových obrov). A kultivovaná zem bola posvätná, používaná na liečenie. Takže bojovali s prírodou, aby prežili. Ale v dnešnej spoločnosti sme sa už od prírody odtrhli v takej veľkej miere, že dokážeme mať radi aj samých seba. Potrebujeme tú romantizáciu prírody. Dáva to zmysel. Množstvo aspektov súvisiacich s moderným pohanstvom je v podstate úplne odlišných od pôvodnej formy pohanstva.

 

Posledná vec. Máš nejaký odkaz pre slovenských fanúšikov?

Asi len to, že viem, že máme veľa slovenských fanúšikov a veľmi si to cením. Sľubujem, že Wardruna príde navštíviť túto krajinu. Snáď už vo veľmi blízkej budúcnosti.


spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely, wikimedia.org, avikinginla.com