Pri takýchto albumoch sa človek naozaj nemusí báť o slovenskú hudobnú scénu. Toto je produkcia, kde všetko žije. Je to jednoducho drobná časom, ale hudobne obrovská kolekcia ponúkajúca malý uzavretý hudobno-hlukový systém, ktorý okamžite a znovu v ľuďoch vyvoláva lásku k domácej rockovej scéne, ktorej nájazd rýchlokvasných popových kobyliek z rôznych reality show neprospieva a starí bardi jej už nestíhajú.

To najlepšie z našich keksov a májov! Skvelo napísaná a minimalisticky zahraná koncentrovaná kvintesencia rocku, alternatívy, popu, punku, reggae, afektovaného textového nezmyslu a lopatisticky podaného hudobného ignorantstva pod jednou kreatívnou strechou.

Názov tejto zaujímavej fošničky okamžite vyvoláva asociáciu na starší album Peter, Vašo a Beáta deťom, čo bol vlastne akýsi edukačno-výchovný pokus o detské zhudobnené rýmovačky. Ale?... v tomto prípade ide o vynikajúci štúdiový debut od slovenských bufetárov, ktorý už nejaký ten mesiac múti vody nielen lokálnej, ale i celoslovenskej modernej rockovej scény. Je v ňom úžasná naliehavosť, má to výborný zvuk, ale aj neošúchanú staronovú produkciu. A na čo sa môže prípadný receptor tešiť? Na príjemnú gitarovú muziku, v ktorej je síce počuť to miliónkrát obohraté klišé a aj napriek tomu je to vynikajúce, ba priam úplne „cool“.



Album zdobia zaujímavé minimalistické aranžmány, príjemné gitarové beglajty, jemné klávesové podmazy, hravo rockujúca rytmika a predovšetkým krehké vokálne linky Janka Hurtika, speváka a gitaristu s výrazne melodickým a pritom veľmi expresívnym prejavom plným emócií a napätia. Opus má pekný a zároveň undergroundový sound, nesie zaujímavé hudobné nápady a i tak je veľmi prístupný a dostatočne mainstreamový. Trio sa priklonilo k skôr alternatívnejšej vetve moderného rocku, ale neopustilo svoju melodickosť, prístupnosť a hlavne sú v ňom badateľné historické odkazy na slovenský rock dôb minulých. Dokonca v určitých prípadoch by sa dalo povedať, že je to zaslúžený zber úrody slovenského rocku a naviac nezaťažený prílišnou uvedomelosťou a analýzou starých dosiek.

Prejavuje sa to spletitejšími tempami a komplikovanejšími postupmi ako v nádhernej „Nikol“ s výraznou inšpiráciou Deža Ursinyho. Miestami táto doštička znie naozaj novátorsky a nejaký konzervatizmus tu má len minimálne miesto. Bohužiaľ, hneď úvodná „Fantomas“ spadá do kategórie klasického rocku, ale vzápätí dojem opravuje húpavá pecka „Duby Vŕby“ a potvrdzuje slušne vystavaná a farebne poňatá „Luna“, kde sa syntetické vlákna perfektne premiešavajú s dravým retro zvukom. „Koláč“ prekvapuje svojou absurditou, či už textovou, ako aj zvláštnym hudobným uchopením, kde striedanie nálad na ploche necelých troch minút je neuveriteľné. Ďalšia „VRV“ pripomenie legendy alternatívneho rocku Jane's Addiction a „Film pre dospelých“ hladí svojou kvákajúcou gitarovou linkou v úvode, bigbítovými akrodmi a typickými bufetárskymi vokálnymi linkami a nasledujúci song „Pieseň pre pána Jána Bakytu““ hopká ako splašený geriatrický býček, ktorého ešte odzadu tlačí kopa gitarových beglajtov a zaujímavá rytmika. „Pieseň spokojného človeka“ predstavuje trio ako premýšľajúcu i keď neskúsenú kapelu, kde ľahko dekadentný nádych nakoniec spôsobuje, že si melancholického konca prežijeme nie rozodratí do krvi ako pri apokalyptickej katastrofe, ale skôr s vyloženými nohami a pohárom otráveného vína, sledujúc pritom erotické vlnenie suky, ktorá to celé spôsobila.

spustiť videospustiť video

Základom nového albumu prievidzského Bufetu je poctivá rocková muzika s vysoko postavenou inštrumentálnou baštou, ktorá si pri letmých dotykoch s komerčným popom zachováva svoju tvár a vpúšťa do svojho repertoáru aj iné hudobné vplyvy a prvky. Sympatickí rodáci vydávajú svoje nové kompozície, kde z každej sekundy vyžaruje nesmierna pohoda, nadhľad a bez komplexov sa hlásia k mainstreamu, aj keď zatiaľ tvrdnú v hlbokom podzemí. Hrajú to, čo ich baví a nestarajú sa, či ich súčasné komerčné publikum bude brať alebo nie.

Majú radosť z každého interpretačného motívu a nehľadia na to, či ide o pasáže nekompromisne popové, rockové alebo baladické. Pracuje sa tu s mnohými náladovými odtieňmi a jemným kolorovaním jednotlivých skladieb. Každý moment je dôkazom vlastného neobyčajného citu pre aranžérsku prácu. Hladkajúco pokojné témy sa striedajú s farebnými muzikantskými lahôdkami rozložených do zaujímavých zvukových plôšok. Pozitívom je, že je tu cítiť snahu o sofistikovaný rock s vlastným xichtom a nepripomína to nič, k čomu by sa to dalo prirovnať.

Moje hodnotenie:

Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 1Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 2Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 3Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 4Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 5Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 6Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 7Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 8Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 9Debutujúci alternatívny Bufet (recenzia) - 10