Niektorí si jednoducho odmietajú pripustiť, že osemdesiate roky sú už nenávratne preč. Títo ľudia sa potom delia na dve skupiny: tých, ktorí stále považujú účes na Jágra v kombinácii s fúzami za cool vychytávku, a tých, ktorí vzývajú túto dekádu ako zlatý vek rockovej hudby. Mullet síce má niečo do seba, ale predsa len preferujem vo svojom okolí tých druhých.

 

Taliani EDEN nedajú dopustiť na melodický hard rock/AOR v duchu raných Bon Jovi, Journey či Foreigner a na ich debutovom bezmennom albume to je aj počuť. Ťažko hovoriť o kopírovaní či vykrádaní, pretože prísne stanovené mantinely tohto žánru veľmi nedovoľujú umelcom pomýšľať na nejaké novátorstvo. Väčšinou je tak dôležité prísť s dobrou melódiou. A v tom sú Eden sakramentsky dobrí.

 

Po príjemnom a konečne raz nie nadbytočnom intre to do poslucháča hneď vpália skvelou Dreamin. Zasnené syntetizátorové zvuky, vybrnkávaná gitara a mohutný zborový refrén dávajú spomenúť na najlepšie časy Asia. Nasledujúca Fear Has Gone v nastolenom štýle pokračuje, akurát je o niečo priamočiarejšia a znova jej dominuje zapamätateľný refrén. Skladby svižne odsypávajú jedna za druhou, väčšinou sú založené na klávesovom motíve. Gitary občas počuť dosť slabo a vtedy to v zopár prípadoch skĺzne až do popu, avšak ak by sa takýto hrával v rádiách, možno by som aj našiel odvahu zapnúť si ho. Príjemné melodické sóla nie sú šité horúcou ihlou a je počuť, že Stefano Mastrangeli v nich každý tón starostlivo zvážil.


V tejto odnoži rockovej muziky nezriedka celé snaženie kapely stojí a padá na frontmanovi. Patrizio Izzo nie je typický drsniak so zachrípnutým hlasom, práve naopak, spieva krištáľovo čisto a miestami mi pripomína Joea Perryho. Čo ma dosť prekvapilo, je jeho nevyrovnaný výkon na nahrávke. Sú pasáže, kde jeho hlas znie plne a sebaisto, no v takej Feel The Fire je nosový a miestami vyslovene falošný. Podobným problémom trpí aj balada My Time, druhá sloha je ukňučaná na nevydržanie a doprovodné vokály neladia. Pravdepodobne boli jednotlivé skladby nahrávané v rozličných časových horizontoch, pretože druhá balada A Change In Life je úplne iné kafé a každá romantická duša pri nej musí pookriať. Grandiózne finále Into The Night je silným zakončením veľmi dobrého albumu, ktorý mohol byť vynikajúci.

 

Večná škoda tých dvoch nevydarených vecí (lepšie povedané nepodarene vyprodukovaných), pretože inak by bolo zarobené na malú senzáciu. Nahrať totiž AOR album, z ktorého nesmrdí gýč na sto honov, dokáže len zopár vyvolených kapiel a Eden sa môžu hrdo radiť medzi ne.


Moje hodnotenie:

Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 1Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 2Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 3Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 4Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 5Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 6Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 7Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 8Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 9Eden - raj pre melodikov (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: 0dayrox.blogspot.com