Sú mladé kapely, ktoré hrajú heavy metal a hrajú ho dobre. Jednou z najvýraznejších tvárí novej vlny klasického heavy metalu súčasnosti je švédska úderka ENFORCER. Zvládajú písať rýchle, chytľavé a tvrdé piesne, akoby sa koncom sedemdesiatych rokov vyliahli z vajec niekde v okolí Birminghamu a ich vrstovníkmi boli chalani z Diamond Head. Talent kapely si všimlo už pred rokmi najväčšie európske metalové vydavateľstvo Nuclear Blast a tento rok vyšiel Enforcer v poradí piaty album Zenith.

 

Novinka priniesla prekvapivo veľa zmien. Švédi sa rozhodli prekopať svoj zvuk a svojím fanúšikom servírujú pomerne pestrú zmesku speed/heavy metalu, hitovosti Def Leppard, prvkov progresívneho rocku a osemdesiatkového popu. Prvá skladba na úvod vyrazí dych práve svojou chytľavosťou a hardrockovou prístupnosťou. Olof Wikstrand znie ako mix Klausa Meineho a Geddyho Leeho (Rush) a z piesne počuť vplyv Scorpions a Def Leppard. Textovo to je klasická metalová óda na Satana, čo dáva piesni bizarný rozmer.

 

Pocit mierneho úletu platí asi najviac pre najpopovejšie a priam neodolateľne chytľavé Forever We Worship The Dark či Sail On. Progové tendencie reprezentuje napríklad titulná Zenith Of The Black Sun či asi najčlenitejšia balada Regrets. Starú speed/heavymetalovú tvár kapely zastupujú len dva kusy – Searching For You ako od Diamond Head a nabúchaná spídovka Thunder And Hell s akustickým dojazdom ako od Opeth. Záverečná Ode To Death svojím názvom nielen, že evokuje Manowar, ale aj skutočne predstavuje pokus kapely priblížiť sa americkým ,,true metalistom".


Písať o plusoch a mínusoch aktuálnej dosky Enforcer je pre mňa také náročné, ako je pre profesionálneho vojaka analyzovať dopady globálneho otepľovania na spoločnosť. Nejde to ľahko. Kapela si na albume odskúšala množstvo nových štýlov. Ani jeden ale nedominuje, a preto som sa zo začiatku pri počúvaní nemal veľmi čoho chytiť. Počúvam ešte heavymetalovú kapelu alebo hardrockovú družinu s progovým ambíciami? Vlastne jedinou spojkou množstva skladieb sú texty oslavujúce temnotu a Satana a lá Angel Witch. Kapela viditeľne stojí na rázcestí a hľadá sa.  

 

Zenith na mňa pôsobí ako ukážková „čierna ovca“ diskografie, ktorú si nahrá za svoju kariéru každá kapela. Z každej noty som mal pocit, že sa Enforcer chce vyviazať zo škatuľky speed/heavymetalovej kapely, ktorá na albumoch strieda veľmi rýchle pecky so stredne rýchlymi bombami. Piesne sú sami o sebe dobré, plné chytľavých refrénov, ale album nepôsobí jednotne ako celok. Som veľmi zvedavý, či sa na ďalšom opuse vrátia Švédi k osvedčenému speedovému modelu z minulosti alebo sa z nich stanú noví White Wizzard s desaťminútovými progovými maidnovskými eposmi. 


Moje hodnotenie:

Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 1Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 2Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 3Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 4Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 5Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 6Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 7Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 8Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 9Čo našli Enforcer za hranicami obzoru? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video