Symfobia a No Control zaplavili svojou hudbou Mlyn

Priznám sa, že nie som z tých, ktorý by robili so svojimi obľúbenými kapelami celé koncertné šnúry, aby videli každý jeden koncert. V prípade spoločného turné kapiel NOCONTROL a SYMFOBIA som ale urobil malú výnimku. Okrem ich úplne prvého koncertu, ktorým otvárali tohtoročné turné 1. marca v Žiline, som sa vybral v sobotu 6. apríla aj do vrútockého Mlynu.

Žiadna šou sa nedá zahrať dva razy rovnako. A inak to nebolo ani v tomto prípade. Koncert vo Vrútkach sa v niekoľkých drobnostiach od toho žilinského líšil. Najväčšou zmenou bola, samozrejme, predkapela. V sobotný večer sa ako prví na pódium postavili JAMMING WITH THE DEVIL. Mladé kvarteto zo Žiliny začalo večer zostra. Páni rezali do gitár, spievali aj screamovali a za niečo vyše polhodiny predstavili peknú škálu svojej tvorby. Miestami sa mi síce skladby dosť zlievali, ale to je u týchto kapiel s hlavnou základňou fanúšikov medzi tínedžermi zvykom. Na druhej strane musím uznať, že v Mlyne sa im podarilo osloviť aj staršie generácie a od v tom čase ešte, bohužiaľ, neveľkého publika si vyslúžili burácajúci potlesk.

Popri nasledujúcich dvoch interpretoch sa o čosi hustejšie zaplnil aj klub aj priestor pod pódiom. NoControl predviedli opäť skvelú šou. Obrovská dávka energie prúdiaca z ich muziky a vystupovania na pódiu v kombinácii so slovenskými textami si dokážu veľmi rýchlo podmaniť aj publikum, ktoré ich má možnosť vidieť po prvý raz. Aj napriek faktu, že angličtina je bez pochýb spevavejší jazyk, každému našincovi je predsa bližšia jeho materinčina. Dokonca aj na mňa sa v Žiline bez väčšieho úsilia nalepilo pár útržkov z textov, ktoré som si už vo Vrútkach mohol pospevovať. Aj to je dôkaz toho, ako NoControl dokážu do tvrdých riffov a prepracovaných sól vhodne osadiť chytľavé melódie a texty. Navyše musím podotknúť, že oproti žilinskému koncertu sa mi zdali páni ešte o čosi zohratejší.

Kým NoControl ani Jamming With The Devil ešte nepotešili svojich fanúšikov žiadnym albumom, hviezda večera Symfobia im už venovala dva. Na tomto turné predstavuje slovenská špička symfonického metalu z Nitry predovšetkým ten nový Smog Of Tomorrow. A tejto úlohy sa zhostili ozaj poctivo. Z dvanástich piesní na albume zaznelo osem. A navyše v rovnakom poradí, ako sa nachádzajú na albume. Potešilo ma to predovšetkým v prípade úvodných troch skladieb HungryBury It a Atlantis, ktoré by som vydržal počúvať z CD dookola aj celý deň. O čo väčší zážitok to je naživo! Zazneli aj piesne I’m Waiting, Into The Night, Smog Of Tomorrow, Dust a From Survivor To Creator. Z debutovej dosky Way Of The Queen sa do setu v sobotu dostali iba Bloody Wings a prídavok Dragon.

Z koncertu na koncert sa zo mňa stáva väčší fanúšik Symfobie. Erika a Simona, (ktorú musím na tomto mieste pochváliť, pretože do radov tejto formácie zapadla s nevídanou ľahkosťou) odspievali celý koncert opäť bez zaváhania so sebevlastným sympatickým a charizmatickým prejavom. Na pódiovú šou pánov gitaristov sa je vždy radosť pozerať. Jedinou chybičkou krásy bol na môj vkus nedostatok klávesov, ktoré sú pre mňa u Symfobie nosnou zložkou, a tiež prebytok bicích, čo platilo pre všetky tri kapely.

Napriek malým zvukovým nedostatkom sa mi koncert v Mlyne páčil oveľa viac. Neviem, či je to tým, že žilinský koncert bol úplne prvý na tohtoročnej šnúre a kapely sú už na spoločnom pódiu ostrieľanejšie, alebo to bolo klubom, kde nie sú sediaci a stojaci fanúšikovia rozdelení stenou. V každom prípade u mňa útulný Mlyn so skvelou atmosférou tento raz prevážil. Na koncertoch kapiel Symfobia a NoControl som však určite nebol naposledy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *