Vekom poučení artoví flegmatici FATES WARNING po dlhom náročnom dni vytiahli z krabice všetky svoje demo nahrávky, bez rozmyslu ich prikŕmili progresívnym Uránom 235, aby následne zistili, že štepenie atómov aj tak fanúšikovia nerozchodia, a tak sa dali do tvorenia novej dosky, ktorá vytvára kompromis medzi poslednými dvomi opusmi, čím pri oprávnenej pochybnosti dokazujú, že začínajú byť pohodlní a regresívni aj napriek tomu, že sa ešte stále pýšia titulom majstri a priekopníci progmetalu. Ich najnovšia doska je roztomilá progfónia, strihnutá presne podľa dnešnej módy a očakávania. Len ten progmetal nie je tak kľúčový, ako sa nám PR snažil vnútiť a hudba nie je tak úplne to, o čo triu Matheos/Adler/Vera s výdatnou podporou škopkára Jarzombeka ide. Progresia ale úplne iná ako pri konzervatívnej plechovke Divadla snov, ohliadnutie sa do vlastnej minulosti a aj do tvorby sideprojektov, ktorých sa v posledných rokoch zúčastnili a dokonca aj ľahká inšpirácia súčasným progmetalom reprezentujúcim bandami OPETH a PORCUPINE TREE. A tento koktail legendárni progresivisti namiešali podľa svojej tradičnej receptúry a ich rukopis trčí z každej noty, z každého brejku. Ray Adler výborný, Jim Matheos hlaďučký a Joey Vera majstrovsky strieda polohy a je nenápadným bábkarom celého albumu. Skvelé, inteligentné a nevtieravé. Do modernej doby skočili po hlave a zdá sa, že im to vyšlo, lebo posledné albumy naozaj stoja za to.



FATES WARNING je kapela, ktorých tvorba sa naozaj nedá prehliadnuť. Remeslo majú dokonale v malíčku, sú kreatívni a hraví, vedia prekvapovať technickými fígľami i príznačnými efektmi. A či to bolo v minulosti tak, je to aj teraz - dokážu vytvoriť pôsobivú zvukovú koláž a ich tvorivé schopnosti často zakrývajú doznievajúci fundament skapínajúceho progmetalu a prebíjajú ho modernými prvkami. Album je na prvý vnem trochu obyčajný, ktorý sa po počiatočných rozpakoch zmení na lahôdku, od ktorej sa človek nevie odtrhnúť. Žiadne predvídateľné pasáže, ale skoro dokonalo premyslený scenár a dramaturgia, ktorá dáva vyniknúť aj na pohľad úplne jednoduchým metalovým kúskom s bežnou minutážou ako Now Comes the Rain, s náladou a atmosférou nepodobnou metalovej stene starých Shadow Gallery. Aj v ďalšej Begin Again sa hrajú s receptorom a na tú ich hru treba bez problémov pristúpiť a za seba môžem povedať, že som sa výborne bavil (určite viac ako pri poslednom regresnom štrichu DREAM THEATER). Pre istotu vsadili zase na mix starých sabbathov, grungeu s oderom hudobných hrátok Kevina Moora. Samozrejme, pre bežného a klasického headbangera je „warningovský biják“ príliš komplikovaný a možno aj monotónny, pripomínajúc zložitú strategickú stolovú hru tam, kde väčšina zúčastnených očakáva jednoduchú párty hrátku bez nadmerného namáhania mozgovej kôry. Vnímavejší a otvorenejší fanúšik si všetky tie zvraty naozaj užije a nevadí mu, že niekedy sa im to podobá na projekt O.S.I. či Adlerov bočák ENGINE. Long Day Good NIght tak spadá to nekonečnej kategórie snímkov, ktoré si je možné vychutnať opakovane a dokonca pri nasledujúcom vneme ešte viac užiť. Nedajte sa odradiť nezáživným nemastným-neslaným pomalým úvodom prvej epickej The Destination Onward, ktorá sa v polovici zlomí do pekného odsýpajúceho progmetalu nasadzujúceho latku hodne vysoko. Niečo podobné sa udeje aj v predposlednej progfónii The Longest Shadow of the Day, kde poloakustickú gitaru podporenú flažoletmi bezpražcovej basgitary vystrieda kvílenie gitarovej linky s úspornou rytmikou a basgitara si stále ide to svoje... taký frustrujúci jazzrock koncom tretej minúty prechádzajúci do skvelej inštrumentálnej súhry klasického metalového komba v akejsi proggérskej pasáži. V polovici kompozície sa prehodí na pomalší rýchlostný stupeň a do toho začne pomaly mrmlať Ray Adler monotónny text vzápätí vrcholiaci do gradujúceho finále. Tých jej dvanásť minút nie je vôbec nudných a ubehnú ako voda. Žiadne zbytočné sólové eskapády, ale účinná kostra obalená do skvelého hávu moderného poňatia progmetalu, trochu na spôsob staršej kompozície The Ivory Gate of Dreams.

spustiť videospustiť video

Prvotriedna muzička zabalená do prvotriedneho artworku so skvelým soundom a nápaditými hudobnými motívmi, ktoré sú pretavené do divokej, ľúbivej, chytľavej, nepredvídateľnej a predovšetkým prekombinovanej jazdy. Dokonalá ukážka ako robiť hudbu s veľkým „H“.

 

Žáner: Progresívny metal

Dátum vydania: 6. november 2020

Vydavateľstvo: Metal Blade Records

Minutáž albumu: 72 min 35 sek

Pôvod: USA

 

Skladby:

01. The Destination Onward 8:12

02. Shuttered World 5:14

03. Alone We Walk 4:44

04. Now Comes The Rain 4:15

05. The Way Home 7:43

06. Under The Sun 5:49

07. Scars 5:05

08. Begin Again 4:06

09. When Snow Falls 4:15 1

10. Liar 4:23

11. Glass Houses 3:36

12. The Longest Shadow Of The Day 11:29

13. The Last Song 3:31

 

Zostava:          

Ray Alder - vokál
Jim Matheos - gitara
Joey Vera - basgitara
Bobby Jarzombek - bicie

Moje hodnotenie:

Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 1Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 2Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 3Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 4Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 5Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 6Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 7Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 8Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 9Dlhý deň a dobrá noc s Fates Warning (recenzia) - 10