Tušené násilie Cannibal Corpse (recenzia)

V dvadsiatom prvom roku, dvadsiateho prvého storočia nevykazuje akútny zápal slepého čreva žiadnu recidívu, pretože absentujúce liečebné metódy mimo ochorenia na koronavírus vždy vedú k stopercentnému spopolneniu, samozrejme, pokiaľ sa človek nevylieči sám. Tá perorálna medikácia médií nie je nijak účinná, ani v takých konských dávkach, akú predpísala politická farmako-mafia, ale má veľmi veľa vedľajších účinkov. Má to aj pozitívny účinok, lebo táto politická farmácia má monopol na choroby a ich progresívne liečebné metódy zaistia, že sa vám to slepé črevo už nikdy nezapáli, pretože v každom prípade vaše úmrtie spôsobil jedine a vždy len koronavírus. Násilím a strachom ľudí prinútia k hocičomu, bohužiaľ… Zatiaľ len o tušenom násilí v rámci vírusovej pandémie rozhodenej na trhoviskách sveta začali diskutovať kanibalskí mäsiari na svojej rozprave pre mnohých o imaginárnom násilí.

Krvavý a trochu insitný artwork od Vince Lockeho.

Nový album Violence Unimagined od legendárnych smrteľníkov CANNIBAL CORPSE je ďalším hnisavým kandidátom na mokvajúcu mŕtvolu tohto patologického roka, ktorý zadováži erektilnú dysfunkciu všetkým narušeným liberálnym sektárom a mainstreamovým hipsterom. Pre ostatných, ktorí túžia po kvalitnej apendektómii, čo môže byť vkusnejšie, estetickejšie a viac inšpirujúce, než štyridsaťtri minút vnímať pomaly postupujúcu nekrózu až po posmrtnú autolýzu s celým tým rozkošným spektrom morfologických zmien, prebiehajúcich až do samotného konca. Už brutálny nástup Murderous Rampage s trhaným riffom, infekčnými akordmi, krátkou, kvapku pomalšou prechodovou pasážou a šialeným sólom posúva obludné hranice stráviteľnosti do páchnucich kľučiek hrubého čreva, sound prudko vyskakuje z meničov a brúsi xicht až do krvi, že neostáva jediné zdravé miestečko na vytvorenie nového akné. Odlupovanie zhnitej kože, vypadávanie nechtov z mokvajúcich lôžok zabezpečí ďalšia Necrogenic Resurrection, v ktorej špirálovité gitarové linky obiehajú okolo seba a sú podopreté piliermi vychádzajúcimi z konštrukcií doom metalu a „njújorského“ hardcore. Už treťou neľudskou Inhumane Harvest si jedinec vyslúži hospitalizáciu, vďaka vzostupným basom a zlovestnému pútavému riffu, aby si vo vytapacírovanej cimre honil ohnívajúce prirodzenie od stredného tempa až po to blastické. Asi ide o novodobú klasiku a pomyselný návrat k floridskému zneniu. Historicky poučení deatheri sa vyhýbajú menej rýchlym tempám, ale kanibalskí mäsiari v Condemnation Contagion, ako aj v záverečnej Cerements of the Flayed, ukazujú protipól hnisavou a majestátnou polohou, pri ktorej po sebe hádžu červivými fekáliami. Je to skôr výzva ku koreňom ako pokus o analýzu svojej staršej tvorby. A prichádza úplne nová dimenzia v podobe Surround, Kill, Devour, ktorá smrdí progresívnou gangrénou, vzniknutou šťúraním špinavých rockových nechtov do zahnisanej tanečnej rany, až dvíha vyholené obočie a následný headbanging ničí tkanivo spájajúce krčné stavce. To je moment, keď sa človek pozastaví nad tým, či ešte počúva CANNIBAL CORPSE a poloodtrhnuté ušné lalôčiky stále dokazujú, že… áno! Kráčajú na tenkej hrane, ale stále s krvavými paprčami a kanibalskými sklonmi, len novším pohľadom na meniaci sa svet. Tuctovú, ale skvelú klepanicu Ritual Annihilation s thrashovými riffmi strieda rytmicky, až progresívne vyladená Follow the Blood a jej náhle zmeny spôsobujú bolestivé krvácanie z telesných otvorov a v konečnom dôsledku svojím strednotempovým masírovaním hnijúcich tkanív, ktoré mokvajúci klepot kríži v sebe moderný deathík so staručkým slayerovským proto-thrashom prehodeným progrockovým basovým obväzom. Molekuly voivodskej DNA má v sebe Bound and Burned, ktorá je vystavaná z rýchlych a rýchlejších riffov a sólová linka sa do bezvládneho korpusu zasekne intenzitou záhradnej kosačky. Pokročilý headbanging, pri ktorom budú z lebky odlietavať kusy zvráskavenej kože a guče odumretého kudrnatého hára, sa dá natrénovať pri pomalom a premyslenom tempe Slowly Sawn, zatiaľ čo atak gitár sa zbieha okolo človeka ako svorka hyen roznášajúca mršinu na všetky svetové strany. A to nenormálne gitarové sólo dáva podnet k ochutnávke vareného ľudského mäsíčka. Deathmetalový chaos a apokalypsa nastáva prvými naspeedovanými tónmi Overtorture a po stopäťdesiatich, neskutočne rýchlych sekundách, končí ráznym useknutím vlasatej gebule. Najrýchlejšia a zároveň najkratšia skladba valiaca sa ako rozbehnutý parný rušeň likvidujúci všetko, čo sa mu postaví do cesty.

Najnovším opusom odhalili CANNIBAL CORPSE svoj zvrátený talent eklekticky pospájať už nimi vymyslené postupy a prvky od Barnesovskej éry až po súčasnosť do materiálu, kde nanovo formujú funkciu svojej brutálnej mäsiarčiny, čiastočne menia nástrojovú štylizáciu v prospech kompaktného zvukového celku, rozšírili výber harmonických prostriedkov a čiastočne zmenili aj postoj k zákonom hudobnej formy.

Informácie o albume  

Vydavateľstvo: Metal Blade Records
Pôvod: USA
Žáner: Death Metal
Dátum vydania: 16. apríl 2021
Minutáž albumu: 42 min 48 sek

Skladby:

  1. Murderous Rampage
  2. Necrogenic Resurrection
  3. Inhumane Harvest
  4. Condemnation Contagion
  5. Surround, Kill, Devour
  6. Ritual Annihilation
  7. Follow the Blood
  8. Bound and Burned
  9. Slowly Sawn
  10. Overtorture
  11. Cerements of the Flayed

Zostava:         

George „Corpsegrinder“ Fisher – vokál
Erik Rutan – gitara
Rob Barrett – gitara
Alex Webster – basgitara
Paul Mazurkiewicz – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *