Niekde som raz čítal, že ak nepríde hora k Mohamedovi, musí prísť Mohamed k hore. Teda minimálne mohol by, snaha sa vraj cení. Alebo že by to bolo fakt naopak? Patričná štipka logického myslenia však napovedá, že statická hora sa za nikým veru hnať nebude. Veď už dávno nežijeme v dobách starovekých bájí a rozprávok, aj keď to množstvo sľubov, čo sa na nás odvšadiaľ valí, by to mohlo čiastočne evokovať. Každý z nás sa v konečnom dôsledku môže stať na chvíľu tým pomyselným Mohamedom, pričom tou našou horou, za ktorou sa chceme vydať, vie byť ktokoľvek a aj čokoľvek. Či už je to tá jediná a osudová dáma nášho srdca, vytúžená návšteva Camp Nou a Sagrada Familia, alebo menší undergroundový koncert v inom meste, vždy je to o rozhodnutí, vôli niečo podniknúť a vydať sa za tou svojou horou. Prečo spomínam práve takéto prirovnania?

 

Lebo viem, koľko úsilia stálo organizátorov a aj kapely, aby sa táto akcia vôbec uskutočnila. Od prvotných zmien v line-upe až po tú poslednú, keď sme s Matúšom z usporiadateľskej BURN_Booking noc pred koncertom dolaďovali detaily a poslednú verziu proma som dopísal o tretej ráno. Vám, fanúšikom, však patrí poďakovanie, že ste si 27. februára vybrali za vašu osobnú horu práve tento sobotňajší večer a že ste naplnili trnavský Artklub.


O rozbeh večera sa postarala modern metal/hardcore úderka DISMAY, uvádzajúca si vo svojom životopise ako miesto narodenia Veľké Kostoľany. Chalani v zostave Lukáš Opeta – spev, Marek Hanzel – gitara,  Peter Rybárik – gitara, Michal Sojka – basgitara a  Dušan Rybárik – bicie to po intre odpálili v znamení ich najnovšieho a ešte horúceho EP New Era (2016) skladbami s veľavravným názvom AnimalLiar. Zvukovo to nebolo najlepšie a miestami sa mi to zdalo nejako príliš prehulené. Hlavne čo sa spevu týkalo, akoby Lukáš v niektorých momentoch až príliš tlačil na pílu a mal som pocit, že by to bolo vhodné vyladiť trochu inak. No taktiež aj od miestneho AP, ktoré bolo k dispozícii, sme zázraky zrejme očakávať nemohli.

 

Skôr ma zamrzelo to, že priamo pod pódiom zostalo prázdne miesto a fanúšikovia sa rozmiestnili do polkruhu, ešte len postupne prichádzajúc do sály vo väčšom počte. Dismay však na to ohľad nebrali a veselo testovali statiku Artklubu ďalšími skladbami, medzi ktorými boli aj covery, napríklad úderná dvojminútovka Playing Dead alebo Untamed. Osobne som sa chytal hlavne pri hardcore kývačkách, keď som zase pre zmenu testoval statiku svojej chrbtice. Nemohla, samozrejme, chýbať ani najnovšia výborná klipovka Beast a aj keď som sa, žiaľ, nedočkal príjemnej akustickej inštrumentálky Sunset Valley, ktorá mohla byť prekvapivým a zaujímavým ťahom pre spestrenie setu, Dismay sa postarali o dobrý rozbeh večera v stále viac zaplňujúcom sa Káčku.

 

Setlist: Intro, Animal, Liar, Undesired, NWO, Playing Dead (cover Turmoil), Road To Hell, Over, Beast, Stand Still, Untamed (cover Truelight)

Počas pauzy som stihol nejaké tie nové zoznámenia, milý pokec a obdržal som aj niekoľko gratulácií, no netrvalo to ani príliš dlho a na pódiu zaujali svoje miesta SINNERS MOON. Symfonici zo Serede, ku ktorým prechovávam svoje kladné symfónie už od nášho prvého stretnutia na Fields Are Back mini tour, kde supportovali Neglected Fields, začali svoj set skladbami Dark EpisodeBuried, pričom som sa stojac na schodoch smerujúcich na pódium nestačil diviť, odkiaľ sa nabralo v sále toľko ľudí. Mal som pocit, akoby pred pár minútami dorazil plný autobus skalných fanúšikov, ktorí vtrhli rovno pod pódium, aby boli čo najbližšie svojmu obľúbenému sextetu.

 

Gitaru mal na starosti dvorný skladateľ kapely LukeN, basgitaru drvil Viktor, pôsobivú klávesovú hradbu vytváral Jarthuusen, spoza bicích všetko dirigoval Jano a o finálne beauty & beast predstavenie sa starali svojím očarujúcim spevom Simona a growlom Derick. Pristihujem sa, ako skúšam trápiť hlasivky pri "In my dreams, plains of many tears and thoughts, just disappeared. Take my hand, follow me there to the land, for us unknown. I don´t know where do I climb with my feet, left for my visions, I go...," keď zaznieva úvod nádhernej Falls Of The Neverland iba v podaní Simony, ktorá bola tak presvedčivá, že som jej veril každé slovo a fantázia s predstavivosťou začali pracovať. Mám rád túto skladbu, ktorá mi evokuje kráčanie so svojou vyvolenou ruka v ruke vo vzájomnej dôvere do tej ďalekej a neznámej krajiny. Ešte by som k tomu mohol pridať napríklad aj trhanie lupeňov margarétky pri obľúbenej hre na ľúbi – neľúbi a taký divadelný pedagóg Michail Čechov by mal zo mňa určite radosť. Ale poďme späť do reality.

 

Sinners Moon zahrali prierez albumom Atlantis (2015), ktorý bol doplnený aj o dva covery. Prvý Energize Me od After Forever sa niesol opäť len v Simoninom podaní, aby si ten druhý v podobe chytľavej The Pursuit Of Vikings od Amon Amarth, v pracovnej verzii kapely nazvaný Prší Prší, zobral do parády len Derick, ktorý ju aj takto uviedol. Atmosféra v sále bola výborná a prispelo k tomu aj Simonine: "We energize you and you energize...nás" alebo "No a máte tie plienky?". Bodku za vydareným setom dala už tradične Memento Mori a Sinners Moon dostali zaslúžený potlesk doplnený o výzvy na prídavok.

 

Setlist: Dark Episode, Buried, Falls Of Neverland, Sinners Moon, Energize Me (cover After Forever), Inner Demons, The Pursuit Of Vikings (cover Amon Amarth), My Servant, Memento Mori

Pauzu na prípravu pódia pre domácich matadorov DYSANCHELY som využil podobne príjemne ako tú prvú a pomaly som sa presunul opäť až dopredu na schody, pričom som ešte ani len netušil, aké ďalšie parádne testovanie statiky ma čaká. Už pri nástupe chalanov ma popri Zdenovom tričku Satyricon zaujal hlavne bubeník Lukáš svojimi slúchadlami a moje podvedomie mi vravelo, že toto bude dobré. A veru že aj bolo. Dysanchely za vyše 20 rokov na scéne už patria medzi legendy, no od vydania posledného albumu Nausea (2007) sa, žiaľ, dlhodobo potýkali s personálnymi zmenami, aby nakoniec po rokoch povstali ako Fénix z popola v novej a verím, že konečne ustálenej zostave. Celé tie roky od vzniku Dysanchely drží ich vlajku neochvejne vztýčenú gitarista Miloš "Mičič" Kosák, ktorého už dlhšie sprevádzajú bubeník Lukáš "Shushka" Šiška (Craniotomy) a druhý gitarista Róbert "Robson" Machovič (ex - Chemoterapy). Túto trojicu doplnil spevák Zdeno "Majster" Plecháč a benjamínkom kapely je basgitarista Adam "Mihoč" Mihočka (Awareness, Zotrwačnosť).

 

Ale viac k tomu všetkému prezradil Miloš: "Album Nausea (2007) bol vlastne aj posledný plnohodnotný, keď nerátam nejaké demo skladby nahrávane skôr pre vyskúšanie štúdia. Táto dlhá odmlka bola spôsobená personálnymi zmenami v kapele a dosť dlho sme s tým bojovali. Napriek tomu sa koncerty hrávali, aj keď nie veľmi často. Súčasná zostava je už hádam v pohode a s chalanmi si rozumieme. A všetci sú aj spokojní s hudobným smerovaním kapely. Post speváka bolo dosť nemožné obsadiť a už sme snáď ani nedúfali. Prišiel Zdeno a myslím, že spokojnosť je na všetkých stranách. Najnovším členom je však basák Adam. Chlapci majú taký zdravý zápal pre vec a to je fajn."

 

Dysanchely začali skladbou Sickness Land, ktorá je spolu s Only Dust už zverejnená ako predzvesť nového albumu Reborn (2016), ktorý uzrie svetlo sveta v apríli. Od prvej chvíle nebolo pochýb, že chalani fakt vedia. Výborný Lukáš demoloval za škopkami, pestrá Adamova basa vyhrávala, súboje riffov medzi Milošom a Robom a do toho zaujímavý vokál Zdena dávali celému setu príchuť kvality. U Zdena ma zaujal aj jeho pohybový prejav, keď celý čas pôsobil flegmaticko-uvoľnene a do toho poriadne nakladal. Cez skladby Septic Idol a Don't Conquer The Heaven sme sa pomaly blížili k záveru, pričom ten správny mix techniky, rýchlosti a údernosti melodického death metalu burácajúceho v Káčku dostával publikum do varu. Zaznel prakticky celý pripravovaný nový album a Dysanchely obdržali na domácej pôde ovácie za svoje výborné vystúpenie, ale určite aj za to, že promptne zareagovali a nahradili v line-upe Čad, ktorí vypadli iba deň pred akciou. Vyskandovaný prídavok sa niesol v podobe jedinej skladby z albumu Nausea s názvom Will We, ktorý snáď ani lepšie nemohol vystihovať momentálnu situáciu. Po tom, čo som videl a počul, si dovolím tvrdiť, že nový album Dysanchely bude bomba, ktorú chcem mať.

 

Setlist: Sickness Land, Freed From Slavery, Old Man, Mist, Only Dust, Mirror's Face, Septic Idol, Don't Conquer The Heaven, Will We

Moja premiéra v zaplnenom trnavskom Artklube teda dopadla na výbornú a od všetkých kapiel som dostal vlastne taký malý meninový darček. A ak sa vám Dysanchely a Sinners Moon taktiež páčili, máte možnosť zahrať sa opäť na Mohameda a zabehnúť do Banskej Bystrice, kde sa v tamojšom Tartarose uskutoční 12. marca ďalší diel Dark And Loud a obe kapely tam zahrajú v spoločnosti Down To Hell. Tak nenechajte svoju horu čakať, stay metal priatelia!