Skupina Precedens si zahrá už 28. marca na Československom beat festivale

V osemdesiatych rokoch sa skupina Precedens stala fenoménom. Dobut Doba ledová priniesol originálnu tvár rockovej scény a je možné ho nazvať kultovým albumom. Na tento nadviazali aj albumy nasledujúce (Věž z Písku, Pompeje, Aurora) videoklipy, koncerty a zástup zásadných úspechov. Post speváčky po prvotnom období, kedy bol frontmanom Jan Sahara Hedl, zastávala najdlhšie Bára Basiková. Vedúcim skupiny Precedens a výhradný autor hudby aj textov Martin Němec objavil po Bárinom odchode speváka Petra Kolára, ktorý s kapelou naspieval dva albumy Němcových piesní.

K tridsiatemu výročiu vzniku Precedens odohrala skupina niekoľko úspešných koncertov so všetkými spomínanými interpretmi. Po období krátkej hybernácie, kedy sa Němec venoval svojej druhej autorskej kapele Lili Marlene, prišiel Precedens v omladenej zostave špičkových hudobníkov s ambicióznym koncertným projektom, ktorému vládne fenomenálny hlas speváčky Ivy Marešové. Zaznejú piesne pôvodné aj novinky v podaní plnom energie a špičkovej hudobnej invencie. Originalitu Němcových piesní, dravú energiu kapely a úchvatný spev – to všetko ponúka súčasný Precedens. Toto všetko ponúkne aj 28. marca v pražskej Lucerne na Československom beat-festivale.

Martin, si hudobník, skladateľ, maliar a spisovateľ. Ako sa ti darí spojiť všetky tieto profesie?

Zdanlivo zložitá otázka, na ktorú je ale pomerne jednoduchá odpoveď – baví ma to. Ja sa vždy cítim byť tým, čím sa aktuálne zapodievam, čo práve robím. Keď maľujem obraz, tak nepremýšľam o hudbe alebo písaní. Tú konkrétnu činnosť robím naplno. Nerád by som sa ocitol v kategórii maľujúci hudobník alebo píšuci maliar. Prosto sedím v ateliéri so štetcom a som maliar. Stojím na pódiu alebo skladám hudbu, som muzikant. A keď si sadnem k písaniu, som spisovateľ. A ako to drží pohromade? Sú to všetko disciplíny, ktoré ma napĺňajú a vždy je to predsa len nejaká výpoveď o tom, ako vidím svet. A tiež som trochu paranoidný – to vieš, blíženec. (smiech)

Keď sa pozriem na zoznam tvojich hudobných projektov (a to nemyslím len albumy a koncerty, ale napríklad aj filmovú hudbu), výstav, kníh a scenárov – je to úctyhodný zoznam. Keby si si mal z každej oblasti vybrať jeden počin, ktorý si sám vážiš, čo by to bolo? Také to tvoje NAJ.

Je ťažké akokoľvek hodnotiť vlastnú prácu. Myslím si, že okolo svojej tvorby má autor vždy dosť pochybností a pokiaľ nie, mal by sa nad sebou zamyslieť. Takže, ak by som snáď mal niečo uprednostniť – existuje jeden obraz z roku 1976 (to som študoval UMPRUM, takže ešte pred Akadémiou), ktorý sa volá „Dívka s prasetem“ a ten by som nikdy nepredal. Vznikol veľmi spontánne za niekoľko hodín. Z knižiek považujem za najvydarenejšiu asi tú poslednú poviedkovú s názvom „Bod tání“, ale pokiaľ by som mal vybrať len jednu poviedku, tak to bude asi titulná z prvej knižky „Stodola“. Je to o stodole, ktorá horí, keď sa nikto nepozerá (smiech). Z albumov to bude ten prvý „Doba ledová“. Vznikol s minimom skúseností – je v ňom veľa intuície a myslím, že bol veľmi pôvodný. Dodnes sa mi často stáva, že stretnem niekoho, kto vraví, že na tej hudbe vyrastal. Z pesničiek považujem za zásadnú asi „Berlínskou zeď“ a „La, la, lá“. Obidve už hralo viacero interpretov a isto ju zahráme aj na koncerte v Lucerne.

Už štyri roky so skupinou Precedens spieva Iva Marešová. Aj ona má na svojom konte veľa úspechov (hosťovanie v skupinách Blue Effect, Čechomor, spoluráce s mnohými významnými hudobníkmi). Účinkovala v muzikáloch. Čím ťa zaujala a ako si ju „objavil?“

Iva nerada počuje, že by ju niekto objavoval. Ona sa objavila sama! Ja som ju na odporúčanie kolegu z kapely počul spievať na koncerte s jej autorskou kapelou Razam – vtedy to bolo trio a dnes je to veľmi ambiciózne kvinteto. Povedal som si vtedy, že je z mála speváčok, ktorá v tom zložitom porovnávaní s Bárou obstojí a pritom je originálna a svojská. No a už je tomu päť rokov…

Ako bude vyzerať vystúpenie skupiny Precedens na tohtoročnom beat-festivale v Lucerne?

Aj v tom obmedzenom čase určite zahráme niekoľko starších vecí, ako je Soumrak bohů, Dívčí válka alebo Berlínská zeď a tiež aj pár doposiaľ nevydaných skladieb z poslednej doby, aby sme nepôsobili ako Precedens – Revival (smiech). Stále mi tá kapela pripradá živá a cítim, že jej prostredníctvom a vďaka skvelým spoluhráčom mám autorsky čo povedať.


Použité zdroje:
Rozhovor viedol: Ivan Rössler

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *