Terchovský Budzogáň 2018 – ako sa z dvojdňového festivalu stal trojdňový

Počasie je často nevyspytateľné a vrtkavé. Tento raz sa o tom presvedčili organizátori aj návštevníci ostatného ročníka festivalu Terchovský Budzogáň. V piatok 10. augusta sa o tretej hodine poobede otvorili brány Amfiteátru nad Bôrami pre rockové srdcia hladné po dobrej muzike. Hlavnou hviezdou tohto dňa a viac-menej aj celého festivalu mali byť obľúbení českí rockeri Kabát. Ako to ale nakoniec celé bolo? 

 

Piatkový program začal o šestnástej vystúpením jedných z minuloročných víťazov súťaže Rocková Maturita. Bratislavskí BULLET HOLES otvorili festival so skvelým zvukom a krásnym počasím, aké tu panovalo celý týždeň. Príjemná a kvalitná rocková muzika a tiež vidina pivného osvieženia prilákali do priestorov amfiteátra množstvo ľudí, ktorí už stihli rozložiť svoje stany. Hneď po mladých a talentovaných muzikantoch prišli na pódium ich kolegovia STORMCLEAR. Metalcoreová formácia, taktiež z nášho hlavného mesta, nepotešila publikum iba autorskými kúskami, ale aj cover verziami skladieb od kapiel Beastie Boys, Rage Against The Machine či dokonca tvrdšou prerábkou hitu Čo je? Čo je? Čo chceš? od slovenskej kapely Elán.

 

Čo publikum nepotešilo, bolo počasie. Chvíľu popŕchalo, ale Stormclear svoje vystúpenie úspešne dokončili. Potom už dážď zaplavil celé pódium. Členovia štábu kmitali, čo im sily stačili, aby sa všetko dalo do poriadku. Vietor a dážď im to ale vôbec neuľahčovali, a tak CALIBER X namiesto nadupanej šou bezradne stál v zákulisí. Napokon, okolo pol ôsmej vyšiel spevák tejto kapely prítomných oboznámiť so zmenou programu. Kabát nevystúpi po desiatej, ale už o pol deviatej. Po nich prídu možno na rad ešte domáci Arzén a Slobodná Európa. Kapely, ktoré v tom čase rovnako bezradne postávali a posedávali v zákulisí, čakali, čo sa bude diať, rovnako ako premočení návštevníci vonku. Realita a plán sa ale od seba, bohužiaľ, diametrálne líšili. Nad Terchovou sa ženili všetci čerti a počasie organizátorom v piatok nič nedarovalo. Tak, ako sa objavila na pódiu aparatúra kapely Kabát, rovnako aj zmizla. V tom počasí to jednoducho nešlo. Voda tiekla až do všetkej techniky. Piatkový program musel byť po dvoch vystúpeniach a hodinách čakania nadobro zrušený.

 

Je neskoro (a hlavne zbytočné) polemizovať o tom, či by väčšia strecha nad pódiom pomohla, či mali byť v amfiteátri rozložené stany pre návštevníkov a ako sa organizátori na boj s počasím pripravili. Všetci dobre vieme, že keby „iba“ pršalo, tak by si každý fanúšik koncert Kabátu odskákal aj v daždi. Na jednej strane je pravda, že prítomným od spomínanej informácie o zmene programu nikto nedal z pódia vedieť, aký je ďalší plán a že sa piatkový program ruší. Na druhej strane to asi bolo zrejmé a všetci sa rozliezli do stanov, respektíve domov. Veď pokračovať v programe a riskovať ľudské zdravie či dokonca životy by bol závažnejší prečin. Žiadna strecha ani provizórne prístrešky by proti bleskom nemali šancu. Z môjho pohľadu urobili organizátori všetko, čo bolo v ich silách a rozhodli sa správne.

 

Búrka prešla, stanové mestečko žilo celú noc vlastnou párty a ráno prinieslo nový deň. A bol to práve ten ďalší festivalový a s ním aj nový program. V sobotu sa otváral areál už o jednej poobede a program otvorila o štrnástej kapela THE RISING SIGN z Dolného Kubína. Kvarteto chalanov predstavilo v polhodinovom sete svoje vlastné kúsky so zaujímavými hudobnými prvkami. Hneď po nich prišla predstaviť Terchovej svoj debut Erotické besnenie speváčka Kristína Sabo a jej kapela LEISURE. Viac-menej bežný, hutný rockový zvuk a pre ucho príjemné riffy tvorili veľmi sympatické vystúpenie muzikantov. Dovolím si tvrdiť, že kapela znela naživo ešte lepšie ako z CD. Speváčka však znela navlas rovnako. A to, bohužiaľ, nie je kompliment. Veľmi amatérsky hlasový prejav a navyše zbytočná vulgárnosť na pódiu mali za následok posmešné a negatívne ohlasy z publika. Samozrejme, našli sa aj takí, ktorým sa toto vystúpenie páčilo. Veď sto ľudí, sto chutí.

 

Na tú správnu strunu väčšine publika brnkli ostrieľaní metalisti z Turzovky MAD FREQUENCY. Okrem starších skladieb predstavil publiku charizmatický Rudy so svojou partiou aj zbrusu nové kúsky. Prítomní si mohli vychutnať navyše vydarenú verziu skladby Be My Baby od Motörhead. Mad Frequency rozohnali oblaky, priniesli do Terchovej opäť slnečné počasie a rozskákali publikum. Po takejto náloži už mal večer veľmi rýchly spád a pod pódiom bolo čoraz viac nadšených fanúšikov.

 

Na rade bola legendárna, milovaná aj zatracovaná ZÓNA A. Zazneli všetky známe hity ako Nádherná zákerná, Na Havaj, Nebuď hlúpa a, samozrejme, aký by to bol koncert Zóny A, keby svojim fanúšikom nedali Chleba. Navyše z talóna vytiahli ich vlastnú verziu „repeťáckeho“ hitu Otvárajte kasíno. Priznám sa, že kapela ma prekvapila ako výberom skladby, tak aj kvalitnými viachlasnými vokálmi. Po koncerte, ako je už asi zvykom, Koňýk vyšiel medzi svojich fanúšikov a ochotne sa so všetkými hodiny fotil.

 

V tom čase už (predovšetkým) prítomná mládež čelila veľkej dileme. Vystáť si vytúžené miesto v prvom rade na koncert? Alebo si vystáť frontu pri stánku s merchom a pridať si do zbierky nejaké nové tričko kapely THE PARANOID? Nech už sa rozhodli akokoľvek, obe voľby boli správne. Dobré kapely predsa treba podporovať finančne aj psychicky. A The Paranoid určite medzi kvalitné slovenské kapely patria. Chalani odohrali zhruba hodinový program zložený zo starších kúskov, no nechýbal ni najnovší singel Skúšam ťa nájsť. Kapela opäť ukázala, že je v tej najlepšej forme a bez problémov rozospievala fanúšikov, zaujala starších účastníkov a dokonca rozpútala ako jedna z mála kapiel pod pódium poriadny kotol. Zvuk sa medzi ľudí síce šíril trochu prebasovaný, ale nikto sa nad tým extra nepozastavoval. K tejto bande už môžem poznamenať iba toľko, že nového speváka vybrali skvele, dokonale sa udomácnil a zvuk gitary ma doslova očaril.

 

Prešlo už vyše dvadsať rokov, odkedy punrocková kapela HOTEN TOTEN (alebo HT) vydala svoj debut Predstieranie šťastia a šesť rokov od vydania posledného kompilačného albumu. A po dlhšej odmlke títo páni svojou návštevou poctili aj Terchovský Budzogáň. Hity ako Holubica či Deti zla spievali mladšie i staršie generácie a koncert bol skutočne silným a pre mnohých i trochu nostalgickým zážitkom. No čistokrvné punkové srdcia zaplesali ešte viac, keď prišla na rad formácia KONFLIKT, ktorá otriasla Amfiteátrom nad Bôrami.

 

Konečne prišiel rad na jedného z prisľúbených headlinerov. Físki LORDI v Terchovej predviedli doslova nezabudnuteľnú šou. Naživo som ich mal možnosť vidieť po prvý raz a ich monštruózne masky, chytľavá hudba a teatrálna šou boli pre mňa zlatým klincom večera a dokonalým audiovizuálnym zážitkom. Koncert odštartovali titulnou skladbou z ešte stále čerstvej novinky Sexorcism. Ak ste už mali možnosť vidieť obal tejto dosky, tak si ľahšie budete môcť predstaviť, čo sa dialo na pódiu. Počas skladby dotiahli kreslo a na ňom zviazanú ženu s maskou na tvári v sukni a bielej blúzke. Áno, vyzerala úplne navlas rovnako, ako tá na obale albumu. Po tom, čo sa vyslobodila z kresla, sa chvíľu plazila spevákovi okolo nôh a potom zmizla.

 

Medzi skladbami Mr. Lordi oduševnene vychválil prostredie amfiteátra vsadeného do malebnej hornatej prírody a terchovská príroda si od celej kapely vyslúžila úprimný potlesk. Program pokračoval a po energickej skladbe The Riff svoje obľúbené riffy sólovo za sprievodu samplera predviedol basgitarista Ox.

 

Na pódiu sa okrem spomínanej dámy z úvodu objavili aj headbangujúca metalistka, rehoľná sestra, ktorá chcela zrušiť spomínané basové sólo diabolského basáka, či mních s krížom, ktorého spevák zvrhol späť do zákulisia. Mr. Lordi sa na pódiu navyše objavil s dobre ozvučenou cirkulárkou či dymiacou lebkou v skladbe It Snows In Hell. Pri piesni Blood Red Sandman sa zas objavil v čiapke s vankúšom v ruke, z ktorého vyhadzoval konfety. Svorne vztýčené prostredníky pod pódiom sprevádzali pieseň Sincerely With Love a potom prišla skladba, ktorú veľa ľudí čakalo. Hella zostala osamotená na pódiu, poriadne si rozcvičila ruky a odpálila organové intro k piesni Hard Rock Hallelujah, s ktorou Lordi pred niekoľkými rokmi bodovali aj na Eurovízii.

 

Spievali azda naozaj všetci. Bez zbytočného zdržiavania drankaním o prídavok nasledovali už iba dve piesne. Prišiel koniec veľkolepej teatrálnej šou fínskych príšer. Niektorí ľudia sa odobrali domov, iní po pivo, viacerí iba tak postávali a na očiach im bolo vidieť, že si nie sú tak úplne istí, či sa im to celé náhodou nezdalo. Nikto však nezúfal, lebo Lordi nás tento rok navštívia ešte raz. A tak si vytrvalci ešte užili vystúpenie kapely ALKEHOL. Opäť sa začala bujará zábava. Svojim setom alkohol ospevujúcich skladieb česká kapela uzatvorila večer, ale nie celý festival, ako bolo pôvodne plánom.

 

Jednodňové vstupenky zo zrušeného piatku síce platili aj v sobotu, avšak to, čo väčšinu sklamaných piatkových návštevníkov potešilo ešte viac, bola informácia, že sľúbená kapela Kabát vystúpi v nedeľu o ôsmej večer. Túto informáciu organizátori zverejnili už v sobotu počas koncertu druhej kapely a priebežne ju prítomným pripomínali. Napokon sa na veľkoplošných obrazovkách objavil širší nedeľný program. Tvorili ho koncerty štyroch z piatich kapiel, ktoré v piatok nemohli odohrať svoj program.

 

Nedeľný program otvorila oravská progmetalová kapela CALIBER X. Publiku ponúkli svoje vlastné skladby so slovenskými textami. Spevák i muzikanti podali kvalitné výkony, pri ktorých ste sa sem-tam nešli dorátať prvej doby. Ich vystúpenie bolo ale napriek technicky zložitej muzike veľmi uvoľnené a priamočiare. Amfiteáter sa pomaly, ale isto zapĺňal. Po Oravcoch pódium ovládli Terchovci. Domáci ARZÉN odohral svoje známe a veľmi obľúbené hity a predstavil aj nedávno vydaný album Teraz nám vyhráva. Rozdávali sa tričká, spievalo sa a tancovalo a rockový festival sa na chvíľu dal prirovnať nefalšovanej ľudovej veselici.

 

Po Arzéne prišlo to, prečo do Terchovej väčšina ľudí prišla v piatok aj v nedeľu. Kapela Kabát zahrala hodinu a pol trvajúci set, ktorému nechýbalo azda vôbec nič. Skladby z poslednej dosky aj stará klasika. Známe piesne boli poprepletané tými, čo sa hrávajú o niečo menej. Pepa bol síce trochu skúpy na slovo a prítomným iba krátkymi premosteniami oznamoval názvy nasledujúcich skladieb, ale jeho spev nahradil všetky slová.

 

Muzikanti si koncert užívali naplno. Tomáš a Milan si dopriali na pódiu obvyklú cigaretku a čas letel ako voda. Pri skladbe Burlaci chladný večer počas všetkých refrénov preťali veľké plamene šľahajúce až nad úroveň pódia. Inak naproti fínskym Lordom českí obľúbenci veľmi nevsádzali na choreografie a divadelné prvky. Ich spontánnosť a uvoľnenosť však z pódia vysielala smerom k davu takú silnú energiu, že to dokonale stačilo. Každý cítil, čo má robiť. Aj na pódiu, aj pod ním. Publikum skákalo, tancovalo a spievalo všetky texty z plných pľúc. Po skladbe Kdoví jestli kapela odišla, ale fanúšikovia si vydupali ešte tri prídavky. Po tých už Kabáti nadobro odišli a rockové trojdnie uzavrela slovenská recesistická kapela KARPINA s množstvom vtipne a satiricky ladených textov a zaujímavých kostýmov.

 

Ak sa chcete na Terchovský Budzogáň pozrieť z iného ako hudobného hľadiska, tak by som v budúcnosti privítal vrecia na odpadky aj v uličkách medzi lavičkami. Spočiatku som mal pocit, že košov je žalostne málo. Potom som ale zočil kopu odpadkových košov svorne zgrupených pri vstupnej bráne. To nebol veľmi strategický ťah. Z ročníka 2015 si tiež pamätám zálohované poháre s logom festivalu, ktoré radikálne prispeli k čistote amfiteátra a tiež značne znížili riziko, že sa pošmyknete na plastovom pohári, keď idete dole kopcom. S množstvom WC to tiež nebolo bohviečo, ale to by som ako problém nevidel. Nezaznamenal som pri nich žiadne nekonečné fronty.

 

Pomer kvality a ceny jedla nebol práve najprijateľnejší, ale v blízkosti amfiteátra bolo množstvo reštaurácií a pizérií, kde sa dalo najesť veľmi dobre za relatívne dobrú cenu. To, čo o jedle, sa ale nedalo povedať o pive. To bolo kvalitné, výber veľký a cena skvelá. Taktiež ma veľmi potešil pojazdný stánok Jack Daniel’s. Nádherné prostredie amfiteátru umocňovalo zážitok z hudby a atraktívna bola aj možnosť navštíviť rozhľadňu, sochu Jánošíka či Vrátnu dolinu, kde mali návštevníci festivalu zľavu na kabínovú lanovú dráhu. Sprchy boli vybavené za poplatok v RIC Terchovec v bezprostrednej blízkosti amfiteátru a stanového táboru, ktorý bol bezplatný.

 

Napriek nevydarenému piatku, za ktorý nikto nemôže, treba vysloviť organizátorom veľký obdiv a uznanie za to, čo sa im podarilo pre svojich návštevníkov vybaviť. Tým myslím hlavne nedeľné vystúpenia kapiel, ktoré v piatok neodohrali svoj program. Zvuk bol perfektný, organizácia výborná. Treba poďakovať celému tímu a očakávať ďalší ročník, ktorému, dúfajme, dopraje počasie aspoň o čosi viac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *