Trpká pravda od Evanescence (recenzia)

Až sa na svojich známych na ľubovoľnej párty vytasíte s novým EVANESCENCE, pravdepodobne vás s opovržlivým úškľabkom odkážu na goth-metalových LACUNA COIL alebo na symfonických WITHIN TEMPTATION, prinajlepšom na kapely s prívlastkom „nu“. Budú vymýšľať a hrdiť sa, že oni frčia len na origináloch. A čo urobíte vy? Kašlite na nich, užívajte si to, lebo na novej fošničke od týchto alternatívnych metalistov je tých influencií ďaleko viac, ako by sa zdalo.

Po štyroch rokoch sa vracia mainstreamová metalová alternatíva a ako sa hovorí, silnejšia než kedykoľvek predtým. Prichádza piaty album The Bitter Truth, ktorým atakovali celú svetovú scénu a podľa cirkulujúcich informácií to stojí za to.

Veľavýznamný artwork albumu.

Po dobe mlčania nadväzujú na to, kde prestali a z rešpektu k svojej minulosti by sa mohli len tak zviesť, ale pokiaľ ide o odozvu na súčasnosť, za aktuálnu kapelu ich nepovažuje skoro nikto. Takže malý comeback. Až touto doskou sa dajú EVANESCENCE transparentne popisovať ako EVANESCENCE, ktorí budú znamenať pre hudobný svet extra pojem. Vyzretá a čistá nahrávka, bez zbytočného, aj keď cool znejúcej nu-scény a ďalších mainstreamových záležitostí, krištáľová infúzia do metalovej alternatívy s industriálnou príchuťou a symfonickými momentmi. Amy si popúšťa uzdu, spieva nádherne a tiahlo, hrá sa s vašou pozornosťou a mainstream ostáva niekde v backstage-i. Cíti to tak, že si jej pozornosť oprávnene zaslúžite.

A čo ďalej? Najprv som si myslel, že určite pôjde o ďalšie z nezaujímavých prejavov tejto kapelky z Arkansasu, pravdepodobne niečo v štýle reklamy na akné alebo „talentovanej“ reality show. Môj apriorný odpor k takejto muzičke bol však porazený zvedavosťou, ktorú vyvolal naozaj pekný a úderný druhý singlík The Game Is Over (prvý baladický singel Wasted On You zanechal len neurčitou sladkosťou zlepené guľky), kde je vo vyváženom pomere počuť agresívne podladené gitary, klokotavý ťažký rytmus a sample, samozrejme, okrem skvelého vokálu. Skvelá hymnická vecička, ktorej vnem núti zvierať prsty v zovretú päsť. Po atmosférickom intre Artifact/The Turn, kde v prvej polovici smutne vzývajúci anjelský vokál podopretý jemným dozvukom je vystriedaný syntetizátorovým gulášom vrcholiacim do famózneho industriálu Broken Pieces Shine s gotickými prvkami, navodzujúc u jedinca špecifickú náladu na headbanging v zváračskej kukle. Takže „brouzdám dál“ a počúvam už celý album a naraz musím čeliť paľbe skutočne skvelých peciek stručných a jasných skladieb, kde sa striedajú estrogénne hard-rockové riffy s prekrásnymi anjelskými melódiami, ako v Feeding The Dark, podporené síce klasickou pesničkovou výstavbou, ale s vynikajúcimi nápadmi a?… nečakanými továrenskými názvukmi a samplami. Najprv som si myslel, že ide o zmes dobre napodobených skečov, ktoré sa pokúšajú lacno parodovať dospelejšie kapely, ale to sú len muzikanti, ktorí podľahli svojej prirodzenej náchylnosti k rebélii a bez servítky sa rozhodli touto agresívnou formou vyjadriť svoje pocity a emócie, možno aj vyprovokovať ďalšiu mainstreamovú revolúciu, ako to urobili albumom Fallen. Základ, ako aj na ostatných doskách, tvoria výborne vrstvené aranžmány, nad ktorým sa klenie nosná melódia, stavaná čiastočne na operných pravidlách, ktorú dotvára svojím silným hudobným citom hviezda kapely Amy Lee, v ktorej poňatí sólového vokálu sa dá nájsť zrejmá inšpirácia operných, ale aj popových vzorov.

            Netreba chodiť okolo horúcej kaše a radšej rovno priznám, že môj úsudok o tejto kapele nebol úplne správny. Všetko nasvedčuje tomu, že ich najnovší materiál má aspekty úprimnosti, jedinečnosti a spoločenskej kritiky, miešajúci sa s vulgárnosťou, povrchnosťou a lacnou originalitou, ktorá pravdepodobne pozitívne zaberie na každého tak ako na mňa. Prikovaný sedím v kresle pred reprákmi a čumím, čo sa to vlastne valí na moje sluchové ústrojenstvo. Album predstavuje jednu z tých foriem zábavy, ktorú každý hudby chtivý fanúšik musí oceniť. Je tu síce viac elektroniky a samplov, ako sme boli zvyknutí, ale je to viac spevné a metalovejšie a hneď od prvého momentu je jasné, že sa vrátili do podzemia, teda aspoň čiastočne, lebo niektoré kompozície naozaj nie sú pre širokospektrálne médiá.. Pravdepodobne vrcholom tohto monolitu je nádherná epika Far From Heaven s „featuringom“ klasického orchestra a veľmi pripomína náladu podobnej kompozície Lacrymosa z opusu The Open Door. Úvodné tóny piana podfarbené samplami a jej prekrásnym sopránom, vzápätí podporené celým orchestrom a kapelou. Naozaj prekrásne!!! Táto skladba má punc výnimočnosti, oproti ktorým ostatné kompozície sa stali len kratučké epizódy, ktoré síce sú balzamom na osamotenú dušu, ale ako keby z druhého koľajišťa.

            Takže?… v tomto momente je EVANESCENCE kapela reflektujúca našu každodennosť a približujúca sa k receptorom, a pritom nepotrebuje prázdne gestá a veľkohubé vyhlásenia, ktorými sa oháňajú všetky ostatné mainstreamové kapely a ich členovia.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: BMG
Pôvod: USA
Žáner:  Alternatívny Metal
Dátum vydania: 26. marec 2021
Minutáž albumu: 47 min 19 sek

Skladby:

  1. Artifact/The Turn
  2. Broken Pieces Shine
  3. The Game Is Over
  4. Yeah Right
  5. Feeding The Dark
  6. Wasted On You
  7. Better Without You
  8. Use My Voice
  9. Take Cover
  10. Far From Heaven
  11. Part Of Me
  12. Blind Belief

Zostava:

Amy Lee – vokály, piano, klávesy
Troy McLawhorn – gitara
Jen Majura – gitara, vokály
Tim McCord – basgitara
Will Hunt – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *