Smrť rock & rollu v podobe The Pretty Reckless (recenzia)

Svižne nahraté, americky uhladené, moderne sa tváriace, luxusne načančané hard-rockové témy, v popredí s blonďatou čičinou a triom drsne vyzerajúcich hipsterov, to je tvrdá kapelka THE PRETTY RECKLESS zo zámorského Veľkého jablka a ich štvrtý štúdiový pokus, trefne vystihujúci požiadavky súčasnej doby na komerčne úspešný rockový mainstream. Ono podať vážne tvrdý hard-rock a navyše serióznymi prostriedkami sa síce logicky ponúka, ale prečo nenahradiť korektnosť pozlátkom, originalitu výpožičkami a úprimnosť špekulatívnym kalkulom? A tak vzniká milión a jedna otázka…

Vkusný artwork albumu s erotickým podtónom.

 V každom prípade, opus vykazuje rozmanitosť a rast a progresia v rámci ich tvorby je neuveriteľná. Náročného rockera to môže baviť, ale aj nudiť zároveň. V určitých momentoch je to taká pošahaná softverzia HALESTORM či ORIANTHI, ktorá síce funguje, ale len pre tých, ktorí o súčasný tvrdý rock nezakopli. Inde sa to tvári ako moderný rockový pop a znie to síce ako prepracovaný, ale paradoxne nie príliš tvrdý mix OASIS, PARAMORE a FLYLEAF. Samozrejme, kto nič výrazne nečaká, bude prekvapený, lebo v rámci rockového či hard-rockového mainstreamu je to veľmi dobre stráviteľný opus, ktorý nejakým zázrakom zaujme a tá spomenutá rozmanitosť mu dokonca vkusne sedí. Absentuje tu originalita, ale v iných ohľadoch má čo ponúknuť. Má to drajv a THE PRETTY RECKLESS nanovo zadefinovali melodický hard-rock pre súčasnú generáciu. Vzopreli sa logike, zlomili pomyselné hranice o zastaralosti hard-rocku a vytvorili takmer hodnotný kríženec moderného hard-rocku, post-grungu, indies a poprocku s akcentovaným rozmerom dvojakosti a agresívnej angažovanosti infiltrácie iných prvkov z rôznych subžánrov rocku. Skladateľské duo Momsen/Phillips sú schopní tvorcovia, čo už dokázali na predchádzajúcich doskách, a teraz viac-menej rozšírili svoju pôsobnosť a vytvorili moderný materiál odkazujúci na to najlepšie od súčasných hard/pop/rockových kapiel s femálnym vokálom, o čom svedčí prvá, šialene povzbudzujúca titulka Death By Rock & Roll. Úvodný šesťsekundový ruch šmatľavých krokov trochu klame telom, lebo salva vzrušujúcej inštrumentácie a melodicko-expresívnych vokálov tiahnucich k úžasne energizujúcemu zboru predstavujú podmanivú „hard-rockovinkovú“ kombináciu ako vyšitú. Taylorka sa tu predvádza vskutku excelentne a je to jednoznačne najlepšia skladba na doske. Druhou Only Love Can Save Me Now vzdávajú hold zase nirvanizovaným SOUNDGARDEN už len samotnou prítomnosťou, alebo ako chcete, featuringom, gitaristu Kima Thayila a škopkára Matta Camerona. V tracku sú počuť ingrediencie oboch kapiel a výbuchy vokálu sú vzrušujúce ako pokrkvané čipkované nohavičky Momsen ležiace na špinavej podlahe štúdia, ktoré napovedajú, že v ďalšej natvrdlej So It Went (ďalší nasadený singel) ostane pred hosťujúcim Tomom Morellom blonďatá čičina úplne naostro. Je to tvrdšia rocková skvelá strednotempová odrhovačka s typicky kvílivou sólovou gitarou doplnenou drzým chrapľavým chórom. Grungeovým depresívnym basovým brnkaním začínajúca 25-ka sa vykryštalizuje do takej baladickej, vypätej bondovky, a tak po tých troch skvelých peckách to pôsobí ako iná kapela. To vôbec nevadí, práve naopak… je to skvelá náladovka, až sa človeku scvrkávajú varlatá. … ale to sa netýka tracku My Bones, ktorý je zase z iného súdka, z toho južanského a skvelého, až na tie zbytočne prehustené škopky. Got So High je pekná, pomalá s rytmickými zmenami, krásnymi harmóniami a trochou bluesového feelingu a refrénom tak trochu v štýle OASIS. Výplňová Witches Burn neurazí, ale spolu s jemnôstkou Broomsticks je to len akési nemotorné interlúdium pred druhou polovicou skladieb, ktorú začne skvelo vystavaná, poctivá akustická krehotinka Standing At The Wall s orchestrálnym podmazom, pokračuje orientálnym úvodom začínajúcou „jižárnou“ Turning Gold, ktorú strieda päťminútovka, typická nudná „americana“ Rock & Roll Heaven odhaľujúca pritom svoje srdce i dušu. Hudobne sa to dá prirovnať ku kompozíciám Bryana Adamsa, kde je postavená hudobná triviálnosť na úroveň k účelnosti a úprimnosti. V závere by človek čakal nejakú vypaľovačku, ale kapela porušuje zaužívané klišé a outro track Harley Darling ťahá struny niekde až do country, kde páchnu kravy, lajná a hnoj, a ktorý aj napriek vyzneniu zaberá na fans skoro ako rocková hymna.

Ako celok je Death By Rock & Roll prekvapivo celistvý a rôznofarebný, ale aj napriek kladnému hodnoteniu sa bestsellerovosť tohto hipsterského kurinca fuckt nedá chápať.

Informácie o albume Death By Rock and Roll

Žáner: Hard-rock
Dátum vydania: 12. február 2021
Vydavateľstvo: Fearless Records
Minutáž albumu: 50 min 45 sek
Pôvod: USA

Skladby:

  1. Death By Rock and Roll
  2. Only Love Can Save Me Now (feat.Kim Thayil and Matt Cameron)
  3. And So It Went (feat. Tom Morello)
  4. 25
  5. My Bones
  6. Got So High
  7. Broomsticks
  8. Witches Burn
  9. Standing at the Wall
  10. Turning Gold
  11. Rock and Roll Heaven
  12. Harley Darling

Zostava:

Taylor Momsen – vokál, gitara
Ben Phillips – gitara, vokály
Mark Damon – basgitara
Jamie Perkins – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *