Tak predsa sme sa dočkali. Po dlhšej dobe ďalší koncert metalovej hviezdy SLAYER a historicky prvý koncert BULLET FOR MY VALENTINE na Slovensku je za nami. No v nás aj naďalej pretrváva dokonalý pocit. Ostatne, ako vždy po návrate z tak skvelého koncertu, ako bol tento, a opätovne pod záštitou slovenskej „chobotničky“.

 

Aegon aréna nakoniec vo švíkoch praskala. Možno nie na prvej predkapele UNEARTH ani na Bullet For My Valentine, a zrejme práve kvôli nesúrodnosti žánrov, ale Slayer sa postarali o poriadnu tlačenicu v zmenšenom priestore Národného tenisového centra. Minimálne v prvých radoch, kde ľudia boli odhodlaní vypustiť dušu, a tak si zachovať dokonalé miestečko a o to lepší výhľad.

 

V stredu, 17. augusta sa brány NTC v Bratislave otvárali pomerne skoro. Nie je celkom zvykom, aby koncert začínal o piatej a končil o desiatej večer. Ale na druhej strane, tí pracovne povinní si aspoň mohli užiť svojich metalových favoritov a ešte sa aj stihnúť vyspať do krásy pred raňajšou zmenou. Ešte aj teraz nám síce píska v ušiach a nejaký ten čas si zrejme budeme musieť podopierať hlavu po tak kvalitnom headbangovaní, ale to je predsa cena, ktorú sme vždy ochotní podstúpiť.

 

Ako prvá kapela sa v Aegon aréne predstavili Unearth. Pred týmto koncertom možno neboli v našich končinách až tak známi, no svojím vystúpením si určite urobili krásne meno medzi slovenskými metalistami. Hneď v úvode prvej pesničky sa pár radov pred zábranami vytvoril krásny moshpit a domlátiť sa v ňom šla najmä tá mladšia generácia. Tí starší postávali spokojne s pivkom v ruke obdeľač a užívali si metalcorové šialenstvo týchto amerických hudobníkov. A nielen počúvať, ale aj pozerať sa bolo veru na čo. Chlapci si to na pódiu viditeľne užívali, interakcia medzi nimi rozhodne nechýbala. Vystrúhali pár vtipných kúskov, nacvičili si výslovnosť slova Bratislava, tých nedočkavých v prvých radoch dostali do správnej nálady presne ako to u predkapely kvalitného kalibru má byť a nakoniec prenechali pódium iným.

 

S dodržaním časového harmonogramu na minútu presne na nádherne veľké pódium napokon za burácajúceho potlesku a pokriku vyšli chalani pôvodom z Walesu, Bullet For My Valentine. Pri nich je väčšinou známe, že ich živé vystúpenia majú istú nemiznúcu kvalitu. Tú bezpochyby predviedli aj v Aegon aréne. Dievčatá začali mierne šalieť skôr, než odzneli prvé tóny No Way Out, no netreba sa im čudovať. Spevák a frontman Matt Tuck má v sebe istú dávku sexepílu a hoci momentálne aj on podľahol mainstreamu a vypestoval si bradu, to ani trocha neovplyvnilo jeho spevácke kvality. Začali hneď z ostra songami z ich posledného albumu a ako vždy svoje vystúpenie zakončili starou známou klasikou, ktorá sa snáď nikdy neopočúva. Padge neupustil od svojich dokonale technických gitarových sól a Michael Thomas pridal dlhšie a rovnako kvalitné sólo na bicích. Tears Don’t FallWaking The Demon boli perfektnou bodkou za ich vystúpením, ktoré bolo síce ukrátene o čosi kvalitnejší zvuk, ale tomu sa nevyhli ani Unearth a dokonca ani Slayer. 


Setlist: No Way Out, Skin, Your Betrayal, 4 Words (To Choke Upon), You Want A Battle? (Here’s A War), The Poison, Scream Aim Fire, Venom, Alone, Wothless, Tears Don’t Fall, Waking The Demon

A práve Slayer boli tou povestnou čerešničkou na torte stredajšieho večera. Nie s meškaním, ale dokonca s predstihom oproti stanovenému časovému harmonogramu vyšli na pódium. Vtedy začalo šialestvo, na ktoré čakala Aegon aréna celý večer. Oproti Bulletu sa do vnútra vtesnalo ešte niekoľko ďalších desiatok ľudí, ktorí si pred koncertom Slayeru krátili chvíľu v neďalekých reštauráciách. Aj vopred vypredaná tribúna na sedenie sa pomaly začala zapĺňať. Prvé tóny Repentless dostali opäť tú mladšiu generáciu do niekoľkých moshpitov a sem-tam sa objavil nejaký ten crowdsurfer.

 

Setlist: Repentless, Postmortem, Hate Worldwide, Disciple, God Send Death, War Ensemble, When The Stillness Comes, You Against You, Mandatory Suidice, Fight Till Death, Death Skin Mask, The Antichrist, Die By The Sword, Born Of Fire, Season In The Abyss, Hell Awaits, South Of Heaven, Raining Blood, Black Magic, Angel Of Death

Slayer nenechali žiadne očakávania nenaplnené. Svoje výročie v Bratislave oslávili presne tak, ako sa patrilo, spolu so svojimi skalopevnými fanúšikmi. A výsledkom toho bol práve hluk, z ktorého niektorým určite ešte aj teraz poriadne píska v ušiach. No netreba sa čudovať. Aegon aréna síce nie je práve známa kvalitnou akustikou, ale práve koncerty tohto komornejšieho typu sú tým, čo najviac niečo na fanúšikovi zanechá. Bolesť hlavy, uší, nejaké tie modriny, ale zato perfektný pocit, na ktorý sa tak ľahko nezabúda. Tak snáď sa čoskoro znova uvidíme na podobne nadupanej akcii, akou bol tento krásny metalový trojlístok.