“Ako vždy,” vyštekol som na barmana a ten rýchlo položil na bar dvojitého Jacka s jednou kockou ľadu. Položil som svoj mobil a kľúče na vyleštený barový pult a sadol si. Exol som pohárik do seba a až vtedy som začal vnímať prostredie môjho obľúbeného pajzlu. Z kvalitných bední hral dunivý thrash, agresívny hudobný výplach štvrtého a zároveň posledného albumu kaliforňančanov Dark Angel, ktorý v dobe svojho vzniku dostal nálepku „9 skladieb, 67 minút a 246 riffov“ a ja som hodil do seba ďalší zlatavý mok pána Danielsa, aby som zabil v sebe ten pocit smútku, žiaľu a depresie. Avšak občas depresia, strach, smútok boli pre mňa vykúpením. Tak ako Rinhartove spoločensko-kritické komentáre, ktoré v pozadí často rušili moje myšlienky. Bol som so svojím životom maximálne spokojný. Mám predsa všetko - rodinu, peniaze, dobrý job, uznanie... nemám síce vilu a ľudia sa mi občas smejú, pretože bývam trochu vyšinutý a nenávidím krivdu. Vyšinutý som riadne, inak by som sa nemohol započúvať do tých krutých riffov, častých zmien tempa tých zložitých kompozícií, ktoré čoraz viac narušujú moju sústredenosť a dávajú zabúdať, že krivdy na tomto svete mi každým dňom spôsobujú nesmiernu bolesť. Odmietajú moje názory pohrdlivo a s komentárom o mojej nenormálnosti, tak ako tento album, ktorý vo svojej dobe prehral súboj s grungeovou presilou. Pri tom je to jeden z posledných klasických thrashových albumov, kde sa preplietajú progresívne postupy s metalovou krutosťou, ťažkými tempami a melodickými sólami. Ale ja to nemyslím zle a keby sa ľudstvo držalo mojich rád, asi by sa nerútilo do záhuby. Nech. Nenávidím ľudstvo. Nie. Nenávidím pokračovateľov. Mám chvíľky, kedy chcem zomrieť. Strach zo smrti nemám. Depresia je moja obsesia, nevedel by som bez nej žiť. Pre iných je to mor, pre ďalších spása. Mor či spása, je to jedno, mňa vzrušuje vlastný vnútorný boj proti depresii, ako sa snažím odolávať a aj tak nakoniec prehrám, ale je to oslobodzujúca prehra.


spustiť videospustiť video

Kvintet Rinehart/Meyer/Eriksen/Gonzales/Hoglan sa posledný raz vzchopil a ponúkol naozaj zvukové šialenstvo, kde zase vo väčšej miere mutuje tradičný thrash metal s tými najprogresívnejšími prvkami a postupmi, aby tak vyšľachtil hudobný systém infikujúci všetko živé. Táto doska sa natrvalo usadí v ľudskej DNA a dokonca je aj čiastočne dedičná. Tento trend sa zvykne teraz nazývať ako „prog metal“ a v prípade Dark Angel nejde o nič iné, než o pokročilé štádium telo trhajúceho, arogantne drzého, brutálneho thrash metalu. Keby sa dali od niekoho počuť pred pár rokmi tieto tracky, čo ponúka tento album, tak by si asi každý povedal, ako je to preboha šialené, že niekto toto pozná a naozaj sa mu to páči. Vsadili na to, že ľudia podvedome vyhľadávajú extrémy. Sami už ich niekoľko zažili a aj spôsobili. Všetci najextrémnejší stoja za tým, že práve teraz a tu (vezmi lupu a pozorne sa pozri do tohto bodu .) môžete nájsť ten najlepší thrashový výplach. Stojí za tým krkolomná cesta k tomuto tvorčiemu vrcholu, k zvukovému kolapsu, raz pomalšie, inokedy rýchlo a do kozmických výšin vyhnaná trojica skladieb: excelentný výplach „Act of Contrition“, prešpekulovaná „Psychosexuality“ a dlhou epickou thrashfóniou „An Ancient Inherited Shame“ testuje odolnosť každého jedinca svojou zložitosťou i minutážou. Aj ďalšie kompozície nakazené produkciou Terryho Datea ponúkajú širokú škálu farebných zložitých textúr a agresívnych nálad ilustrujúcich snahu o tvorivý progres na podkladoch šokujúceho zvukového armagedonu. Už titulná, zjemnená akustickým introm „Time Does Not Heal“ definuje brutálny sound albumu, prenikavým vokálom, podkresleným monštruóznou basgitarou, šliapajúcimi škopkami, kruto riffujúcimi gitarami a gradujúcim štípajúcim thrashovým soundom.

spustiť videospustiť video

Vynikajúce!... presne v duchu ich motta "too fast, my ass" a navyše je to dobre utajený poklad, známy len fanúšikom extrémnej hudby.

        

Žáner: Thrash metal

Pôvod: USA

Dátum vydania: 24. január 1991

Vydavateľstvo: Century Media/EMI

Minutáž albumu: 67 min 07 sek

 

Skladby:

01. Time Does Not Heal

02. Pain's Invention, Madness

03. Act of Contrition

04. The New Priesthood

05. Psychosexuality  

06. An Ancient Inherited Shame 

07. Trauma and Catharsis  

08. Sensory Deprivation 

09. A Subtle Induction  

10. The Promise Of Agony (live)

11. I Don't Care About You (live)

 

Zostava:          

Ron Rinehart - vokál

Eric Meyer - gitara

Brett Eriksen - gitara

Mike Gonzalez - basgitara

Gene Hoglan - bicie, gitara