Tak, ako Slipknot v roku 1999 absolútne zmiatli hudobných kritikov, snažiacich sa každú kapelu nejako zaškatuľkovať, svojou žánrovou pestrosťou (nehľadiac na unikátny a premyslený imidž), tak v roku 2012, kedy sa už zdalo, že nič ,,nové“ a originálne nemôže v rámci tvrdej muziky vzniknúť a prekvapiť, prišiel veľmi podobný malý zlom. Piati tínedžeri z Pittsburgu vystupujúci pod názvom Code Orange Kids nahrali svoj debutový album Love Is Love/Return to Dust. Zďaleka nešlo len o dravý a surový hardcore punk, každý, kto pozorne počúval, zachytil progresívne metalové prvky a experimentovanie v rámci budovania skladieb. Melancholické a temné post-rockové pasáže v spojení s čistým vokálom zase ponárali poslucháča do ponurej atmosféry, aby mu mohli vzápätí dať tvrdú ranu medzi oči návratom k besnému tempu.


Táto partička o dva roky, už ako Code Orange, rozvinula všetky tieto prvky do ešte pestrejšieho celku, druhej štúdiovky I Am King. Jasne pritvrdili a zablúdili do doomových a sludgeových vôd, čo iba potešilo, najmä teda poslucháčov hľadajúcich nové zážitky. O tri roky s tretím albumom Forever k tomu všetkému ešte primiešali aj nu-metal s industriálom a bolo jasné, že toto nebude hocijaká kapela. Nie náhodou sa vybrali v tom istom roku na turné spolu so System of a Down. No a čo ich novinka s názvom Underneath, ktorá vyšla 13. marca?


Code Orange prichystali poslucháčom takmer päťdesiat minútovú nádielku absolútne dychberúcej tvrdej hudby. Štrnásť skladieb tvorí postupne ničivú prívalovú vlnu, ktorá vtiahne do nepoznaného a desivého sveta. Ten znepokojuje, no paradoxne je mimoriadne fascinujúci. Baví vás v ňom plávať a objavovať každý jeho kút. Úvodná kratučká vec (deeperthanbefore) s tajomným nádychom jasne predpovedá, že Code Orange pôjdu tentokrát hlbšie než predtým, bez ohľadu na to, čo presne si pod tým predstavíte. Záhadné šepoty, dunenie, detský hlas a zlovestné výkriky v sekunde vťahujú a získavajú poslucháčovu pozornosť. Nasledujúca skladba Swallowing the Rabbith Hole je už čistou riffovou masážou, do ktorej musíte headbangovať, aj keby ste boli v nemocnici pripútaný na lôžko s bandážou na krku.

In Fear je šialenou zmesou neidentifikovateľných industriálnych zvukov spolu s growlom, screamom aj čistým vokálom gitaristky Reby Mayers a You and You Alone je zase dokonalou grooveovou smršťou, ktorú máte chuť si púšťať stále odznova. Nasledujúca Who I Am dáva poslucháčovi priestor si trocha vydýchnuť a je oproti predchádzajúcim veciam najmelodickejšia a najpomalšia. Táto ,,prestávka“ však netrvá dlho, keďže hneď od prvých sekúnd Cold.Metal.Place začína apokalypsa. Nekompromisný rachot bicích, zúrivý prejav Jamiho Morgana a v pozadí kvíliace gitary, ktoré presne vedia, kedy nastúpiť tak, aby to najviac rezonovalo.

spustiť videospustiť video

Sulfur Surrounding vyšiel ako tretí a posledný singel tesne pred vydaním albumu spolu so skvelým surrealistickým videoklipom. Ten naráciou jasne nadväzuje na predchádzajúce single Underneath a Swallowing the Rabbith Hole a zároveň pripomína tie najlepšie audiovizuálne kúsky legendárnych Tool. Postava bezradne blúdi dimenziami, spoznáva nové (silnejšie) bytosti a i keď bojuje zo všetkých síl, nakoniec sa musí zmieriť s tragickým osudom. To všetko v sprievode krásnych hard-rockovo ladených gitarových liniek, ktoré následne opäť rozbíja (čo však rozhodne nemyslím v zlom) pre kapelu už príznačný mohutný industriálny zvuk. Naliehavé spievané refrény Reby Mayers s iba jemným growlom Morgana tu skvele splývajú a zároveň funkčne gradujú. V podobnom duchu sa nesú aj Autumn and Carbine, A Sliver alebo záverečná Underneath.

V skladbe The Easy Way sa Code Orange najviac pohrávajú s atmosférou, striedajú pokoj s hlukom, pričom sa však stále držia v melodickej rovine, čo iba dotvára jej epickosť. V Back Inside a Glass, Erasure Scan či Last Ones Left zase ponúkajú priamočiaru dynamickú metalcoreovú nakladačku. Výstavba aj dramaturgia všetkých skladieb na albume je každopádne brilantne prepracovaná, žiadna vec nie je tuctová a neobohrá sa ani po viacerých vypočutiach, naopak, človek v nich stále niečo nové objaví. Nepochybne je to všetko aj tým, že Underneath je jasným konceptuálnym albumom. Akoby hudobníci spravili, či už chcene, alebo nechcene, soundtrack k týmto dňom plným strachu, neistoty a nepokoja. Precízne vybudovaný chaos, alebo poriadok v chaose. Aj tak by sa dal definovať nový album tejto nadanej päťčlennej bandy, ktorý je zároveň žánrovo nesmierne bohatý. Hodiť ho do škatuľky klasického metalcoreu by bol hriech. Code Orange bez nejakých pochýb vyprodukovali najrozmanitejší, zvukovo najprepracovanejší a zároveň najlepší album v kariére.

Moje hodnotenie:

Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 1Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 2Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 3Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 4Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 5Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 6Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 7Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 8Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 9Code Orange a ich ničivá prívalová vlna (recenzia) - 10