Simulacrum a ich verzia knihy Genesis (recenzia)

Simulacrum znamená podobnosť, alebo napodobnenina, podľa postmodernistu Jeana Baudrillarda simulakrum nie je kópia skutočného, ale stáva sa samostatnou pravdou, Nietzsche v tomto pojme zase vidí skreslenú kópiu reality, moderný filozof Gilles Deleuze zastáva názor, že je to cesta, ktorou by bolo možné spochybniť už akceptované ideálne postavenie a úplne nakoniec je to progmetalová fínska banda, ktorej tretí opus Genesis sa práve dostal do digitálneho priestoru.

Artwork evokujúci názov albumu.

Je to neuveriteľný metalový hybrid, v ktorom je tradičný ENCHANT prefiknutý modernými PERIPHERY a zasadený do technickej a progresívnej obludnosti SYMPHONY X, berúci si to najlepšie z Divadla snov, okorenený vlastnou severskou poetikou, filozofickou atmosférou a dynamickým soundom. A viete, čo je najlepšie? Že kombinácia metalového braku a technického rozviateho progresu zase raz funguje. Nový, už tretí štúdiový album od septetu z Turku sa všemožne vyhýba tým najprevarenejším klišé a tvrdosť, rozpínavosť a napätie dávkuje majstrovsky a s prehľadom. Muzikanti hrajú až neuveriteľne dobre a technicky. Hocikedy by sa uplatnili v hociktorej jazzrockovej šialenosti a predovšetkým analógia s už spomenutými bandami pre fans zdvíha hodnotenie na poctivých osem pointov.

Už úvodné kázanie Traumatized rýchlo a zběsilo vysaje z každého násťročného metláka, čo sa dá a svojimi technickými pasážami dostane aj toho najnáročnejšieho headbangera na kolená, až bude vzývať smrteľnú pliagu na každého, kto by zapochyboval o ich neomylnom úsudku. Fínska napodobnenina je doslova samostatnou pravdou, takže svojím spôsobom originálom, ktorý spochybňuje už akceptovateľné postavenie progmetalu a prináša síce už počuté, ale predsa len zaujímavé a hodnoverné. Genesis obsahuje zhubnú ideu zapálenia inovačno-expanzívneho nadšenia z nakazenia entropickým nápadom. Tvrdé gitary, ktorým dodávajú ľahkosť majestátne klávesy, nad ktorými lietajú dva odlišné vokály vytvárajúce charakteristický kontrast. Ďalšia šestka časových jednotiek v Nothing Remains pokračuje vo vytýčenom smere a dokazuje predtuchu, ktorá drieme v človeku od prvých momentov, že sólové linky gitaristu Solomona, majú pôvod v Petrucciho eskapádach, ale celkovo skladba vyznieva ako reminiscencia na symfonické X-ko, teda slušné basové groovy, excelentné klávesové podmazy a pekné melódie. A tak receptor akéhokoľvek veku pri vneme týchto dynamických proggérskych schválností nahadzuje blahoslavený oduševnelý výraz Medvedíka Pu pri raňajšom kadení a konštatuje, že snaživý úvod v ďalšej pecke Arrhythmic Distortions má kvapku djent-ovský nádych, ale inak je kompozícia komplexne vystavaná so sviežim nádychom a chytľavou atmosférou. Tak toto nie je nič pre divákov Teletubies a tlakový nápor v Scorched Earth by prebudil aj toho bradatého Pána na nebesiach. Brejky, neustále zmeny tempa, striedanie charakteru vokálu, to je nový SIMULACRUM, ktorý by toto mohol vydať už pod nejakým trefnejším názvom daného subžánru, ako novú éru klasickej prog-metalovej histórie. Ešte pre tým si človek trochu odfúkne v pokľudnej Like You Like Me, tak trochu emotívnej, ktorá mentálne vyvažuje až prílišnú pretechnizovanosť celého opusu. Posledné dva kúsky skvelo predznamenávajú vyše polhodinovú štvorčasťovú progfóniu Genesis, ktorá graduje od atmosférického kratučkého intra cez progresívne inštrumentálne pasáže, vypäté vokálne linky ako v prvej vete The Celestial Architect, ktorej dominuje úžasná inštrumentálna medzihra so zvláštnym ako keby vibrafónovým sólom. V druhej časti Evolution Of Man vládnu klasické prog-metalové formy, ktoré sú prerušované post-metalovými interlúdiami, atmosférickými pasážami, basovými flažoletmi vychádzajúcimi z figúr jazzového inovátora Jaca Pastoriusa. A to už tretia krehká The Human Equation človeka premiestňuje do najazzlého priestoru s klavírnymi, pregnantne formulovanými témami, nástojčivo zdôrazňujúc vnútornú štruktúru každej hudobnej plochy a teda aj skvelo sa dopĺňajúcimi vokálmi. Celé to prirodzene prechádza do finálnej vety End of Entropy, zase s peknými basovými tónmi v úvode a nechýba ani jemná vokálna pasáž podfarbená akustickými beglajtmi gitary či famózne sólové linky gitary, kláves a basgitary. Inak basgitara je dosť výrazným charakteristickým prvkom tejto bandy. Čo sa týka inštrumentácie?… to je fakt niečo… trochu pritepleného vetríka priveje jemná pasáž, ale za trochu temnej je(b)mnosti by človek išiel aj na kraj sveta. A tie basové flažolety sú neuveriteľné. V tomto tracku títo vyvolení Fíni pochodujú so vztýčeným vtákom a pritom bosí. Áno, tých tridsať minút je fuckt temných, totálne inovatívnych a pritom dynamických, ani v najzmasakrovanejších obetiach týchto potemnelých smrteľníkov by sa jeden krvi nedorezal, pretože sonickým atakom sa táto životodarná tekutina vyparila, a tak aj geriatrický pičus nedostane z toho traumu. Po skončení tejto epickej kompozície ostane každý sedieť ako obarený a na sekundu si uvedomí, že to je lepšie ako sex s okukanou babou či alkoholový trip so susedom.

Nečakal som nič a dostal som jednu progresívnu po tlame. Aj keď začiatok je hodne náročný, je to úžasná jazda, po krivolakých zákutiach agresívnej muzičky. Vymyslieť tak náročné a pritom prístupné umieranie je fakt niečo… len je škoda, že potenciál konfliktu progresívnej školy s modernými technológiami zostal dokonale nevyužitý. Možno nabudúce, človek nemôže chcieť všetko.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Frontiers Music slr
Pôvod: Fínsko
Žáner: Progresívny metal
Dátum vydania: 12. február 2021
Minutáž albumu: 61 min 23 sek

Skladby

  1. Traumatized (5:54)
  2. Nothing Remains (5:53)
  3. Arrhythmic Distortions (5:33)
  4. Like You Like Me (5:47)
  5. Scorched Earth (6:44)
  6. Genesis, Pt. 1 – The Celestial Architect (8:43)
  7. Genesis, Pt. 2 – Evolution of Man (6:18)
  8. Genesis, Pt. 3 – The Human Equation (5:16)
  9. Genesis, Pt. 4 – End of Entropy (11:24)

Zostava

Nicholas “Solomon” Pulkkinen – gitara, harfa, roh z kôry, harfa
Christian „Chrism“ Pulkkinen – klávesy, orchestrácia
Olli Hakala – basgitara, chapman stick
Niklas Broman – vokál
Erik Kraemer – vokál

Petri Mäkilä – gitara
Tatu Turunen – bicie, perkusie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *