Tribulation premieňajú šero na zvuk (recenzia)

V nedávnej minulosti sa niekto vyjadril, že gitarové riffy sa dajú vidieť, samozrejme, pri veľkej predstavivosti, alebo s pomocou psychotropných látok ako farebné šmuhy, a že album Reign in Blood je celý ako obrovská kaluž červenej krvi…? V každom prípade si to viem dobre predstaviť, tóniny vo farbách, alebo celé skladby v imaginárnej forme abstraktných obrazov. Pri vneme piatej dosky severskej grupy TRIBULATION sa dajú vidieť aj koloratúry päťdesiatich odtieňov šedej… preložené do jazyka plebsu… stávajú sa zvukom pochmúrnych riffov, gotických postupov a temnej atmosféry.

Antimetalový artwork albumu.

V ďalekej švédskej Arvike, kde sa snúbi severský blackizmus s rock’n’rollovým dedičstvom, psychedelickým nonsensom, hawkwindovým odkazom, doorsáckou kritikou a brutality pozbavenou göteborgskou školou, prebýva v čarokrásnej krajine britkého gotického tragikomična Alma Mater prazvláštnej poetiky piateho albumu TRIBULATION. Transformácia klasickej smrteľnej tlupy, ktorá započala opusom The Children Of The Night, je pravdepodobne na konci. Netradične uchopená načernalá romanca prerastá z gotických lúhov a hájov či cintorínov a horiacich kostolov širokým oblúkom do geniálnej podoby a rozprestiera svoju ilúziu zaujímavosti a dravej, hravej slobody, ktorá chce byť obdivovaná a nasledovania schopná. Do toho kvartet s „war-paintingom“ primiešava zverské parafrázy, neo-Mercyful Fate a neuchopiteľné (a nepochopiteľné) analógie ako stvorené pre po diskutovateľnom objekte bažiacu inteligenciu metalového podzemia, až je z toľkého nonsensu, vynaliezavosti, originality a suverénnosti skladateľskej a interpretačnej zručnosti pri pohľade zo zatemnenej cimry headbangerovi na nič. Satisfakciou je len monotónny vokál, vytvárajúci ilúziu absolútneho utrpenia šedivého metalizmu, jeho upadajúcej úrovne a kritického, bezvýchodiskového stavu bytia zoči-voči fanúšikom a kritikom. TRIBULATION sú Šalamúni, po podivne nadhodnotenom deathovom debute The Horror a ešte podivnejšie podhodnotenom progresívnom The Formulas of Death (ktorý si to však predsa zaslúžil trochu viac) upútali svojimi falošnými (no i tak neoddiskutovateľne nádhernými a hypnotickými) obrazmi ústretovosti a prívetivosti ku klasickému rocku (čo je vďaka zakomponovanému neprehliadnuteľnému násiliu a brutalite paradox) s kruto znejúcim soundom v už spomenutej trojke The Children Of The Night, ktorú rozšírili na Down Below a korunovali na tomto gothic/black/deathovom monumente. Pseudometalové gesto v morfiovom opojení. … a dosť bolo psychomanických grafomanských žvástov vychádzajúcich z mojej mozgovne.

Na začiatku tohto dvanásť mesačného cyklu, jedna z tých lepších vydaných dosiek, ktorej nepochopenie nie je odsúdeniahodné, ale plne pochopiteľné. Začína sa netradičnou pozvánkou, skvelým až klasicky vystavaným introm, ktoré ustupuje strednotempovému rachotu In Remembrance so šialeným mrmlaním a škrekotom Johannesa Anderssona, strašidelnými riffmi a úderným basovým patternom, ktorými spolu s hymnickým refrénom a strhujúcou sólovou linkou gitary vyvoláva zimomriavky a chlad zároveň. To je len začiatok veľkej jazdy čiastočne v štýle hrôzostrašných fantasy príbehov a Danteho pádu do pekla, mytologickej mágie a démonickej skazenosti. Zúročili príliv tradičných metalových a rockových vplyvov a prefiltrovali ich cez načernalý gotický objektív, čím vytvorili mlhavý rozvíjajúci tvar rastúci geometrickým radom. Moonspellovský dotyk je jasný v pecke Hour of the Wolf, dvíhajúcej tempo monotónnym satyriconovským odbojom, a pritom stále zaujímavej a strašidelnej. Tretia Leviathans ponúka predlohu euforickej temnoty a posúva do hry aj neo-klasické postoje, ktoré sa kde-tu objavia aj v ďalších častiach tohto opusu. Efektívna Dirge of a Dying Soul začína nedefinovateľným nokturnom, ktoré sa následne rozpadne do krehkých gitarových tónov a potom nás mohutné bicie vtiahnu do zadoomaného deja, kde sa žiarlivé gitary so svojim zlovestnými arpeggiami zodpovedajú hriešnemu náreku… naozaj prekrásne, smutné a emocionálne vypäté! Jedna z najpozoruhodnejších skladieb na albume je inštrumentálna Lethe. Pojednáva o dvoch minútach akéhosi klavírneho žalospevu s vŕzgajúcou podlahou, ktorý vytvára pomyselný plagiát beethovenovskej sonáty, krásne odľahčujúci ťaživý pocit, ktorý zanechala predchádzajúca kompozícia a zároveň vytvárajúci jemnú atmosféru pred nadchádzajúcou ozrutnou Daughter of the Djinn, javiacou sa ako raňajší budíček pre covidových zomrelých. Svojimi bombastickými harmóniami pripomenú starých dobrých „mejdnov“ a je to asi najblackovejšia skladba na doske. Optimistická rytmika a progresívne priesečníky gitár vytvárajú úžasný kus, ktorý je na opuse asi jediný, ako sám vojak v poli. Táto atmosféra sa prenáša aj do ďalšej vydarenej kompozície Elementals, ovplývajúcej asi najťažšími riffmi nahrávky, po ktorých sa vezie príznačný šepot tkajúci príbeh duchov a večnej noci. Innana je agresívny poetický prednes podporený syčiacim pochodovým rytmom a skvelými gitarovými linkami. Thrashmetalovým riffom poháňaný Funeral Pyre nezabúda na ich minulú povesť nekompromisných extrémistov a záverečný ambiciózny epos The Wilderness je hrdinská a gradujúca pecka, zdanlivo nesúvisiaca s ostatnými trackmi na doske, svojím tempom pripomína predchádzajúci opus a udržiava rovnováhu medzi rockovými a metalovými elementami. Proto-blackové prvky sa tu miesia s nervóznou atmosférou a drzé zaklínadlá, ktoré kvartet dokázal nazhromaždiť, sa rozrastajú do folklórnej povesti vypovedanej skvelým energickým a pekne vystavaným atakom.

Nový opus TRIBULATION prináša osviežujúci pohľad na milovaný metalový žáner ako taký. S dostatkom agresie i prístupných prvkov si zaslúži bodovať ako u rockových fans, tak aj u ortodoxných headbangerov. Horkosladkým konštatovaním je rozhodnutie zakladajúceho člena a gitaristu Jonathana Hulténa, pre ktorého je album Where the Gloom Becomes Sound labuťou piesňou, lebo od kapely odišiel tesne pred vydaním tejto skvelej dosky.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Century Media Records
Pôvod: Švédsko
Žáner: Death/Gothic metal
Dátum vydania: 29. január 2021
Minutáž albumu: 48 min 17 sek

Skladby:

  1. In Remembrance
  2. Hour Of The Wolf
  3. Leviathans
  4. Dirge Of A Dying Soul
  5. Lethe
  6. Daughter Of The Djinn
  7. Elementals
  8. Inanna
  9. Funeral Pyre
  10. The Wilderness

Zostava:

Johannes Andersson – basgitara, vokál
Adam Zaars – gitara
Jonathan Hultén – gitara
Oscar Leander – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pozri si starší rozhovor s Jonathanom Hulténom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *