O hardrockových INSIDE zo Zlatých Moraviec som toho počul už veľa. Registrujem ich koncertné aktivity aj spätosť s rôznymi súťažami. Ale musím priznať, že od nich som doposiaľ nepočul nič. Nikdy som si ich hudbu nepustil online, nikdy som ich nevidel naživo. Hudba Inside sa ku mne dostala až prostredníctvom ich tretieho štúdiového albumu Čas. Ale lepšie neskôr ako nikdy.

 

Ako prvá ma upútala spevákova osobitá farba hlasu. Počas prvej skladby som si na ňu privykal, ale ako náhle som dopočúval album, nevedel som si do žiadnej zo skladieb predstaviť iný hlas. A to aj napriek tomu, aký je album hudobne rozmanitý. V desiatich skladbách, ktoré hrajú niečo cez pol hodinu, nájdete balady, hardrockové vypaľovačky i popovo znejúce piesne.

 

Album Čas otvára skladba Nový svet. Veľmi energický kúsok s klasicky oldschoolovým power/heavy zvukom podobne ako Dom lásky. Vo väčšine zvyšných skladieb gitary i kvalitné sóla znejú už oveľa viac hardrockovo. Pozornosť by ste mali upriamiť na vydarený gitarový zvuk v úvode titulnej Čas, zaujímavý efekt v závere Ona je tá či sample v skladbe Cieľ. Tá začína vskutku pútavo, no, bohužiaľ, sa náhle až príliš rozbehne, čo pokazí dojem z vydareného úvodu.

 

Sampler je počuť aj v baladickej Vymodlená, kde popri akustickej gitare zaznie najkrajšie gitarové sólo z celého albumu. K rockovým energickým skladbám sa dajú zaradiť ešte piesne Inside, Stopy slobody a môj najväčší favorit Tak sa len usmej. Tu Inside ukázali všetky svoje prednosti. Chytľavá melódia, vydarené vokály, klavírne vyhrávky zasadené do refrénov, skvelý gitarový riff. V tejto piesni navyše kapela zaujme aj nesmierne pozitívnym textom.


Všetky texty na albume sú v slovenčine. Väčšinou sa točia hlavne okolo lásky a žien a podobných zaužívaných tém. Výnimkou je záverečná Inside. Nedajte sa pomýliť. Aj táto je v slovenčine, ale je vystavaná skôr na dokonalú spoluprácu s publikom. Verím, že naživo je to pre fanúšikov jedna z najobľúbenejších skladieb kapely a celé publikom pri nej besnie a spieva. Jej albumová verzia na mňa ale pôsobí dojmom zbytočnosti a prvoplánovosti po stránke hudobnej i textovej.

 

Ďalšia pieseň, ktorá sa akosi vymyká všetkým vzorcom badateľným v ostatných kúskoch, je Kadiaľ ísť. Tá začína podmanivým zvukom piana a celá sloha sa nesie v miernom tempe. Refrény sú o čosi energickejšie, no počas celého jej plynutia nezaznejú žiadne tvrdé gitary. Je milým oživením a príjemnou oddychovkou medzi rockovým nákladom ostatných piesní. Prvé, čo mi prebehlo hlavou pri jej počúvaní, bolo – dokonalá rádiovka. A počuť túto skladbu z éteru slovenských rádií by bola ozajstná radosť.

 

Dovolím si tvrdiť, že moje zoznámenie s kapelou Inside, respektíve s ich hudbou, prebehlo dobre. Kapela si ma získala mnohými prvkami ich hudby a hlavne vďaka spevákovmu hlasu si ich určite nepomýlim so žiadnou inou domácou kapelou. K ich energickej rockovej hudbe sa budem odteraz vracať častejšie a rád. Napriek tomu, že prvé dva albumy kapely Inside som nepočul, môžem povedať, že Čas potvrdil staré známe – do tretice všetko dobré.


Moje hodnotenie:

Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 1Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 2Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 3Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 4Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 5Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 6Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 7Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 8Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 9Čo sa do tretice podarilo kapele Inside? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Linky:

FB kapely