Snovonne, Amendfoil a Feel Me

Koncert v nedeľu večer v klube u Očka znamenal pre mňa zavŕšenie hudobného víkendu. Pred vstupom som poznal len Feel Me, aj to iba z počutia, naživo som sa k nim dovtedy nedostal. Ale po kompletnom odohratí týchto troch kapiel som bohatší o zážitky, ktoré vo mne vzbudili záujem sa o ne podeliť.

S prvými údermi sa sformovali na pódiu podľa výzoru čerství docenti z fakulty MAT-FYZ a spustili priam profesorsky groovovú masu tónov na podklade témy Knight Rider. Bubeník Petter s diétnou zostavou bicích predviedol skutočný FEELing, ktorý vie strhávať masy kývajúce sa do rytmu, len bola škoda, že obecenstvo sa tvárilo akoby bol koncert v nedeľu večer po náročnom víkende.

Chýbajúci spievajúci element pre aktívnejšiu komunikáciu s divákmi nahradil mím Adrian v tematických songoch z filmových diel Pulp Fiction, Ghost Busters a Misson Impossible. Pohybová zložka nás vtiahla do deja tak, že sme si všetci v sále kľakli k zemi a po silnejúcich dôrazoch sme všetci aj naraz vyskočili, niečo na štýl Spit It Out od Slipknot, následne sa mohla aj strhnúť pogovačka, ale neboli sme natoľko prebudení. Hudobníkov to neodradilo a dohrali set s väčším nasadením, ako sme mali všetci diváci dokopy. Zážitok príjemný, neboli to žiadne „ploužáky“, Energia, Emócie a Experiment sú ich základným kameňom. Na nosičoch si ich vypočuť nemôžeme a podľa ich slov ani tak nikdy nebudeme môcť, pretože tvrdia, že muziku treba cítiť a zažiť. (Takto som to pochopil, ak som to skomolil, chalanom sa ospravedlňujem.)

Feel Me kapela (bubeník Petter a bratia Tomáš a Laco) existuje od roku 2002 a koncertuje kade tade, aktuálne sú na CINEMATTACK TOUR, do konca roka majú naplánovaných zatiaľ 6 koncertov, info sa dá sledovať na www.feelme.sk.

Potom prišiel fínsky Amendfoil. Taký svieži severský vietor vial, až mi svietili oči. Tvrdá, melodická, rytmicky miestami až popová chuťovka priamo z Tampere. Ich muzike som na prvý posluch uveril. Tak keď spustili song Origin… si môžete domyslieť, ako sa tam metalo hlavami. S dynamikou vedeli robiť vkusne a citlivo, vnímali aj obecenstvo a cítili, kde môžu ešte pridať, lebo sme si to od nich priam žiadali. Lassi Mäki-Kala, líder, sa nami nechal tak vtiahnuť, až trhol strunu, s čím síce chvíľu ešte bojoval, ale keď odložil gitaru, spravil dobrý krok. Vôbec to nemyslím tak, že by hral zle, ale viac sa oprel hlasivkami do mikrofónu, a to malo fakt šťavu. Ostatní dvaja nesediaci spoluhráči lietali a užívali si každý centimeter na klubovom pódiu. Ich hudba je príťažlivá až nákazlivá, melodické pasáže striedajú rytmické riffy tak, akoby sa títo mladíci narodili s gitarami v ruke priamo v hudobninách. Dobrá práca!

https://youtube.com/watch?v=9YQTKvDTQyk

Zlatý klinec nenechal na seba dlho čakať a krehká blondínka už bola poskladaná na scéne a pripravená sa predviesť. Od prvého momentu zaujala – výzorom, hlasovým prejavom. Koncert v rámci ich Wedding Tour odštartovali songou Life Needs Fools. Jemné klavírne podklady dopĺňali skreslené gitary vo výškach. Spev jednoznačne dominantný, atmosferický, úrovňou hlasitosti až príliš nad ostatnými.

Bolo cítiť, že kapela je poskladaná okolo speváčky, čo veľmi nedovolilo vyniknúť nástrojom v jednotlivých miestach zvučných goticko-rockových skladieb. Refrén v nasledujúcej It’s Sno, Baby – Not Sugar pritiahol všetkých 67 ľudí pod pódium a pocítili sme príťažlivosť melódií a hlas speváčky nás ovinul ako hmla nad novembrovým ránom. Práca s ľuďmi, jej prednes, minimalistická choreografia sú detaily, ktoré ju jednoznačne vyčleňujú spomedzi slovenských speváčok. Dav sa rozšupol počas Puppet’s Lyric, priliehavo vložená riffovačka dávala telám koncertnú kinetickú energiu nie len na dvíhanie a mávanie rukami. Atmosféra z filmu, bláznenie fotografov, skákajúci dav, všetko bolo v úplnom poriadku, lebo sme boli na Snovonne. Proste divadlo ako má byť. Hudobne sa mi miestami začali jednotlivé skladby zlievať svojimi schémami a použitými doprovodmi. Odseparovať sa mi to podarí po napočúvaní ich tvorby, to nie je žiadny nedostatok. Po hlavnom chode prišli na rad dezerty Zombie ZoneChristine. Skvelé veci, skvelí hudobníci, bubeník Tuky hral s takou ľahkosťou, až mi bolo divné, že to, čo vidím, produkuje ten zvuk, čo počujem. A v neposlednom rade následnosť piesní zvolili tak, aby sme odchádzali nasýtení tak, ako sa patrí.  

VĎAKA VŠETKÝM ZA SKVELÝ VEČER!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *