Má 67 rokov, pochádza z New Jersey, získal Oscara za titulnú pieseň k filmu Philadelphia. Je držiteľom dvadsiatich cien Grammy aj dvoch Zlatých Glóbusov. Vydal takmer dve desiatky štúdiových albumov, z nich je 8 v rebríčku top 500 albumov všetkých čias podľa magazínu Rolling Stone. V roku 1999 bol uvedený do Rock n‘ rollovej siene slávy. Nikdy nehral na Slovensku.

 

Volá sa Bruce Frederick Joseph Springsteen a hovoria mu aj THE BOSS. Šéf.

 

Jeho aktuálne turné (nazvané The River Tour 2016, najväčšie turné tohto roka) sa po ukončení zaoceánskej časti presunulo v polovici mája do Európy. Tentokrát bol najbližšie ku našej domovine v Mníchove. Všetky koncerty sa odohrávajú na veľkokapacitných štadiónoch. Dvakrát vypredal milánske San Siro, Nou Camp v Barcelone či štadión Santiaga Bernabea v Miláne. A tak ďalej. Celé európske turné sa odohráva na štadiónoch, okrem koncertu vo večnom meste, v Ríme. 16. júla sa konalo celé predstavenie v areáli Circo Massimo (Najväčší cirkus). Staroveký štadión, kde ešte pred naším letopočtom bývali preteky štvorzáprahových vozov a mohlo sa na ne prísť pozrieť aj viac než 350-tisíc Rimanov, občas aj v súčasnosti hostí kultúrne podujatia.

 

Už na letisku vo Viedni som stretol prvých jasných spolucestovateľov v tričkách „Springsteen“ či „Born In The USA“. Až na malé zdržanie všetko prebehlo ok, ubytovanie v Ríme a šups, poďme pozrieť miesto činu.

 

Prekvapenie číslo 1: Podľa informácií usporiadateľa aréna nebude rozdelená na sektory. Priestor pod pódiom bude obsadený – demokraticky – systémom „kto prv príde, ten prv melie“. Lenže demokraciu si ľud zamenil na prísnu diktatúru a tri dni pred koncertom sa začal tvoriť poradovník. Keďže som pricestoval „iba“ deň pred udalosťou, mal som smolu.

 

Prekvapenie číslo 2: Pred otvorením areálu sa nás pri vstupe nazbieralo pekných pár stoviek, možno i tisícov. Usporiadatelia rozdávali každému záujemcovi bielu šiltovku. A bola pripravená paleta pollitrových minerálok pri každom vstupe. Tie rozdávali čakajúcim. Samozrejme, aj čiapka, aj voda boli bezplatné.

 

Prekvapenie číslo 3: Takto zabezpečené prostredie som ešte nevidel. Štyri vstupy, pri každom okolo 20 usporiadateľov a 20 policajtov. A to hovorím iba o vstupe, kde prebiehala bezpečnostná kontrola. Po pár desiatkach metrov boli turnikety, ďalších 20 usporiadateľov a kontrola lístkov. Len pre informáciu – vstupné bolo necelých 100 eur.

 

Areál sa otváral o 15. hodine, tri hodiny pred plánovaným začiatkom. Prvé skupinky, samozrejme, utekali obsadiť si najvhodnejšiu pozíciu, ale väčšina prichádzala aj tak priebežne a aréna sa pomaly plnila. Pre predstavu – hovoríme o priestore viac než 600 metrov dlhom a vyše 100 metrov širokom. Okolité ulice uzatvorené, doprava presmerovaná. Na jednom konci pódium s veľkoplošnými obrazovkami, na vrchole konštrukcie vlajky Talianska a USA. Po 100-150 metroch od pódia ďalšia sada reproduktorov a veľkoplošné obrazovky. A to isté ešte do tretice. Počas čakania na ľudí v kotli  pod pódiom rozprašovali vodu. A že opäť rozdávali minerálku, to ma už neprekvapilo.

 

Prvá predkapela nastúpila okolo 18. hodiny, TREVES BLUES BAND. Na zahriatie fajn, zmes blues a rocku, príjemný set. Po nich prišli kalifornskí COUNTING CROWS. Samozrejme, že vo výbere piesní nemohli chýbať hity ako Omaha ani cover od Joni Mitchellovej Big Yellow Taxi. Set pôsobil trošku staromódne, akoby zaspali v dobách svojej najväčšej slávy. Akonáhle skončili a prítomným popriali parádny večer s hlavným hrdinom večera, pulz štadióna začal naberať tempo.

 

Tesne po 20. hodine dav privítal hlavnú hviezdu večera s červenými srdcami v rukách. A za odmenu nastalo veľké prekvapenie. Prvýkrát v rámci celého turné a tretíkrát v histórii vôbec mimo New York City. Za doprovodu sedemčlenného Roma Sinfonietta Orchestra a s kompletným sláčikovým partom. Zaznela New York City Serenade, najdlhší song z jeho štúdiových nahrávok, z druhého albumu. Pred druhou skladbou sa Boss zvítal so svojimi fanúšikmi: „Je skvelé byť opäť medzi vami, v Ríme. Na takom skvelom mieste, akým je Cirkus Maximus.“  Počas Badlands došlo prvýkrát k hromadnému spevu takmer 100-tisícového davu, skákanie a tancovanie naberalo na obrátkach.

 

Jedným zo Springsteenových známych rituálov je aj „pieseň na želanie“, takže chodí pomedzi ľudí a berie transparenty s názvom piesní. Tie ukáže kapele a ide sa na vec. Prvá takáto skladba bola Summertime Blues, cover  Eddieho Cochrana. Hlasovú výpomoc Boss dostal od priateľa a spoluhráča Little Stevena. Ďalším darčekom bola takmer erotická verzia Boom Boom od Johna Leeho Hookera.

 

Počas Independence Day bol areál Circus Maximus osvetlený zapaľovačmi alebo mobilnými telefónmi, The Ghost Of Tom Joad zaznelo akusticky, Bruce s gitarou a harmonikou. A išlo opätovne o premiéru na turné. V druhej polovici si Bruce dal aj duet so svojou partnerkou Patti Scialfa v smutno-romantickej Tougher Than The Rest. Cover verzia hitu od Patti Smith Because The Night dala vyniknúť nielen sólovej gitare Nilsa Lofgrena, ale aj jeho takmer akrobatickým figúram na pódiu. A celý Cirkus stále spieval a tancoval.

 

Land Of Hope And Dreams uzatvorila prvú časť koncertu. Boss tento song venoval obetiam atentátu vo francúzskom  Nice, ktorý sa stal pár dní pred koncertom. „Záver prvej časti“, ale v prípade Springsteena je tým myslené „po asi troch hodinách“. Celú prvú časť Boss a jeho E-Street Band uzatvorili predstavením sa, zamávaním a ostali na pódiu. A išlo sa ďalej.

 

Prvá časť prídavku bola okorenená hitom Born In The USA, ale tú správnu šťavu dalo až tancovanie v tme Dancing In The Dark. Je už tradíciou, že k tejto skladbe si Boss vyberá z davu dámu, s ktorou si na pódiu zatancuje. Tentokrát ale tancovalo a spievalo s kapelou na pódiu 6 ľudí. 13-ročný chlapec, učiaci sa za bubeníka, bubnoval s Maxom Weinbergom,  mladé dievča hralo s Bossom na gitare...

 

Záverečný, 34. song. Na pódiu iba Bruce a jeho akustická gitara a ústna harmonika. Thunder Road naposledy rozospievala arénu. Posledné ďakovanie a presne po troch hodinách a päťdesiatich troch minútach je koniec obrovskej rock n‘ rollovej omše. Dav sa pomaly rozchádzal.

 

A na záver prekvapenie číslo 4: Aj keď bola celá šou uprostred mesta, jedinou zátarasou bol klasický plot, aké bývajú aj u nás pri podobných akciách. Vôbec nikto ale nepozeral spoza plota. Každý, kto chcel koncert vidieť, si zakúpil lístok a vošiel do Cirkusu. To mi pripomenulo niektoré naše akcie, kde častokrát spoza plota pozerá pomaly rovnaký počet ľudí, ako je vnútri platiacich. Holt. Iný kraj?

 

Celý setlist si môžete pozrieť tu a oficiálnu fotogalériu tu.