Piatok 13. bol navzdory poverám pre Brno šťastným dňom, aspoň čo sa týka metalistov. Klub Fléda totiž hostil trojicu skupín na čele s CRADLE OF FILTH a že to je jedno z najlepších hudobných období tohto britského giganta nasvedčovali už videá na YouTube zhotovené fanúšikmi v rámci prebiehajúceho turné Inquisitional Torture. Pôvodne som mal lístok kúpený už dopredu, no agentúra Obscure Promotion sa pochlapila a v deň konania koncertu mi oznámila, že sa môžem zúčastniť ako hosť akreditovaný, to znamená s voľným vstupom, ale s vedomím, že napíšem z akcie report. Po takomto koncerte by som mohol napísať reportov aj päť a stále by som bol vysmiaty, pretože to, čo predviedli Cradle of Filth, bude mňa a určite aj každého, kto sa zúčastnil, sprevádzať ešte veľmi dlhú dobu. Začnime ale pekne po poriadku.

 

Že to bude akcia veľkých rozmerov nasvedčovali všadeprítomní čiernoodenci v mikinách, ktorí doslova zaplavili každú jednu krčmu a podnik v okolí klubu. My sme nezaháľali tiež a nejaké tekutiny bolo jednoducho treba doplniť. Vkročili sme tak do prvých dverí, kde svietila veľká tabuľa Staropramen. Pivo nám síce nedali, lebo mali všetky stoly rezervované, ale naskytol sa nám príjemný pohľad na stôl v zadnej časti miestnosti, kde si celá kapela aj so svojimi kumpánmi užívala čas pred samotným predstavením. Nakoniec sme zakotvili niekde ďalej, aby sme následne dorazili pred Flédu, kde som sa pokúšal predať prebytočný lístok. Predtým som ešte oslovil nejakých ľudí pri stoloch podniku, no bezúspešne. Na moje prekvapenie som sa nakoniec lístku zbavil za menej ako minútku a situáciu som ja, a určite aj kupec, ktorý nemusel čakať v rade, vyhodnotili ako win-win.


spustiť videospustiť video

Kapely začali vystupovať 19:30 a otváračku zahájili domáci TISÍC LET OD RÁJE. Sála sa postupne zapĺňala, no koncert netrval dlhšie než 30 minút. Predstavenie som síce nestihol celé, pretože som sa ukájal pri merchandise shope s tričkami, bundami, CD a inými blbosťami, ale čo som zozadu počul, tak to chlapci a dievčatá na pódiu pekne rozprúdili. Vizuálnu stránku predkapely som dohnal pri poslednej piesni, kde mi ihneď udrel do očí do pol pása vyzlečený a páskami polepený muž držiaci v ruke mikrofón. Vyzeral ako japonský samuraj jemne pri tele skrížený s tureckým sluhom nosiacim pánom poživeň. Ďaleko nemal ani od BDSM sexuálnych praktík, ale o tom možno niekedy inokedy. Po koncerte som od okoloidúceo započul zaujímavé prirovnanie „čo song, to joke (vtip)“, ktoré ale nedokážem priradiť k výkonu kapely, pretože som bol so zvukom a celkovým predstavením spokojný.

 

Nasledovala kapela NE OBLIVISCARIS, technicky vybavení hudobníci z Austrálie spájajúci do seba melódiu gitár, čistého vokálu a huslí okorenenú našlapanými bicími, tvrdými gitarovými pasážami a v neposlednom rade aj extrémnymi vokálmi v podaní speváka Xenoyra. Ozvučenie mohlo byť o čosi lepšie, pretože bicie a konkrétne dvojkopák zatienili vo viacerých momentoch všetko pekné, čo piesne skupiny ponúkajú. Aj keď sme stáli presne v strede miestnosti, miestami sa nedali iné nástroje ako bicie vôbec rozoznať. Keď sa to ale podarilo, bola to parádna jazda, ktorej výrazne pomáhala samotná dĺžka piesní. Niektoré trvali aj cez 10 minút a s kľudom by som ich označil za majstrovské diela, kde sa striedali tempá ako na bežiacom páse, s tým prichádzali a odchádzali aj nálady samotného songu a celkovo ponúkli Ne Obliviscaris skvelé predstavenie. Už dlho som nepočúval 4-5 pesničiek tak dlho ako práve tu. Za samostatnú pozornosť stál najmä Tim Charles, huslista a vokalista, ktorý si koncert parádne užíval, neustále burcoval publikum a bol jednoducho najsvetlejším článkom na pódiu. Jeho presný opak bol temný, staticky stojaci a hlavou hádžuci spevák Xenoyr. Chémia fungovala na 100% a Ne Obliviscaris tak vo mne zanechali veľmi dobrý dojem. Ani pri písaní riadkov vyššie som neodolal a kapelku som si vychutnal aj z pohodlia domova.

 

A teraz to najlepšie z večera. Cradle of Filth boli písaní na 21:20 a keď sa presne na čas spustilo intro Humana Inspired To Nightmare, bol som v siedmom nebi. Nielen preto, že postupne prichádzali členovia kapely, ale aj pre fakt, že s vystúpením, ktoré začne presne na minútu, som sa už poriadne dlho nestretol. To, čo nasledovalo, bol jeden z najlepších koncertov, na akých som kedy bol a dovolím si tvrdiť, že aj kapela si ho v rámci svojho pôsobenia zaradí veľmi vysoko. Zmena na postoch gitár sa s novým albumom odzrkadlila v tom najlepšom svetle a kapela oproti minulým rokom neuveriteľne ožila. Zmenou prešiel aj post ženský, konkrétne klávesy a vokály. Lindsay Schoolcraft je jednoducho to najlepšie, čo mohla kapela získať a prejavilo sa to na albume, ako aj na živých vystúpeniach. 29-ročná Kanaďanka si užívala každučký tón, rukami plávala po vzduchu ako pravá metalová diva a miestami pripojila aj efektný headbang. Toľko energie a hudobného orgazmu som u CoF rozhodne nečakal, za čo som viac než rád.

 

Oproti poslednému vystúpeniu, kedy som ich videl v BA, sa veľa zmenilo – Dani sa hlasovo vyrovná svojim najlepším rokom v začiatkoch, gitarové sóla po Allenderovom odchode opäť idú ruka v ruke s albumovými verziami (nie je tajomstvo, že Allender na koncertoch veľa improvizoval a nie vždy to dopadlo najlepšie, prípadne býval viac pripitý na to, aby hral tak náročné sóla), ženské vokály boli jedny z najlepších v histórii vôbec a na všetko sa neskutočne krásne pozeralo. Pri piesni Lord Abortion si Richard Shaw (gitara) vychutnával scénku „rezania“ žíl vlastnou rukou a celkovo brúsil počas vystúpenia jednu lepšiu grimasu za druhou. Ashok si so svojou krvou poškvrnenou gitarou zasa dával orgazmické sóla ako pán a basák sa ticho v pozadí viezol na vlne brutality, ktorú kapela rozpútala. Všetko pramenilo z už tradičných „out of this world“ bicích, ktoré má na starosti Marthus. Ten dostal od Daniho medzi piesňami slovo, aby pozdravil brnianske publikum. Moment to bol, minimálne pre mňa, vtipný, pretože do temnej atmosféry sa vnieslo niečo v znení: „Ahooooj, bavíte se dobřeee? Jsme moc rádi, že jste přišli, díky moooc.“ Situácia príjemne pobavila, ale niet sa čomu čudovať, práve Ashok a Marthus sú zástupcovia českých muzikantov v kapele, a tak bolo viac než jasné, že do publika nejaké slovíčko-dve prehodia.

 

Playlist bol maximálne našlapaný a viac sa z toho ani vytrieskať nedalo. Z nového albumu Hammer Of The Witches zahrali Deflowering The Maidenhead, Right Wing Of The Garden Triptych a Yours Immortally (prepojenú s Walpurgis Eve ako intro). Pri prvej menovanej som mal od začiatku do konca zimomriavky, pri Yours Immortally to už trošku vo zvuku škrípalo, nakoľko je pieseň rýchla, niektoré pasáže boli dosť mimo, čo sa týka súhry. Na rad prišli aj osvedčené setlistové stálice ako Her Ghost In The Fog, Nymphetamine alebo už spomínaný Lord Abortion. Maximálna spokojnosť bola aj s výberom piesní, ktoré na koncertoch toľko miesta nemajú - Cruelty Brought Thee Orchids, Queen Of Winter, Throned alebo The Twisted Nails Of Faith. V skladbách sa musel nájsť naozaj každý a ak to tak nebolo, tak pravdepodobne netrafil na správny koncert.

 

Galériu z koncertu si môžete pozrieť nižšie. Zábery zhotovil a poskytol Radek Šich, za čo mu všetci veľmi pekne ďakujeme a posielame jedny virtuálne metalové parôžky. Jeho ďalšie fotografie nájdete na adrese www.sichr.net alebo na facebookovej stránke.