Therion bojujú s Leviathanom (recenzia)

„V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori.“ Kniha proroka Izaiáša 27:1

Podľa tohto úryvku z Biblie je Leviatan strach vzbudzujúca morská príšera, podľa iného učenia či náboženstva tento slizký tvor predstavuje tretí zo štyroch prvkov pekla – jednotnosť poriadku a chaosu, hmoty a antihmoty, jin a jang a nakoniec vo svojej knihe Leviathan anglický filozof Thomas Hobbes prirovnáva túto príšeru k štátnemu usporiadaniu, v ktorom má absolutistická moc zabezpečiť občanom mier a ochranu. A?… ešte niečo… ako posledné ostalo nové symfonické kovo-dielko od švédskych avantgardistov THERION. Ide o prvý diel z trilógie Leviathan.

Mystický artwork albumu znázorňujúci morskú príšeru Leviatana.

Väčšina vecí v živote sú iba komentáre, rozkecávanie niečoho pôvodného. Vztiahnuté na symfonickú hudbu to znamená, že obracaním sa k nej priznávame, ako sa bez nej nemôžeme obísť, ako dokonalo sme ňou nasiaknutí, pričom si to vôbec neuvedomujeme. Alebo uprostred neosobného zhonu hypermarketovej kultúry ide o zámerný únik z dnešného technologického veku, hľadanie priestoru pre pestrejšiu zmesku tónov a rytmov, zbavenia sa niekde vo vnútri tušenej disharmónie s vlastnou tvorbou. Neviem, či sa takéto myšlienky premávali v hlave Christofera Johnssona pred x-rokmi, keď svoju tvorbu nasmeroval do symfonickej podoby, ale u neho takéto rozhodnutie muselo raz prísť. Možno to bola len módna vlna, na ktorej sa chcel zviesť, alebo len túžba vyskúšať si niečo úplne iné. U neho to človek nikdy nevedel… a prikloniť sa na jednu či druhú stranu je na každom z nás, aj keď v hudobných krízových situáciách sa návrat ku klasickej hudbe skoro vždy vyplatil.

Štýlovo by sa hudba dala označiť ako avantgardný symfonický metal s výraznými opernými prvkami, ale s charakteristickým rukopisom. Témy skladieb sú plné rýchlych bežeckých fráz, nepravidelných brejkov a veľkých intervalových skokov. Všetko je vsadené na výsledný dojem a emócie, čo však niekedy vôbec nevychádza. Rieši sa celok než detail, nálada než konkrétna melódia.

Metalové kompozície majú väčšinou danú štruktúru a vyrovnaný podiel inštrumentácie a vokálnych partov, ku ktorým sa podľa potreby priraďujú rôzne voľnejšie alebo netradičnejšie časti. Už prvá skladba The Leaf on the Oak of Far začína úplne tradične heavymetalovo, kde dvojicu rozdielnych vokálov časom zahusťujú orchestrálne aranže a významný priestor získal vokálny zmiešaný zbor skvelo priaranžovaný k metalovým spodkom. S otvorenou chlebárňou človek trackuje ďalej a strednotempová Tuonela (hosť Marko Hietala) vedľa príjemného heavíku ponúka hudobne klasicizujúce vokálne i orchestrálne pasáže, ktorých podstatou v zdanlivom protiklade k tvorbe klasických skladateľov okúzlených farebnosťou orchestra, je podriadenie sa metalovému vyzneniu. Titulná Leviathan má dramatický vývoj, kľudná riffujúca pasáž prevádzaná škopkovými patternami sa pozvoľna dynamicky, orchestrálne a zborovo rozvíja, na čom sa už podieľajú všetky tri telesá, kapela, zbor a sólisti. Výsledok je slávnostný a po záverečnom outru hudba prirodzene prechádza do orchestrálneho úvodu a následnej vkusnej emocionálne vypätej skladbičky Die Wellen der Zeit s prekrásnym ženským vokálom, mohutným zasneným zborom a nevtieravou inštrumentáciou. Ďalšia svižne riffujúca časť opusu s názvom Aži Dahaka je typický symfonický power metal s chlapáckym vokálom a orientálnymi motívmi, ktorú narúša len operný duet mužného tenoru a kvílivého sopránu, bohužiaľ, s useknutým, ako keby nedorobeným záverom. Kúsok Eye of Algol dostal do vienka romantizujúcu orchestrálnu transfúziu s kontrastným duelom, na jednej strane silným mezzosopránom a na strane druhej mužským hlbočizným zborom, u ktorých sa dá len z letmého počutia zistiť, že si panáčikovia vybíjali svoju frustráciu urputným vokálnym žonglovaním s najspodnejšími možnosťami svojich hlasiviek. Najdlhšiu kompozíciu Nocturnal Light otvára pekná symfonická overtúra s drobným šľahom zboru, ktorú, ako aj ostatné orchestrálne pasáže či sólovú sopránovú linku, prekladá kapela metalovými, ale pritom melodickými frázami. Great Marquis of Hell je rytmicky svieža, riffujúca skladba s perkusným úvodom a gitarovým riffom, nasledovaná výstupom vypätého vokálu – metalovo najodviazanejší kúsok spomínajúci na zlaté časy opusu Theli. Z pomalšej Psalm of Retribution od začiatku až do konca trčia artificiálne korene, jeden by čakal, že sa objaví určitá strnulosť a nedokonalosť, ale všetky hudobné prvky sa v tých symfonických aranžmánoch ukazujú v plnej kráse. Normálne to človeka dvíha a má chuť pogovať v uličke medzi chrámovými lavicami. Pravdepodobne vrchol albumu… ďalšia El Primer Sol je taká ária pre tri vokály, zbor a kapelu, ktorá sa svojím stredným tempom ženie v ústrety k záverečnej epickej Ten Courts of Diyu, pekne vystavanej symfonietty hodnej veľkých skladateľov minulosti, dokonca by sa táto kompozícia dala prirovnať k nejakej famóznej téme od Lloyd Webera.

Tým, že THERION ponúkli ich bezkonkurenčný pohľad na tvrdú hudbu v ďaleko vášnivejších a výnimočnejších proporciách, než na aké sme boli zvyknutí od iných, dokazujú, že aj s použitím starých symfonických postupov a aranžmánov možno docieliť prirodzené emócie a šťavu, a pritom sa neuchyľujú len k obvyklým rockovým barličkám ako elektrická gitara, basgitara či kompletná sada bicích. Z opusu je patrná autorova pokora pred duchovným zmyslom symfonickej hudby, ktorej dal prednosť pred progresívnejšími kompozičnými inšpiráciami. Krásny emocionálny zážitok z hudby tak presiahol hranice žánru.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Pôvod: Švédsko
Žáner: Symfonicko-operný metal
Dátum vydania: 22. január 2021
Minutáž albumu: 45 min 33 sek

Skladby:

  1. The Leaf on the Oak of Far (03:38)
  2. Tuonela (04:37)
  3. Leviathan (04:01)
  4. Die Wellen Der Zeit (03:46)
  5. Aži Dahaka (03:06)
  6. Eye of Algol (04:03)
  7. Nocturnal Light (05:37)
  8. Great Marquis of Hell (02:36)
  9. Psalm of Retribution (05:03)
  10. El Primer Sol (03:37)
  11. Ten Courts of Diyu (05:29)

Zostava:

Christofer Johnsson – gitara, basgitara, klávesy, programovanie, vokály
Thomas Vikström – vokály
Christian Vidal– gitara
Nalle Påhlsson – basgitara
Lori Lewis – vokál (3,5,7,8,9)
Rosalia Sairem – mezzosoprán (1,6,10)
Chiara Malvestiti – soprán (3,5,7)
Taida Nazraić – vokál (2,3,11),
Noa Gruman – soprán (11)
Marco Hietala – vokál (2)
Mats Levén – vokál (9)
Jonas Öijvall – Hammond organ
Ally Storch – husle
Björn Höglund – bicie
Snowy Shaw – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *