SAFENAT PANEACH sú jednou z koncepčne najzaujímavejších českých kapiel, s ktorých tvorbou som sa za posledný čas mal možnosť zoznámiť. Jej členovia sú dlhoročnými priateľmi, ktorých spája obdiv k spirituálnym básnikom posledných šesťdesiatich rokov, akými sú predovšetkým Jirous, Reynek, Skácel či Zahradníček. Už možno tušíte, kam smerujem spomínaním zaujímavého konceptu a obdivu k básnikom. Áno, Safenat Paneach skutočne zhudobňujú básne svojich obľúbencov.

 

V roku 2016 vznikol ich rovnomenný debut. Po miernych personálnych zmenách sa páni opäť sústredili na tvorenie hudby ku kvalitným básnickým textom. Druhý štúdiový album Safenat Paneach II vyšiel vo februári 2019. Šesť zo siedmich nahrávok je zameraných na tvorbu Ivana Martina Jirousa a iba druhá zhudobnená báseň patrí Janovi Skácelovi.

 

Hudobne sa nesie celý album viac-menej v jednej rovine. Osobitý štýl miešajúci klasický český bigbít s prvkami indie a grungeu je zadefinovaný už úvodnou Neplavil jsem se po mořích. Dlhšie inštrumentálne časti sa striedajú so spievanými textami básne. Grungeovo špinavá gitara a priamočiary rytmus zabezpečujú plynulý tok muziky. Páni majstrovsky zvládli vytvoriť hudobný podklad, ktorý je kvalitný, no zároveň v ňom nenájdete nič, čo by vyčnievalo. Nevytrhne vás z plynutia tónov a nechá vás naplno sa sústrediť na texty.

 

Spevákov hlas je jasný a zreteľný so zaujímavou farbou. Rozumieť mu každé slovo. V Neplavil jsem se po mořích ma však rušia tóny na konci fráz, ktoré akoby neladili s gitarou. Neviem, či ide o umelecký zámer, alebo chybičku krásy, v každom prípade, mne to do ucha nesadlo. Ešte viac ma ale ruší efekt, ktorý sa objavuje okrem prvej piesne aj v Memento Mori, Nebe polité inkoustem a Na konci všech lásek, kde je na kričanom vokáli navyše ešte delay. Jediný znateľný dvojhlas vo Svěcenou rosou postříkaná je noc ma tak isto veľmi nepresvedčil. Vrchný hlas znie dosť utrápene. V nižších polohách je ale spevákov hlas skutočne očarujúci.

 

Väčšina piesní mi však na druhej strane veľmi sadla inštrumentálne. Na konci všech lásek na začiatku nasadí svieži rytmus a drží si ho bez ohľadu na dynamické zmeny a gradáciu ostatných nástrojov. Podobne je vystavaná aj Ze zrcadla se loupe rtuť. Gitary aj bicie valia stále napred v malom zvuku, ktorý narastie iba z času na čas a vtedy sa rytmus navyše zaťaží. Mihne sa v nej dokonca krátke gitarové sólo. Memento Mori očarí klasicky bigbítovým úvodom s kvílením hammondu a grungeovo špinavých gitár. Hammond spolu s o čosi výraznejšou basovou gitarou sa objaví ešte v Moře ti ostrov odpavuje. Tu ma ale opäť vyrušila časť, kde za naefektovaným hovoreným textom znie zvláštny syntetizátorový zvuk. Gitarové sólo značne kopíruje melódiu spevu, ale treba pochváliť jeho zvuk.

 

Počas necelých štyridsiatich minút si vypočujete na albume Safenat Paneach II sedem kvalitných básní s rovnako kvalitným hudobným podkladom. Príjemná farba spevu a nevtieravá priamočiara muzika, ktorá sa oblúkom vyhýba prvoplánovosti. Tok muziky je taký prepracovaný, že medzi niektorými piesňami doslova nepostrehnete, kedy začala ďalšia a na displeji sa objavilo nové číslo. Mne sa to stalo medzi prvou a druhou a medzi treťou a štvrtou skladbou. A čo vám?


Moje hodnotenie:

Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 1Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 2Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 3Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 4Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 5Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 6Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 7Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 8Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 9Dá sa spojiť rock s básňami bez prvoplánovosti? (recenzia) - 10