Posmrtný opus Kena Hensleyho (recenzia)

„Kto? Čo? Prečo? Načo? Kde? Kedy?…“ to je ale množstvo otázok… tie by zaplnili celú knihu, ktorú si pred odchodom do večnosti priebežne písal KEN HENSLEY, tlačiac celý život pred sebou káru plnú starých vinylov zo sedemdesiatych rokov a neustavične pokladal tú hlavnú otázku: „Prečo starí vlasatí rockeri opomínajú mladú rockovú scénu a vracajú sa stále k svojim koreňom?“

Je to z niekoľkých dôvodov. Či sú relevantné, alebo nie, to necháme na iných, ale existuje aj množstvo interpretov z radov služobne najstarších muzikantov, ktorí modernú rockovú scénu nielenže posúvajú ďalej, ale zároveň stále nasávajú aj z minulosti, ktorú implantujú do svojej súčasnej tvorby neuveriteľným spôsobom. Medzi takýchto týpkov patrí aj kreatívny legendárny klávesák KEN HENSLEY, bývalý člen URIAH HEEP, ktorého kariéra siaha až do doby, keď vznikali fosílne palivá. Takže, CHLAPI!… nie len ROBERT PLANT, ERIC CLAPTON alebo MICK JAGGER, ale skúste aj tento posmrtný opus KENA HENSLEYHO…

Príjemný a trochu depresívny artwork.

To sa jeden až tak netešil na kus nezáživného žvástu jedného geriatrického rockera a jeho bezbrehé sklamanie behom jedného krátkeho momentu spláchne do hajzľa jeden skvelý záhrobný trištvrte hodinový výkrik britskej hard-rockovej zábavy, myslenej ako epilóg jednej kontroverznej kariéry. Človek čakal nejakú dôchodcovskú úbohosť a dostal po papuli proto-rockovou štúdiou čisto staromilskej atmosféry, nevyspytateľných aranžmánov, známych muzikantských fórov a garážového soundu, ktorý vznikol v spolupráci staručkého KENA HESLEYHO a jeho úplne neznámeho fanúšika, ruského poeta Vladimíra Emelina. Ten svojimi básňami vytiahol zo staručkého, ale ešte vždy vitálneho KENA (sakra…kde má svoju Barbie?) schovaný kus energie a ten v opare domova dôchodcov zaspomínal na staré dobré časy a vyžmýkal zo seba fragmenty melódií, ktoré sa za asistencie party skvelých muzikantov stali podkladom pre jeho labutiu pieseň. Zo zvráskaveného, vychudnutého tela, riedkych šedín a stareckých škvŕn vznikol skvelý opus, silne pripomínajúci tie najlepšie časy svojho geriatrického protagonistu, teda hard-rockových sedemdesiatok. A vôbec, je to temný, hard-rockový album s pomalým tempom, ktorý sa s každým ústretovým receptorom bude baviť spôsobom toho najlepšieho komedianta.

Vida, vida, vida aj rockoví dôchodcovia, aj tí už zahrabaní, stále ešte vedia točiť dosky s atmosférou, napätím, zaujímavo vystavanými trackmi a hlavne bez jediného rušivého efektu. Super chvála letí na albionské ostrovy, atmosférou je to dosť temné a pomalšie, ale to vôbec nevadí a album sa do človeka pekne zažerie a nepustí sa ho dosť dlhú dobu. Je to masívna hruda práve vykopaného zlata ušpineného lepkavou hlinou. Je to priamy dôkaz génia, uznávaného vychrdnutého kostlivca, ktorý si v živote preskákal skoro všetko. Úspechy aj pády. No a u jednej kompozície, konkrétne pri šesťminútovom záverečnom tracku Suddenly, sa dá povedať – hergot, ten je fakt dobre vypracovaný… inteligentná a jednoznačná obsesia medzi životom a smrťou, je to celoživotná posadnutosť bigbítom. Kenov zvučný hlas, ruská textová pregnantnosť, v ktorej medzi sebou súperia zjazvené metafory a humorné narážky a šedivé háro zastrčené za uši, to sú hlavné charakteristiky tohto albumu, samozrejme, nevynímajúc tvorivý a inštrumentálny vklad bandy muzikálnych jedincov.  

Od prvej skladby Lost (My Guardian) až po posledný akustický bonus The Darkest Hour pripomína jeho posledný album rôzne oporné body z dejín rocku, o ktoré sa opieral počas celej svojej kariéry od účinkovania v URIAH HEEP cez spoluprácu s južanskými BLACKFOOT až po viac či menej známe zákutia modernej populárnej hudby ako kolaborácia s JOHNOM WETTONOM alebo účasť v rockovej opere Blood on the Highway. Aj napriek náznakom Hensley nie je žiadny artový umelec. Emócie a atmosféru dodáva do svojej hudby vo forme optimistickej bezútešnosti a kritických postrehov. Keď ho vnímate, čierna je biela, ale ich mix nemusí byť vždy päťdesiaty odtieň šedej. Dôkazom toho je vznešená The Cold Sacrifice, ktorú vzápätí strieda osemdesiatková pohodovka The Silent Scream, ako keby vystrihnutá z nejakej špinavej road movie. Naoko jednoduchú melodickú linku zvýraznil minimalistickými aranžmánmi, slide gitarovou linkou a nižšie položený vokál to celé ešte viac umocnil. Asi takto sa komponujú pútavé skladby, ktoré, bohužiaľ, nebudú nikdy rotovať v elektronických médiách. Myšlienka vybudovať celú kompozíciu z malého množstva tematického materiálu je badateľná v divno krehkej, sentimentálnej Stand (Chase The Beast Away), kde kvílivý zborový refrén dodal výrazne chrámový až gospelový pátos. Najpríťažlivejším momentom na doske je jednoznačne temná kompozícia The Darkest Hour, zaoberajúca sa blížiacou smrťou, ale nie morbídnym spôsobom, skôr vyvoláva pocit nádeje a posmrtného života. Eliptické línie, výbušné figúry, príjemný rytmus a neočakávané vzplanutie farieb hammondu preukazuje, že HENSLEY tvorí rovnako šikovne, ako hrá. Originalita aj ďalších skladieb, ako pomalá náladovka Light The Fire (In My Heart), usadeným rytmom obdarená „uriášska“ Cover Girl alebo už spomenutá Lost (My Guardian), sú prekvapivo zreteľné, ale v porovnaním s jeho staršími doskami vôbec neprekvapujúce.

My Book of Answers je taká instantná klasika, kde ani jeden track nie je vyslovene zlý. Chytľavé melódie, ktoré sa výrazne líšia od bežných pesničkových štruktúr, sú groovy a kľudne by sa mohli objaviť na nejakom temnom soundtracku.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Cherry Red Records
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: Hard-rock
Dátum vydania: 5. marec 2021
Minutáž albumu: 45 min 29 sek

Skladby:

  1. Lost (My Guardian) (4:43)
  2. Right Here, Right Now (4:06)
  3. The Cold Sacrifice (4:08)
  4. The Silent Scream (3:19)
  5. Cover Girl (4:07)
  6. Light The Fire In My Heart (4:43)
  7. Stand (Chase The Beast Away) (4:51)
  8. The Darkest Hour (4:57)
  9. Suddenly (5:41)
  10. The Darkest Hour (acoustic) (4:54) bonus track

Zostava:         

Ken Hensley – vokál, gitara, hammond organ, piano
Tommy Lopez – bicie, perkusie, klávesy, backvokály
Moises Cerezo – basgitara, piano, backvokály
Izzy Cueto – gitara, backvokály
Francesco Severino – basgitara
David Gonzalez – piano
Ekaterina Nadaresinvita – backvokály
Roberto Tiranti – backvokály
Belinda Campbell – backvokály
Rosie Doonan – backvokály
Jacke Knights – piano

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *