Rosa Nocturna s opusom Andělé a bestie (recenzia)

Keď sa pozrieme na hociktoré smelé plány z oblasti metalového crossoveru objektívom jednotlivých osobností či kapiel, začnú byť naraz omnoho zrozumiteľnejšie. Zistíme totiž, že niektorým nejde ani tak o to, ako dosiahnuť čo najoriginálnejší hudobný výraz, ako skôr o prosté zistenie, že pomocou zdanlivo cudzích vplyvov je možné prekvapivo ľahšie vyjadriť podstatu vlastných hudobných myšlienok, alebo?… povedať to isté, čo už niekoľkokrát predtým, ale inak, farebnejšie, emotívnejšie.

A o to ide aj brnenským metalovým súrodencom Grimmovcom. Znovu a zas človeka opantajú svojimi čarokrásnymi symfonickými „pohádkami“ a vnárajú nám do srdca drsnosť a krásu svojho moravského naturelu. Či budú tie rozprávky vrúcne, hrdinské, letmé alebo mrazivé, to bude musieť posúdiť už každý sám.

Artwork v štýle fantasy.

Kvázi operné, alebo ešte lepšie muzikálové vokálne eskapády, majú v metale svoje zvláštnosti, vlastne by sa dalo povedať obmedzenia. Pokiaľ to nie je len na dokreslenie atmosféry, ale je to aj o textoch, ktorými sa má vyjadriť určitá myšlienka alebo emócia, musí sa veľmi pozorne aranžovať podiel inštrumentálnej hudby, operného i tradičného spevu a v neposlednom rade aj textu. Ak sa dosiahne vyvážená forma, poteší to nielen headbangerov, ale môže to zaujať aj širšiu verejnú obec, takpovediac nadžánrovo.

Všetko toto spomenuté v dokonalosti predvádzajú na svojej novej, už štvrtej doske, „pohádkoví“ kovoví symfonici ROSA NOCTURNA. Dokonca by sa dalo povedať, že v prípade textov už možno hovoriť o malej rozprávkovej poézii, síce niekedy ešte detsky naivnej, ale v intenciách metalu dosť vyzretej. Moravskí bardi si môžu v dnešnej dobe dovoliť takmer všetko, a tak na poli speváckych pozícií si prizvali množstvo starostlivo vybraných hostí. Nová nahrávka potvrdzuje ich majstrovstvo na domácej, ale aj stredoeurópskej scéne a albumom Andělé a bestie rozširujú svoju tvorbu o ďalšie výrazové oblasti. Stále viac prekvapujú a svojím repertoárom rúcajú snahu o zaradenie do určitého odboru. Nezastavujú sa, smerujú stále ďalej, ale bez provokácie a schválnosti, avšak s určitou vypočítavosťou a nezdravou pompou. Zanechali za sebou odkaz predchádzajúceho albumu Za hradbami času, čo bola vlastne sólovka gitaristu Tondu ,,Gabriela“ Bučeka a ďalej ho rozvíjajú tým, že, vchádzajú viac do symfometalových a folkrockových súradníc, temných kvázi muzikálových kompozícií a musíme priznať, znie to krásne, i keď dosť zvláštne. Už nástup zvukovo opalizuje zvuk orchestra, ktorého inštrumentálne frázovanie sa naplno prenesie aj do prvej, vyslovene muzikálovej árie Světlonoš, čo vytvára pozoruhodnú plynulosť. Fenomenálny polodeklamovaný vokál kráčajúci osamote pozoruhodne vykresľuje symfometalový obraz pomyselnej temnej spevohry tak, aby obsiahla kontrasty a rôznorodosť popovej prístupnosti, popritom zachovávajúc celkovú jednotnosť charakteristickým vokálnym frázovaním aj doplnkovým chlapáckym vrčaním, do ktorého vpúšťajú niekoľko neznámych farieb a odtieňov. Ďalšia kompozícia Lékárník svojím úmorným úvodným riffom hádže receptora niekde do germánskeho siláckeho kovu, len mätie zase ten ženský vokál, ktorý by mal byť razantnejší a viac narábajúci so svojím výrazom a polohami. Inak patrí medzi kompozície, ktorým sa potešia hlavne vyznávači tvrdšieho headbangingu. Folkom nasiaknutá Padám, ako keby ária z modernej opery, zase poukazuje na novú diferenciáciu recitatívneho štýlu vnoreného do čisto metalových postupov, ktorého plynulosť narúšajú kantabilné úseky. Metalovej inštrumentácii skvelo sekundujú sólová linka priečnej flauty a slákov. Podobne vyznieva aj prekrásna Touhy v mlze, aj keď tá oplýva ľúbivejšou melódiou a prepracovanejšími aranžmánmi, hlavne vokálnymi, v ktorých sa striedajú mužský tenor a ženský mezzosoprán, alebo v refréne spolu znejú. Naozaj prekrásne… Pustili sa aj do neľahkého experimentu v perličke Strach, na spôsob kríženia tvrdých riffov a obhrublého revu s anjelskými pasážami podfarbenými jemným detským zborom a krehkým pianom, kde tichý polodeklamovaný vokál striedajú inštrumentálne symfometalické úseky s famóznym tiahlym mezzosopránom. Vzdialene to pripomína starých nórskych THEATRE OF TRAGEDY. Pochmúrna krehotinka Až jednou patrí medzi najkrajšie skladby, preniknutá hlbokou melanchóliou tak, ako mnohé ďalšie piesne o nenaplnenej vášni. Všetky ďalšie árie sú plné zložitých funkčných harmónií, ktorými dosiahli nezvyčajné melodické postupy, dokonca sa v Lykantropie mihne aj pachuť moravského vidieka spojeného so severským poňatím folk-metalu – podobne to už predviedli aj v minulosti, i keď nie v takom intenzívnom a skvelom prevedení. Okrem vokálu Viktorie Surmovej sa v pasážach mihnú aj ďalší brnenskí hrdelníci, a to Aleš „Seth Cortus“ Krupica (Embrace the Darkness, Phylactery), Martin Klekner (Flowerwhile) a Silvie Chrudinová (Ona) ako vyrovnaní partneri v skvelých vokálnych eskapádach. Pre mňa asi najlepšia vecička na doske, ktorú nahrali aj v anglickom jazyku, je Skinchangers. V celkovom kontexte zaujímavo pôsobí aj tuctová silácka trasohlavica Vetřelec a peknú rozprávkovú prehliadku uzatvárajú folk-metalové Dopisy na frontu, so sláčikovou linkou a dvomi kontrastnými vokálmi a akýsi symfonický inštrumentálny podmaz Periculum so záverečným titulkovým Outrom, vytvárajúcim pekný záver skvelého albumu.

Vo všetkom, v každej note, sa nachádza osvojenie si hudobného jazyka, ktorý úplne zanechal harmonické archaizmy a vokálne jednoznačnosti predchádzajúcej dosky, nezlučiteľné s harmonickou koncepciou tohto nového siláckeho symfo dielka. Experimenty vo forme vzdialených modulácii a bizarných nečakaných vsuviek, časté používanie stereotypného začiatku a dokonale prepracované aranžmány, to sú len zlomky zámerných extravagantností terajšej tvorby týchto ľudových rozprávkarov z Brna. ROSA NOCTURNA udivujú nepochopiteľnými kaskádami nabitými emóciami a frázovaním s úchvatnou koloratúrou, uchvacujú krištáľovými a mäkkými tónmi, hudobným šarmom a inteligenciou.

Informácie o albume  

Vydavateľstvo: Rosa Nocturna Self-released
Pôvod: Česko
Žáner: Symfonický Metal
Dátum vydania: 11. november 2020
Minutáž albumu: 60 min 00 sek

Skladby:

  1. Světlonoš
  2. Lékárník
  3. Padám
  4. Touhy v mlze
  5. Strach
  6. Až jednou
  7. Lykantropie
  8. Vetřelec
  9. Dopisy na frontu
  10. Periculum
  11. Skinchangers
  12. Intruders
  13. Outro

Zostava:         

Tonda „Gabriel“ Buček – gitara, vokál, orchestrácia, programovanie
Petr Vosynek – gitara
David Koudela – basgitara
Dan Havránek – bicie
Viktorie Surmová – vokál

Hostia:

Aneta Zatočilová – vokál
Mathias Novak – vokál
René „Perry“ David – vokál
Lenka „Ereis Rayann“ Šíková – vokál
Silvie Chrudinová – vokál
Martin Klekner – vokál
Pavel „Spars“ Vrabec – vokál
Aleš „Seth“ Krupica – vokál
Johnny Vavruška – vokál
Radana Pospíšilová – vokál
Anička Loučková – vokál
Jana Vosynková – vokál
Lucka Kuchtíčková – vokál
Romana Rychtáriková – vokál
Tobiáš a Liliana Bučkovi – vokál
Klára Šindelková – husle (3, 4, 6, 9)
Hanka Osifová – priečna flauta (3)
Adam Langr – djembe, basgitara (7)
Kamil Keiser – nyckelharpa (7) 

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *