Na veľkonočnú Bielu sobotu 26. 3. 2016 si zlínsky Masters Of Rock Cafe pripravil predčasnú šibačku. A šibačka to bola taká, ako sa na starého rockera patrí. U.D.O., tu pod svojím priezviskom DIRKSCHNEIDER, prišiel predstaviť koncertný program aktuálneho, takmer všade vypredaného turné Back To The Roots Tour, počas ktorého spieva výhradne piesne z čias jeho pôsobenia v skupine ACCEPT. Ako sa sám vyjadril, po skončení tohto turné už nikdy nebude na koncertoch spievať skladby Accept, ale len svoje sólové.

  

Slovensko a Rakúsko sa do zoznamu turné nedostalo (Poľsko a Maďarsko – len hlavné mestá), zato v Českej republike sa vďaka Pragokoncertu Udo predstavil trikrát. Okrem spomínaného Zlína ešte v Ostrave a Prahe. A to ešte v lete vystúpi s aktuálnym projektom Dirkschneider na Metalfeste v Plzni.

  

V úlohe predskokanov sa okrem dávnejšie ohlásených kanadských thrashmetalových klasikov ANVIL predstavili PALACE z Udovej domoviny. Dvadsaťpäť rokov na scéne sa snažili predstaviť vo vyhradenej polhodinke. Taký klasický oldschoolový metal si vychutnala do tretiny zaplnená sála. Anvil okrem starých hitov zahrali aj skladby z aktuálnej a úplne čerstvej novinky Anvil Is Anvil, ktorá vyšla presne mesiac pred zlínskym koncertom (26. 2. 2016). Kto by počas ich hodinovky povedal, že spomínané trio onedlho oslávi štyridsaťročnicu na scéne? Prúd energie, ktorý sa z pódia valil, môžu závidieť aj oveľa mladšie kapely. Motor kapely a jeden z dvoch pôvodných členov Robb Reiner stváral so svojimi bicími neskutočné veci. Totálna vysoká škola hry na bicie, či už z pohľadu držania rytmu (veľmi rýchleho), zmien tempa alebo fyzickej výdrže. Druhý zakladajúci člen, spevák a gitarista Steve „Lips“ Kudlow, síce už nespieva tak ako kedysi, ale predviedol niečo, čo som doteraz ešte nevidel. Už tu bolo hranie na gitaru pomocou sláčika, paličky z bicích, vŕtačky a iných nástrojov, ale Lips zahral erotickou pomôckou určenou pre dámy, ktorá sa hovorovo nazýva ako zdrobnenina krstného mena nášho pána premiéra. Originálny bol aj rozprávaním do snímačov gitary namiesto do mikrofónu. Svoj hodinový set ukončili najväčším hitom Metal On Metal. Pre úplnosť dodám, že tretí do partie je basgitarista Chris Robertson, ktorý je v kapele „už“ poldruha roka. Obe predkapely potvrdili známu vec, že Udo si svojich predskokanov vie vybrať.


Po rýchlej úprave tradične maskáčového pódia prišlo intro v podobe hitu Lousa Prima Just A Gigolo. No a potom nasledovalo, snáď ma bigotní kresťania neukrižujú, symbolické zmŕtvychvstanie skupiny Accept. Symbolicky, po zotmení, na Bielu sobotu. Úvod patril skladbe Starlight z tretieho albumu Accept Breaker. Mimochodom, ako nám prezradil Udo pred koncertom, celý setlist zostavil z albumov 80. rokov vydaných počas jeho prvej éry v skupine. Nasledoval hit za hitom a preplnený klub sa dusil vo vlastnej šťave. Návštevníci spievali spolu s Udom, tlieskali, skákali. Dokonalé kolektívne šialenstvo. Pri Princess Of The Dawn znel chorál spolu s úvodnou gitarou.

  

Obaja gitaristi Kasperi Heikkinen aj Andrey Smirnov dokazovali, že napriek nízkemu veku geniálne ovládajú nielen svoje nástroje, ale aj prácu s publikom. Mladý Dirkschneider už na minulom turné ukázal, že si miesto za bicími zastane na jednotku a že ho nedostal protekčne, no a Fitty Wienhold je u Uda už inventár.

  

Nasledovalo mierne spomalenie pri Winterdreams, ale aj tu Udo predvádzal dokonalý výkon nepoznačený zubom času. Počas celého koncertu znel ako z CD. Po dvojici skladieb z Russian Roulette Monsterman a TV War a po naplánovanej záverečnej Losers And Winners Udo s kapelou poďakovali a odišli naozaj na krátku chvíľu. Veď každému muselo byť jasné, že takto sa do žerava rozpálená metalová párty skončiť nemôže.

  

Prídavkov bolo nakoniec päť, hoci po každom sa Udo pýtal, či chceme viac a po každom celá skupina rukami naznačovala, že stačilo. Snáď všetkým „problematiky“ znalým bolo jasné, že medzi nimi nemôže chýbať Metal Heart dokonale odspievaná všetkými prítomnými. To isté sa opakovalo aj pri Balls To The Wall i záverečnej Burning.

  

Počas skutočnej ďakovačky sa kapela rozdala do posledných kúskov, ktoré nestihli odovzdať cez koncert trvajúci neuveriteľné dve hodiny a desať minút (Udo dokonca hodil do publika svoje poznávacie znamenie - bezprstové rukavice). Za ten čas Udo ani raz nezaváhal a dokázal, že vek (6. 4. 2016 oslávi 64) je len číslo.

  

Koncert bol tým najlepším, čo som od Uda videl. Možno to bolo spôsobené aj gloriolou acceptovskej nostalgie, no vedúcu priečku v osobnej kategórii „Koncert roka 2016“ mám pravdepodobne obsadenú už v marci. A nech mi páni Hoffmann a Baltes odpustia, ale toto bol skutočný Accept.

 


Nechcel som report kaziť negatívnou informáciou, takže jedinú vec, ktorá mi prekážala, spomeniem pod čiarou. Tou vecou boli stroboskopy, od ktorých som slepý ešte teraz. A pod čiaru som jedinú zápornú vec dal aj preto, lebo takýto koncert je zážitkom aj so zatvorenými očami.


 

SETLIST: INTRO (JUST A GIGOLO), STARLIGHT, LIVING FOR TONITE, FLASH ROCKIN' MAN, LONDON LEATHERBOYS, MIDNIGHT MOVER, BREAKER, HEAD OVER HEELS, NEON NIGHTS, PRINCESS OF THE DAWN, WINTERDREAMS, RESTLESS AND WILD, SON OF A BITCH, UP TO THE LIMIT, WRONG IS RIGHT, MIDNIGHT HIGHWAY, SCREAMING FOR A LOVE – BITE, MONSTERMAN, TV WAR, LOSERS AND WINNERS, METAL HEART, I'M A REBEL, FAST AS A SHARK, BALLS TO THE WALL, BURNING, OUTRO (MY WAY)