W.E.T. znovu vysielajú (recenzia)

Trio si nostalgicky zaspomínalo na najlepšie roky mladosti a na staré kolená si to ešte prigerontilovali s hard-rockom s vnukmi. Miestami až uslintano-vtieravá jazda o tom, jaxi trojica, krytá mentálne i sociálne slabším „adult oriented rock“, vrazili pod jazyk nitroglycerín a vydali sa uparkinsonovať a umlátiť barlami celú tú incestnú rodinku priblblých potratov celosvetovej matky hard-rocku. Avšak jazda mrazivo bezútešná, pritom radostná, mocne bezmocná a s atmosférou hustejšou než poševný povlak mykotickej bezďáčky, v ktorom trio toho protivného aterosklerotického receptora i ostatných obsedantne urputných dôchodcov presviedčajú o svojej tvorbe s úplným prehľadom kauflandských štamgastov.

Artwork albumu vytvorený Andersom Fästaderom zo Southfork.

Keď sa stretnú tri známe persóny, je to ako kontakt chemických substancií: buď nastane výbušná reakcia, alebo navzájom do seba potichu sublimujú. Slušná reakcia nastala v obnovenom vzťahu klávesáka Roberta Sålla (WORK OF ART ako W.), gitaristu Erika Martessona (ECLIPSE ako E.) a vokalistu Jeffa Scott Sota (TALISMAN ako T.) s hrmotným prispením škopkára Robbana Bäcka, basujúceho Andreasa Passmarka a sólujúceho Magnusa Henrikssona, ktorí po troch rokoch ticha začali znovu spolu komunikovať, a tak vznikol nový album tejto tucet rokov starej kapely W.E.T., čo je skratka zložená z počiatočných písmen ich hudobných pôsobísk. W.E.T. nahrávajú už štvrtú štúdiovú dosku, ktorá len potvrdzuje správnosť existencie a signál k ďalšej kreatívnej kolaborácie. W.E.T. je synonymum pre ambiciózny mainstreamový hard-rock, ktorý je hlboko zakorenený v tradíciách osemdesiatkového rocku a melodického metalu. Hudba je veľmi ľahko popísateľná, lebo vychádza z množstva známych postupov a tradičného soundu. Skladby začínajú ako bežné pesničky, ale obvykle prejdú očistcom štýlových a nástrojových eskapád a gradujú do tvrdšej extázy. Inštrumentálne zdatný a kompozične jednoduchý hard-rock s hustými aranžmánmi a príjemným retro nádychom, ktorý je vyvažovaný dokonalým moderným zvukom. Táto kombinácia hard-rocku a pop-rocku je ešte navyše umocnená pestrými vokálmi, či už v polohách, alebo v nasadení. Celý album definuje úvodná pecka Big Boys Don’t Cry, ktorá spĺňa všetky kritériá moderného retrospektívneho hardrockového singlu, kde nesporná kvalita všetkých zúčastnených je prítomná, ale z každého taktu či zahratého tónu cítiť neoriginalitu a plagiátorstvo.

Mydlovým hard-rockom zmietaná trojica, od prirodzenia udatní severskí bohatieri, sa celú dobu tvária a hrajú, ako keby ich stroj času hodil naspäť o minimálne štyri dekády a oni si užívajú to idylické prostredie, do ktorého majú vstup iba tí, ktorí o to stoja. My ostatní sa zaksichtíme ako pri príšerne svrbiacom genitálnom opare a utečieme na druhý koniec hudobného spektra, lebo kapela sa otáča do všetkých strán a nasáva do svojej tvorby všetky tie prevarené klišé, až človek chytá akútny zápal pátosu. Čo sa nedá odoprieť, je skvelý obrovský sound, skvelé muzikanstvo a melodické gitarové linky či príjemné rytmy. Prvá skladba je skôr hard-rocková, avšak druhá The Moment Of Truth už pretína pomyselnú hranicu medzi metalovým vyznením a melodickou rockovou citlivosťou AOR-u, doplnenú melodickým sólo alá Neal Schon. Tretia The Call Of The Wild je zaujímavým momentom opusu s vokálnymi odpovedačkami medzi hlavným vokálom a zborom, s mixom synkopických beglajtov gitary a kolosálneho hymnického refrénu. Do odsýpajúceho valu sa vtesnal aj baladický kúsok Got To Be About Love s chrumkavým tempom a už vidím zdvihnuté kývajúce ruky na ich showke. Pekné, i keď lepivé ako schnúce sperma na plochom brušku peknej dvadsiatky. Do stredu týchto ľúbivých sračiek vpálil aj drsnejší riff v Beautiful Game a zneškodní pocit prílišnej prístupnosti. Skvostný komplikovanejší úvod How Far To Babylon sa snaží presviedčať všetkých neveriacich Tomášov o ich snahe o progresívnejšie vyjadrenie a Coming Home a jej príjemné vibrácie pripravujú na lepkavú baladickú krehotinku What Are You Waiting For. Zurčiaca gitarka v You Better Believe It pripravila pôdu pevnej veršovanej štruktúre, rytmickej sekcie vrcholiacej vo výdatnom zbore. Všetko vrcholí v dvojici skladieb, How Do I Know, ktorá má všetky znaky veľkého finále, skvelý riff a obrovskú atmosféru a posledné slovo má tradičná rockovinka One Final Kiss, ktorá nepatrične uzatvára túto výpalnícku agóniu a jej nekonečných viac ako päťdesiat minút.

Celkom škoda, že to dopadlo ako rušivá  hardkokotrocková doštička, ktorá dozaista riadne doškriabe kostrový skelet ležiaci na spráchnivelej výstelke v truhle svojím skorodovaným trčiacim klincom. Inak dobrý album, hlavne pre tých skôr narodených!!!

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Frontiers Music S.r..l.
Pôvod: Švédsko
Žáner: Hard Rock/AOR
Dátum vydania: 22. január 2021
Minutáž albumu: 41 min 01 sek

Skladby:

  1. Big Boys Don’t Cry 3:05
  2. The Moment Of Truth 4:34
  3. The Call Of The Wild 3:49
  4. Got To Be About Love 3:30
  5. Beautiful Game 3:49
  6. How Far To Babylon 4:26
  7. Coming Home 3:05
  8. What Are You Waiting For 4:59
  9. You Better Believe It 3:03
  10. How Do I Know 4:13
  11. One Final Kiss 3:13

Zostava:

Jeff Scott Soto – vokály
Robert Sall – klávesy, gitara
Erik Martensson – gitara, vokály
Robban Bäck – bicie
Andreas Passmark – basgitara
Magnus Henriksson – sólová gitara

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *