Prvý marcový deň sa niesol v znamení vzácnej návštevy spoza veľkej mláky. NOLA – New Orleans, Louisiana – synonymum pre ťažkotonážnu hudbu podlamujúcu svojou silou kolená, závan doomovej atmosféry a pomalšie tempá valivej rytmiky. To všetko nám prišli ponúknuť pionieri sludge metalu Crowbar.

Môj obľúbený klub Randal sa pomaličky zapĺňal, no v konečnom dôsledku som očakával lepšiu účasť. Odhadom do 150 duší, vrátane tradične milého personálu, kuchára a zarátavajúc do toho aj security a členov kapiel, proste chcelo to väčšiu podporu pre týchto harcovníkov, oprávnene považovaných za legendy žánru.


Ako support sa na pódium postavili Dogma Inc. zo Šale s predsavzatím dobre odštartovať dnešný večer. Bol som milo prekvapený a Dogma Inc. sa mi naživo páčili viac, ako pri ich počúvaní v rámci mojej prípravy na dnešný event. Hudobne aj zvukovo to bolo dobré, ale ich snaha o rozhýbanie publika sa na škodu veci nestretla s príliš veľkou podporou fanúšikov, ktorí si tento set vychutnávali skôr pokojnejšie a z väčšej vzdialenosti. Priestor hneď pod pódiom tak teda vyzeral ako fotosession za účasti značného počtu fotografov a fotografiek, čo ale poukazovalo na veľký záujem médií o tento event.

Po pauze na doladenie nazvučenia prichádza na stage netrpezlivo očakávaná hviezda večera Crowbar. Základnému kameňu Crowbar, ktorým je gitarista a spevák Kirk Windstein, sekundujú bubeník Tommy Buckley, gitarista Matt Brunson a basák Jeff Golden, ktorý nie tak dávno nahradil v zostave Patricka Brudersa, keďže tento si to zamieril ku kolegom a súputníkom Down. Ako otvárak zaznieva rýchlejšia a nadupaná The Cemetary Angels z albumu Sever The Wicked Hand a pod pódiom to žije od prvých tónov. Nasleduje Walk With Knowledge Wisely z posledného albumu Symmetry In Black a pomyselný parný valec začína pomaly, ale isto valcovať všetko naokolo, čo malo odvahu postaviť sa mu do cesty. Zvuk je veľmi dobrý, set je vyskladaný z prierezu tvorby a zaznieva aj cover od Led Zeppelin No Quarter. Nebudem tu písať celý playlist, keďže Kirk nám ho ochotne poskytol a môžete si ho pozrieť v priloženej fotodokumentácii. Crowbar zahrali vynikajúco a táto klubovka mi sadla viac ako ich posledné vystúpenie na Brutal Assault 2014. Ťaživý, hutný a pomalý parný stroj ma zvalcoval na milimetrovú placku, nad ktorou sa vznáša ťahavý a nezameniteľný Kirkov vokál. Cestou domov, po afterpárty, sa vytešujem z nového koncertného trička a kráčam s hrejivým pocitom, že aj takto som kapelu podporil. Ale to už je ráno a iný príbeh...