Seta – na horskej dráhe emócií (recenzia)

Päťčlenná formácia SETA z Verony funguje už siedmy rok. Texty ich skladieb sú výsostne v rodnej taliančine a novinka Stupide Abitudini nie je výnimkou. Promo text, ktorý som ku CD-čku dostal, mi je rozhodne nápomocnejší než facebooková alebo oficiálna stránka. Na nich páni totiž takisto zanevreli na angličtinu čoby na všeobecne zrozumiteľný jazyk a nemusím azda pripomínať, že moje znalosti jazyka opery sú nulové ak nerátame „buongiorno“ a „pizza“. Študovanie textov v booklete som si teda odpustil. Čo však pozornosť určite upútalo, boli fotografie členov. V podstate hipsterčina, trošku surrealistická – presne ako hudba na druhom albume týchto chalanov.

 

Ešte sa vrátim k tomu sprievodnému textu. Spevák  Luca Tosato v ňom Stupide Abitudini (v preklade „Hlúpe zvyky“) popisuje ako kolekciu skladieb o osobných negatívnych skúsenostiach členov. Na samotných piesňach sa to však až tak veľmi neodrazilo, pretože ani zďaleka ich nemožno vnímať ako nejaké depresívne či pochmúrne. Naopak, sú pomerne dosť variabilné a s malými výnimkami sa jedna na druhú vôbec nepodobajú. Nájdeme tu rokec, alternatívnu zadumanosť, radostné funkové gitary aj energický song s disco rytmom. Problémom je určitá jednotvárnosť v melancholickejšie ladených skladbách. Titulka Le Tue Risposte aj Ti Vedo Ridere majú VEĽMI podobne vystavané refrény vrátane frázovania, aj keď úplne rovnaké, samozrejme, nie sú. O niečo viac variability by teda nezaškodilo. Paradoxne sa mi však práve tieto skladby najviac vryli pod kožu a Seta v nich verím každé jedno slovo (hoci nerozumiem) a každú jednu notu.

 

Nie je to veľmi horúce ani čo sa týka žánrového zaradenia „electro rock“. Je pravda, že vo všetkých deviatich kusoch sa hojne využívajú samply a taká Vibrazioni Sterili je priamo na nich postavená, aj tak si však myslím, že je to v podstate z núdze cnosť. Keby sme totiž skladby od nich oprostili, vyšli by nám v podstate tuctové, nemastné-neslané rockové pesničky, akých aj z rádií znejú tony. Našťastie, práve samply to povyšujú o nejaký ten level nad priemer a okoreňujú počúvanie chytľavých a nenáročných songov.

 

Ak ste trochu otvorenejšej mysle, nekrvácate z uší, keď počujete RRRRRamazottiho a nezastávate názor, že klávesy do rocku nepatria, môžu vám Seta pripraviť niekoľko príjemne strávených chvíľ.

Moje hodnotenie:

Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 1Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 2Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 3Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 4Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 5Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 6Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 7Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 8Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 9Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia) - 10

Seta - na horskej dráhe emócií (recenzia)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *