Nestáva sa veľmi často, že našu malú krajinu navštívi jedna úspešná zahraničná kapela tri razy v priebehu roka. V prípade ARCH ENEMY sa ale takýto scenár naplnil. Po vlaňajšej účasti na festivale Rock pod Kameňom a ich bratislavskom koncerte, sa Slovensko stalo zastávkou aj pre Will To Power Tour 2018.

 

Prví nadšení fanúšikovia stáli 12. júla pred Spoločenským pavilónom v Košiciach už od štvrtej, napriek tomu, že brány priestorov, kde sa mal koncert konať, sa otvorili až o pol siedmej. Keď vytúžený moment nastal (napokon ešte o štvrťhodinky neskôr), všetci nadšenci dobrej muziky sa ponáhľali chytiť si čo možno najlepšie miesta. Nikto si veľmi nevšímal priestory s bielymi stenami vyzdobenými maľbami košických monumentov a biele baldachýny visiace na strope, akoby pripravené na svadbu či stužkovú. Všetci sa sústredili na kontrastujúce tmavé a tajomne osvietené pódium, ktoré netrpezlivo čakalo, kedy ho zasiahne metalové besnenie prvej z kapiel. Tento raz švédsky death metal podporili dve domáce formácie.

 

Koncertné vystúpenia štartovali doslova na sekundu presne, a tak o pol ôsmej vyšla na pódium nitrianska kapela SYMFOBIA. Už dlho som sa chystal na ich koncert, ale nikdy som sa tam akosi nedostal. Preto som sa veľmi potešil, keď práve túto kapelu pridali ako druhý support na spomínanú akciu. Symfonický metal takmer svetového formátu, skvele zaranžované skladby, kvalitný spev a pôvabné frontwomen. To je v skratke Symfobia. Bohužiaľ, sála ešte v čase ich koncertu nebola bohvieako naplnená, preto sa zvuk odrážal od stien a tí, ktorí stáli v prvých radoch, si veľa z neho nevychutnali. Hlasy dievčat prehlušili bicie a gitarové aparáty, ktorých zvuk doliehal zo stageu do predných línií.

 

Čo-to ale predsa len počuť bolo a hlavne sa na pódium dobre pozeralo. Rôznym generáciám muzikantov to dokopy hralo skutočne úctyhodne a konečne to nebol melodický metal čisto o samploch. Prítomnosť živého klávesáka dodala tejto kapele určité čaro. To hlavné čaro ale, samozrejme, kapele dodávajú jej speváčky, ktoré si to na pódiu očividne užívajú. Bolo veľmi sympatické ako spontánne, hravo a uvoľnene sa počas koncertu správali. Zabávali sa, tancovali, komunikovali s publikom a celý čas sa usmievali. Počas necelej hodiny odzneli nielen skladby z debutu Way Of The Queen, ale aj pár kúskov z pripravovanej druhej dosky. Napríklad piesňou Bury It si ma Symfobia úplne získali a presvedčili ma, že sú odhodlaní napredovať a druhá doska bude ešte kvalitnejšia než tá prvá. Po ich vystúpení v Košiciach som naozaj oľutoval, že som sa na koncert Symfobie nedostal skôr. Som si ale úplne istý, že moje posledné stretnutie s touto kapelou to ani zďaleka nebolo.

 

Ďalší prišli o pol deviatej na rad čoraz známejší nezaškatuľkovateľní metalisti DOGMA INC. Tých som mal možnosť vidieť naživo už viackrát. Bol som si vedomý, že meno tejto kapely je zárukou kvality v odbore tvrdej muziky. A chlapci nesklamali. Ostrá banda zo Šale a ich posledný počin Blacksun Flowers naberajú v poslednej dobe na popularite skutočne závratnou rýchlosťou. Len prednedávnom predskakovali českej legende ARAKAIN a v posledných dňoch si to stihli strihnúť na spoločnom pódiu s kapelami Soulfly, Crowbar aj Arch Enemy. Tvrdé a agresívne riffy, ostré naefektované gitary, sympatický prejav speváka, ktorý si nedáva servítku pred ústa a nárez, čo ešte nikdy nenechal publikum vydýchnuť.

 

Ani v Košiciach tomu nebolo inak. Sála Spoločenského pavilónu sa pomaly, ale isto napĺňala a hity z albumu Blacksun Flowers vytvorili takmer ihneď pod pódiom celkom slušný kotol. Publikum čoraz väčšmi ožívalo a tvrdá muzika mu bola bez pochýb pochuti. Kvarteto skvelých muzikantov divákov skutočne zapotilo. Nadšení poslucháči si dokonca hladne pýtali prídavok, no z časových dôvodov kapela, bohužiaľ, nemohla ich želaniu vyhovieť.

 

O pol desiatej sa konečne pódium zaodelo do tajomných svetiel a dymu a za zvukov inštrumentálneho intra Set Flame To The Night sa vynoril Michael Amott. Za veľkých ovácií odpálil koncert prvým singlom The World Is Yours z posledného albumu Will To Power, ktorého meno nesie aj celé, už rok trvajúce turné. Táto pieseň oslavuje navyše v sobotu 14. júla presne rok od svojho zverejnenia. K Amottovi sa, samozrejme, pridali hneď aj ostatní členovia kapely a napokon medzi mužmi odetými v čiernom zažiarila aj obľúbená modrovláska, ktorá si publikum podmanila obyčajným pozdravom.

 

Arch Enemy predstavili nový album slovenským fanúšikom už po tretí raz. Tentokrát štyrmi skladbami. Rovnakým počtom pripomenuli aj dosku predošlú a zároveň prvú s Alissou War Eternal. Počas hodinu a pol trvajúceho setu si svoje zastúpenie našlo aj všetkých päť albumov z éry majestátnej Angely Gossow. Z dôb, kedy ešte mikrofón v kapele okupoval Johan Liiva, odznel len inštrumentálny kúsok skladby Fields Of Desolation z debutu Black Earth, ktorý kapela použila ako outro k celej šou.

 

Je samozrejmosťou, že hudobníci aj speváčka opäť predviedli na pódiu nezabudnuteľné a dokonalé výkony. Publikum svojím vystúpením priviedli ako vždy do varu. Kým hovoríme aspoň zoširoka o výkonoch, musím vyzdvihnúť Loomisovo gitarové sólo, predtým než si s Amottom strihli virtuóznu inštrumentálku Snow Bound. Všetky skladby zneli ako z CD-čka, Alissa s prehľadom odspievala svoje i Angeline party a atmosféra bola opäť nezabudnuteľná a neopísateľná. Keď ste však na koncerte jednej kapely už po niekoľký raz a dokonca po niekoľký raz v rámci jedného turné, tak si začnete všímať okrem toho, čo je vtedy už zrejmé (myslím spomínané výkony kapely) aj iné veci. Tento raz ma Arch Enemy presvedčili o svojej dokonalosti predovšetkým pódiovou produkciou.

 

Bolo až magické všímať si, ako v skladbách aj mimo nich hasnú svetlá a pódium zahaľuje hustá clona dymu. Ako v tme a hmle miznú, respektíve sa vynárajú členovia kapely. Švédi taktiež ukázali, ako sa dá pracovať s pódiovou grafikou aj bez veľkoplošných obrazoviek a počítačovej animácie. Po tretej skladbe sa v tme a dyme doslova iba mihli postavy ľudí zo štábu a keď sa opäť svetlá rozžiarili, všetkých šesť plachiet, vrátane tej nadrozmernej zadnej, bolo vymenených. Pôvodné „záhrobné hnáty“ na banneroch nahradili svetlejšie sfarbené temné výjavy, akoby z nástenných malieb v jaskyniach. Neskôr sa za všetkými z nich rozsvietili svetlá a podsvietenie odkrylo opäť iný motív kulís. Bolo to krvavočervené kruhové logo kapely, aké poznáme z obalu dosky Wages Of Sin.

 

Gitaristi prichádzali hrať svoje sólové tandemy do stredu pódia, kde sa svetlá sústredili iba na nich. Spomedzi ich siluet sa následne vždy vynorila pôvabná ženská postava spustiac svoj naliehavý growl, z ktorého naskakovala husia koža. Tento raz by som chcel teda vysloviť veľký obdiv osvetľovačom, zvukárom i všetkým členom zo štábu kapely, ktorí mali v rukách celú spomínanú produkciu a stáli za tým, že vystúpenia tejto úžasnej kapely sú také, aké ich môžeme vnímať nielen sluchom, ale i zrakom.

 

Je až neuveriteľné, ako človek môže opakovane navštevovať koncerty jednej kapely a vždy tam nájsť niečo nové, niečo výnimočné. Niečo, čo ho núti tešiť sa, kedy opäť bude môcť vidieť naživo túto formáciu. Určite mnoho z vás takú kapelu pozná. Pre mňa sú takou práve Arch Enemy.

 

Setlist: Set Flame To The Night (sampel), The World Is Yours, Ravenous, War Eternal, My Apocalypse, The Race, Blood On Your Hands, You Will Know My Name, Bloodstained Cross, Intermezzo Liberté, Dead Eyes See No Future, The Eagle Flies Alone, First Day In Hell, Saturnine (sampel), As The Pages Burn, Dead Bury Their Dead, We Will Rise, Avalanche, Jeff Loomis - Guitar Solo, Snow Bound, Nemesis, Fields Of Desolation (inštrumentálne outro), Enter The Machine (sampel)