Tublatanka s najlepšími rokmi (recenzia)

V aký okamih prichádza čas výberu najväčších peciek? Kedy je na kompiláciu najznámejších hitov najlepšia doba?

Na tieto otázky neexistuje dostatočne uspokojivá odpoveď, veď TUBLATANKA stále aktívne funguje, i keď Paľo Horváth v zostave nefunguje už desiatky rokov a Ďuro Černý už udáva rytmus v nejakej nebeskej bande. Možno nastal čas pripomenúť si tie najlepšie časy tejto bratislavskej legendy, ktorá rozvírila hladinu socíkovského undergroundu začiatkom osemdesiatych rokov, keď ich koncerty boli legendárne, ich tvorba vítaná a uznávaná všetkými mladými rockermi, ktorí vtedy hltali všetko aspoň trochu originálnejšie na domácej scéne. So svojimi ľudovými krojmi a názvom, odvodeným od opičiaka Tublata z literárnej série o Tarzanovi od Edgara Rice Burroughsa, sa zaradili medzi rockovú elitu, ktorú podčiarkli hlavne prvé tri skvelé dosky.

Vkusný rozkladací prebal vinylu.

Po dlhšej odmlke sa teda ozýva bratislavská TUBLATANKA, i keď len s dvojvinylovým kompilátom, ktorý vydáva ich pôvodné vydavateľstvo Opus, pričom práve táto kolekcia sa zaradí medzi najlepšie výberovky v ich zaujímavej diskografii. Tento bestofkový výber výrazne vyčnieva, starý koncert v pozadí dobového troj-portrétu, ktorý zdobí rozkladací obal, dáva tušiť, že triový mechanizmus bol v dobe dinosaurov nastavený správne a dokonca aj v ucháľoch bude znieť skvelo ako zma(j)strovaný povoz po novom asfalte. Koniec druhej strany druhého vinylu každý uvíta ako dôvod pustiť si to znovu od začiatku, lebo svetlých momentov je tu hromada, a to na celkové kladné hodnotenie bohato postačuje. Na tomto srdcovým kolapsom zaváňajúcom materiáli tu legendárna TUBLATANKA ukazuje hneď niekoľko tvárí, lebo každá strana dvojalbumu má svoj vlastný podnázov.

Znalcom tohto už pomaly legendárneho tria musí byť už z názvu jasné, čo môžu od kompilácie Najlepšie roky čakať, ktorá mapuje ich turbulentnú tvorbu od vzniku až po album vianočných prerábok v klasickom zložení Ďurinda/Černý/Horváth, teda prvých päť albumov a spomenutú vianočnú dosku nahratú už bez Paľa Horvátha. Tu sú štyri strany vinylu a dvadsaťjeden kúskov z rokov, keď TUBLATANKA bola na vrchole, potom s trochu strateným dychom sa ocitla aj skoro v rozpade, ale aj z doby, keď československý bigbít nasmerovali do nových dimenzií, ktorým len potvrdzujú svoj legendárny status jednej z významných kapiel zrodenej zo socialistickej rockovej scény. Zaujímavosťou tohto výberového albumu je, že vždy číslo poradia skladby na pôvodnom vinylovom vydaní je zároveň aj poradím albumu, na ktorom daný kúsok vyšiel. Teda okrem poslednej vianočnej Poďme bratia do Betlehema, ktorú pôvodne skupina nahrala ako sedempalcový singel, aj s vokálom a basgitarou Paľa Horvátha, ale po jeho odchode zo skupiny v roku 1993 sa koleda znovu nahrávala bez neho pre nový album s rovnomenným názvom. To ukazuje aj na fakt, že skladby sú odohraté v trojčlennej zostave a keď odhliadneme od trochu kolísavého soundu, práve na týchto doskách je táto výberovka príjemným obhliadnutím sa do starých dobrých čias a zároveň výbornou a nenudiacou učebnicou slovenského hard-rocku.     

Prvá, agresívnejšia tvár, vyfotená z dobovej fotografie z ôsmej dekády, s mimikou charakteristických gitarových riffov, bublajúcej basy a jednoduchých škopkov, doplnená nemenným Ďurindovým vokálom, je veľmi blízka, hrajúca klasický hard rock starej školy, sviežim, i keď s výsledným remastrovaným zvukom, kvapku po záručnej dobe. Zreteľne sa tu dá rozoznať, že smer stále určoval v súčasnosti už jediný zakladajúci člen, ktorý je až po štvrtý album Nebo – peklo – raj autorom všetkých skladieb spolu s textárom Martinom Sarvašom. Dodatok skvelých škopkov a predovšetkým jedinečnej basgitary dodáva výberu svižnú plynulosť. Tento „hard-rock face“ je tu autenticky zachytený a prechádza od skladby k skladbe premenou cez duniacu päťminútovú Skúsime to cez vesmír, až po údernú riffovačku Démon pomsty, kde v úvode zaznie démonická deklamácia herca Andyho Hryca, a celé to dopĺňajú skladby štandardne hardrockové ako Vo veľkej škole dní či nekonečné pokračovanie Šlabikára. Je tu aj legendárny Tuláčik s dobrou povesťou, ktorého pôvodný názov Judáš musel byť kvôli cenzúre bývalého režimu vymenený. Druhá, baladická strana tváre predstavuje skladby rockového mainstreamu, možno prístupného tým, ktorí ho tolerujú. Sú to skladby ako fenomenálna krehotinka Dnes, baladická Láska drž ma nad hladinou a vyznanie Matka. Maťo tu ukazuje svoju inú tvár, aj keď jeho spev je stále v medziach únosnosti. Odpozerané detaily a nadšenie trojice pre staré rockové a hardrockové legendy stoja pri vzniku tretej tváre výberu, ktorá nám nastavuje profil a ukazuje, ako sa vysporiadali s históriou rocku. Keď zhrnieme tieto tri súčasti, dostaneme prehľadný ucelený celok, vykresľujúci vždy iný ksicht pôvodnej zostavy Tublatanky, iný, trochu odlišný žáner, ale vždy s charakteristickým a ľahko rozpoznateľným rukopisom.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Opus
Žáner: Hard-rock
Pôvod: Slovensko
Dátum vydania: 4. december 2020

Skladby:

Strana A

  1. O nás
  2. Vo veľkej škole dní
  3. Pravda víťazí
  4. Démon pomsty
  5. Ja sa vrátim

Strana B

  1. Priateľ
  2. Dnes
  3. Láska drž ma nad hladinou
  4. Matka
  5. Spálená láska

Strana C

  1. Kúpim si kilo lásky
  2. Skúsime to cez vesmír
  3. Žeravé znamenie osudu
  4. Smrť a sláva
  5. Volanie divočiny

Strana D

  1. Šlabikár
  2. Tuláčik s dobrou povesťou
  3. Stojím, padám
  4. Šlabikár IV
  5. Viem čo chceš
  6. Poďme bratia do Betlehema

Zostava:         

Maťo Ďurinda – vokál, gitara, piano
Paľo Horváth – basgitara, vokály
Ďuro Černý – bicie, pekusie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *