Niekedy človek nechce veriť tomu, čo vidí, počuje alebo inak vníma. Národ si len s úžasom a neveriacky pretiera oči, keď sleduje nekompetentné rozhodnutia svojej vlády tak isto, ako si šúchate nos pri homelessákovi, ktorý v mestskej hromadnej doprave smrdí ako skunk, alebo neveriac vlastným ušiam rozjímate pri novom albume Dereka Sheriniana, ktorý naozaj atakuje (s)hluchové ústrojenstvo.

Derek Sherinian má miesto medzi najvýznamnejšími klávesistami v histórii rocku a metalu už zabezpečené, a to na základe rôznorodých kritérií. Kvantitatívne sa zaraďuje medzi časté persóny nahrávacích sessions iných hviezd, veď jeho meno figuruje viac ako na tridsiatke albumov; medzi ktorými sa nachádzajú základné a dokonca aj zásadné nahrávky rockovej historickej čítanky za uplynulých tridsaťpäť rokov (Kiss, Alice Cooper, Dream Theater, Billy Idol). Ako sprievodného sidemana s výraznou sólovou potenciou ho uprednostňujú najvýznamnejšie osobnosti súčasnej scény a je persónou takých projektov ako Sons of ApolloBlack Country Communion. Mimo tohto kontextu sa síce menej viditeľne, no zato efektívne presadzuje aj ako leader a skladateľ.



Práve ako leader sa už predstavil siedmimi albumami, ktoré ostávajú v pamäti z viacerých dôvodov. Osamelý pocit, aký sa pri sólových počinoch vyskytuje, vždy zaľudnili známe i neznáme tváre z minulosti, ale aj zo súčasnosti, z rocku, metalu, ale aj z jazzu a world music. Tento ôsmy sólový, takmer po deviatich rokoch, je znovu zaplnený až po samučičký okraj skvelými hosťami a famóznou hudobnou náplňou.

Prepojenie minulosti a súčasnosti nie je teda len povrchové. Hosťujúci členovia jeho štúdiového bandu, okrem toho, že sú to jeho dobrí priatelia, sú zároveň osobnosťami rôzneho ľudského a hudobného typusu. Z viacerých individualít zostavil Derek vďaka neomylnej empatii akoby naraz dýchajúci ansámbel predstavujúci vrcholnú podobu súčasnej tvrdej hudby ako takej.

Tento album má takú silu a presvedčivosť, ktorú už „zaklínač keyboardov“ párkrát ukázal, takže to nie je žiadne prekvapenie. Toto kúzlo vytvára vďaka záhadnému daru nenásilne prechádzať od tichých pasáží až k pekelným zvukom, čo dokazuje už prvá skvelá titulka The Phoenix. Vyznieva veľmi rýchle a drsne a nie je tu žiadny vokál, ktorý by tento apokalyptický zvuk zjemnil. Pre depresívne povahy je to samovražedný počin, lebo je to naozaj divná kompozícia plná zákerností, zvrat(k)ov a vražedných hĺbok. Občas vyskakuje otázka „Ako je to možné? Toto predsa nemôže byť klávesový album!“ Klávesové linky sa striedajú s gitarovými Zakkovinkami - lakocinkami a dokonca aj s brutálnymi basgitarovými behmi Billy Sheehana, závratnou rýchlosťou a predbiehajú sa „kto z koho“. Občas sa nástroje blysnú krvou podliatym sólom, ale prím tu hrajú, samozrejme, klávesové nástroje. Na sólovkách Dereka sa Zakk Wylde zase predstavuje v priamočiarej metalovej podobe, zatiaľ čo vo svojich ďalších aktivitách preskúmava aj iný hudobný terén, ako spájanie southern rocku s metalom. Simon Phillips je známy už od sedemdesiatich rokov a zaraďuje sa medzi najväčšie mená, účinkoval skoro na každom Derekovom albume, vynímajúc len prvý Planet X. Úžasný úvod skvelého albumu.

spustiť videospustiť video

Ďalšia inštrumentálnosť Empyrean Sky je triumfom jazz/metalového fussion, ktorý patrí skvelej rytmike s featuringom Rona ‘Bumblefoot’ Thala, ale v prvom rade Derekovi, ktorý si tu strihol naozaj „lordovské“ sólo. Steve Vai tvorbou svojho tónu síce sleduje postsatrianovský model, ale spontánne a tvorivo stále hľadá svoj vlastný výraz, čo sa odzrkadľuje na jeho linkách v Clouds of Ganymede, zatiaľ čo Derek stále udržuje svoju techniku na uzde ako aj pri tejto téme, ktorá svoju silu čerpá zo základných harmónií i rytmov a impozantne vrcholí do geniálne jednoduchej melódie, zahratej veľmi komplikovane. Tak ako aj predchádzajúce jeho sólovky, rozhodne to nevyznieva, že rytmika s gitaristom nedorazili do štúdia a bolo škoda nahrávacej frekvencie, ako hovorí jeden bonmot. V nasledujúcej Dragonfly sa poobzeral aj po vyslovene džezových zákutiach, o čom svedčí už nádherný klavírny úvod ako keby vystrihnutý zo zlatej éry džezu, ktorý následne prechádza do prístupnej podoby straight-ahead jazzu, len s podporou mäkkých tónov basgitary a komplikovaných rytmov už spomínaného Simona Phillipsa. Vrcholom albumu je zaručene progrocková Temple of Helios, najočarujúcejšia kompozícia, v ktorej je len ťažké predstaviť si iného zaklínača keyboardov. Nenapodobiteľným úderom rozozvučuje klávesy, ktoré sa zaraz správajú ako živý organizmus, rafinovane využívajúc disonancie i alterácie sa prepracováva k podstate tej-ktorej hudobnej témy. Zatiaľ čo Sherinian je prirodzený talent, štýlovo chameleónsky a hudobne verbálne nevyjadrujúci, gitarista a spevák Joe Bonamassa, zahosťoval si aj na predchádzajúcej doske Oceana, si tentokrát aj zanôtil, a to v šiestej, jedinej prebratej skladbe Them Changes, ktorá sa objavila na albume Buddy Milesa. Bohužiaľ, skladba svojou bluesrockovou výstavbou trochu ruší inak výbornú dramaturgiu albumu. Mohla byť zaradená na záver... Kompozícia Octopus Pedigree pripomenie prvý sólový album Planet X, ktorý v dobe svojho vzniku vôbec nebol ľahko stráviteľný a kaskádu jazzových akordov tu strieda psychedélia rockových postupov. Ten naozajstný zázrak prichádza v záverečnej skladbe Pesadelo a tkvie hlavne v rôznych prechodoch, kde prelúdujúc v priestore pre improvizáciu udržiava auru pôvodnej témy a pritom preniká do hlbších rovín, nechávajúc pri tom plochu aj pre hosťujúceho gitaristu Kika Loureira, ktorý si tam okrem bežných beglajtov elektrickej gitary vystrihol skvelé akustické flamenco. Skladba obsahuje veľa emócií, kvantum energie, neľudskej rýchlosti a metafory o veľkom neznámom. Famózny záver!

spustiť videospustiť video

Každý nový materiál tohto “Caligulu of keyboards” je navonok nenápadný, no vo vnútri progmetalu relevantný vývojový prúd, náležite oceňovaný úzkym kruhom znalcov. Derek Sherinian je dnes pomaly fenoménom, ktorý aj v budúcnosti, či už priamo, alebo sprostredkovane, bude spoluurčovať vývoj tvrdej inštrumentálnej hudby.

 

Vydavateľstvo: InsideOut Music

Pôvod: USA

Žáner: Inštrumentálny progrock/metal

Dátum vydania: 18. september 2020

Minutáž albumu: 42 min 36sek

Skladby:

1 The Phoenix
2 Empyrean Sky
3 Clouds of Ganymede
4 Dragonfly
5 Temple of Helios
6 Them Changes
7 Octopus Pedigree
8 Pesadelo

Zostava:          

Derek Sherinian  - klávesy

Simon Phillips - bicie

Billy Sheehan – basgitara

Zakk Wylde – gitara

Ron ‘Bumblefoot’ Thal - gitara

Steve Vai – gitara

Kiko Loureiro - gitara

Tony Franklin – basgitara

Jimmy Johnson – basgitara

Ernest Tibbs - basgitara

Joe Bonamassa – spev, gitara

Moje hodnotenie:

Derek Sherinian povstal ako fénix - 1Derek Sherinian povstal ako fénix - 2Derek Sherinian povstal ako fénix - 3Derek Sherinian povstal ako fénix - 4Derek Sherinian povstal ako fénix - 5Derek Sherinian povstal ako fénix - 6Derek Sherinian povstal ako fénix - 7Derek Sherinian povstal ako fénix - 8Derek Sherinian povstal ako fénix - 9Derek Sherinian povstal ako fénix - 10