Nízke majestátne kopce vyrastajúce priamo z tundrových plání plných hlbokých azúrovomodrých jazier, temných borovicových lesov i brezových hájov, plných vlčích svoriek osamotených medveďov a obrovských stád sobov. Ďaleko na severe, v krajine, kde v lete vládne polnočné slnko a v zime polárna žiara, fenomény, ktoré budú navždy udivovať ľudskú myseľ. Mrazivá atmosféra, ktorá aj v lete je badateľná, sa odráža v produkcii fínskej symfo-metalovej nočnej neželanej polúcie. Vitajte vo Finlandii...

Ďalší hudobný posun v mrazivom príbehu, začatého prelomovým albumom Once, ktorý túto kapelu z východu Fínska definitívne zasunul do prvoligovej škatuľky nakazenej symfonickým vírusom. A snažia sa tam silou mocou udržať, o čom svedčí aj nový album, teda dvojalbum Human. :II: Nature.. Taká úloha si, samozrejme, žiada plno rozmáchnutých gest a istého pátosu, veľkoleposti a pompéznej orchestrácie. To sa viac-menej podarilo, a tak svet dostáva k dispozícii jednu z ďalších hudobných inkarnácií symfo metalu s veľkým množstvom pre neho netypických a nevyskúšaných prvkov. Vyšli zo svojich pôvodných základov plných charakteristických inštrumentálnych pasáží, zdôraznili melodickú stránku veci, pohrali sa so symfonickými aranžmánmi pripomínajúcimi filmovú či scénickú hudbu a pridali výrazný podiel klasických žánrov ako hard&heavy.



Ale...! Určitej zemitosti a ťažkopádnosti sa im úplne nepodarilo vyvarovať a vplyv rôznych velikánov je viac než badateľný, i keď nie je to len o bohapustom napodobňovaní. Nightwish vo svojom subžánri nie sú žiadni nováčikovia, vďaka čomu ich diela majú originálny zvuk a atmosféru. Skladby sú veľmi dobre odstupňované, každá z nich je kapitolou príbehu, či už svojou náladou, alebo výpravným nábojom a výborne funguje v celkovom kontexte, kde sa výrazne pracuje s kontrastmi a gradáciou. Rezavé gitarové pasáže sú vzápätí odľahčené klenutými spevnými zbormi, vydarená je aj práca so sólovými vokálnymi linkami, ktoré striedajú vzdušné klávesové party. Výsledkom je album, kontinuálne prepojený so staršími opusmi, ktorý nie je úplne strhujúci, ale ide o poctivo vyrobené epické dielo s množstvom zaujímavých kapitol a ako celok je to uspokojujúco slušný náter.

spustiť videospustiť video

Ako sa patrí, ďalšie dejstvo treba náležite uviesť, a to environmentálnou úvodnou peckou „Music“ s atmosférickým úvodom a následnými domorodými rytmami, ktoré prirodzene prechádzajú do akejsi až muzikálovej pasáže, aby až v poslednej tretine skladby prišli konečne s ich charakteristickým symfo soundom. „Noise“ už exploduje gitarovými riffmi a lietajúcimi keyboardmi a spolu s ďalším číslom „Shoemaker“ sa vracajú do dôb opusov WishmasterOnce. Tieto dva kúsky sú vskutku vynikajúce so svojimi rafinovanými riffmi, mohutnými zbormi a melodickými refrénmi. Podobných živelných momentov je ale na albume trochu málo. „Harvest“ je zaujímavá príjemným vokálom Troy Donockleyho a úplne okato vykráda tvorbu legendárneho Mike Oldfielda. Ich poňatie írskych nápevov je trochu úbohé, grcoidné, strašne „vlezlé“, lepkavé a ťahajúce sa ako sopeľ fínskeho haranta. „Pan“ je krokom do symforockových súradníc temných kvázi muzikálových kompozícií a musíme priznať, znie to krásne, i keď dosť zvláštne. „How's the Heart?“ je zase exkurzia do rozprávkovej ríše keltských druidov a v „Procession“ vynikajú klávesové party šéfa firmy Tuomasa Holopainena. Nič moc, len sa to pekne počúva, len znovu sa vynárajú tie trápne keltsko-írske melódie. Fuj... tá presladenosť sa nedá ničím vyprať, ani Perwol nepomôže. „Tribal“ začína jemnejšie, po ktorom sa to rozbehne do prekrásnej powermetalovej hymny, v ktorej sa prebudí onen povestný sound, tentokrát s viacej dominujúcimi gitarami. Výrazná melódia a dramatický vokál robí zo záverečnej „Endlessness“ potencionálny hitový štich, celá kapela drkoce s razanciou pomalého sobieho záprahu, ale už druhá časť tohto dvojalbumu je pomyselná orchestrálny suita, ktorá pod názvom „All the Works of Nature Which Adorn the World“ skrýva v sebe osemdielny opus, ktorý nemá s metalom či iným subžánrom ľahkej múzy nič spoločné. Ide o vážnu hudbu (možno by sa dalo povedať, že scénickú), ktorá je hravá, plná napätia, tajomnej atmosféry a okamžikov dojatia. Vyzerá to tak, že jej tvorca je skúseným skladateľom veľkoplošných orchestrálnych diel. Zachádza so symfonickým materiálom veľmi zdatne a v medziach štýlu, na ktorý tiež pristúpil veľmi originálne. Základom jeho kompozičnej metódy je práca s rytmizovanými zvukovými plochami, ako so žijúcou vlniacou sa hmotou. Rytmicky založená forma pôsobí úplne prirodzene a celkovo témy sú akousi zvukovou materializáciou nervozity a chvatu v podobe, ktorá je dobre zrozumiteľná a následne dobre meditovateľná. Rozohráva širokú paletu nástrojových kombinácii, artikulácii a precíznej rytmickej súhry, kombinuje tradičné harmónie s modernejšími skladateľskými technikami a prekvapuje využitím väčšieho orchestra a veľmi striedmych aranžmánov. Je to krásne, ale počúvateľné len ako zvuková tapeta, a nie je veľký predpoklad, že by to chcel niekto počúvať len tak.

Celok Human. :II: Nature. si vyžaduje maximálny nárok na sústredenie, lebo pri povrchnom počúvaní sa to rozpadáva na desiatky fragmentov a v nich prestávajú existovať súvislosti. Aj napriek mojej výraznej averzii k takejto hudobnej patlanici musím skonštatovať, že je to príjemné, vyrovnané aj keď len minimálne originálne.

Moje hodnotenie:

Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 1Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 2Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 3Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 4Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 5Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 6Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 7Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 8Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 9Dvojalbum od Nightwish (recenzia) - 10