Nevýslovný teror Bloody Hammers (recenzia)

Kopretinka Devallia a Anders Manga, spolu tvoriaci rockové manželské duo BLOODY HAMMERS, nevýslovne terorizujú svojou tvorbou osadníkov v Severnej Karolíne a tentokrát im zadky kryje hororový punk a nie zadoomaný hard-rock ako v dobách minulých. Aby ich pri manželských radovánkach nikto nerušil, tak ani do štúdia si nikoho neprizvali, takže jej hysterické orgazmy, jeho úporné hobľovanie ženinho lona a toporné výstreky ejakulátu nikto nevidel, ani nepočul. Všetko spravené poctivo vo dvojici, starým dobrým spôsobom, takže pipíkom priamo do pipinky. A ich šiesty potomok z nejedného životom sklamaného obstarožného rockera vyžmýka posledné zbytky krízy stredného veku, ktorý okamžite opustí pána Parkinsona, zvesí si péro z vešiaku, vyžáhne pol prepravky pivka a konečne začne poriadne žiť a obháňať nežnejšie pohlavie.

Zvláštny artwork albumu

Efektne a triviálne vyjadrená agresívna útočnosť, depresívna odovzdanosť,  trpké plody okultizmu a hororu majúce reálny základ v súčasnom svete. Za všetky komentáre hovoria názvy kúskov novej kolekcie krátkych výpovedí BLOODY HAMMERS, zručných v balansovaní na tenkej hrane vkusu, garážového umenia a prasprostého gýča. Ich talent využívať rôzne prvky je typickým príkladom mystifikácie na poli tvrdých hudobných žánrov.

Milujem takéto americké hard-rockové albumy! Žiadne sranie sa s čistým zvukom, žiadne špekulovanie, len priame rockovanie, tak nejak pekne od podlahy. Vždy sa pritom dobre odviažem. BLOODY HAMMERS je duo, ktoré sa hneď len tak nevidí. Takí špinaví rockerskí manželia už od letmého pohľadu, ale keď si pustíte do uška niečo od nich, vždy vás dostanú. K nim sa ten špinavý sound a bezprostredný hard/punk-rock vážne hodí, a to aj napriek tomu, že je tam osôbka nežnejšieho pohlavia. Keby sa tento ich opus dal zrekapitulovať, má jedenásť skvelých trackov, medzi ktorými by sa asi ťažko dali hľadať hluché miesta. Mikro víťazí nad makrom. Nájde sa tu aj pár zvrat(k)ov, takže pre každého rockera úplná spokojnosť, hlavne pre tých skôr vyliahnutých. Plusom je aj to, že opus strašne rýchlo utečie a človek teda vôbec nemá čas nudiť sa.

Je to vážne dosť „ujeté“ a pritiahnuté za vlasy, ale má to spád, ich tvorba je zaujímavá, i keď nie celkom originálna a nuda rozhodne nehrozí. Minutáž je tak akurát. Treba podotknúť, že toto manželstvo s Charlotte je veľmi počúvateľnou rockovinkou a vážne to chytí každého, kto aspoň trochu môže tvrdšiu muzičku. Pre nezasvätených je ťažké popísať ich tvorbu. Obojručne totiž varia z množstva ingrediencií. Dajú sa tu nájsť vplyvy z horror-punku, hard-rocku a sedemdesiatkového zadoomaného rocku. Rovnako ich olizol aj svet psychedélie a garážového rocku, takže ich hudba je kvapku rozmanitá, ale aj kvapku monotónna, komplexná a retrospektívna. Veď už z prvej punkovinky A Night to Dismember človek pochopí, že táto doska je násilnícka, agresívna a sexi špinavá. Chytrá a nepredvídateľná, lebo BLOODY HAMMERS striedajú pasáže bez zjavnej organizovanosti a zjavne sa pritom náramne bavia. Naplno rozbalia svoj ťažký špinavý sound, prerastený hutnou bzučiacou basou a skreslenou gitarou, v druhej sludgeovej, pomaly až metalovej Hands of the Ripper. Tie krvavé kladivá v názve naraz dostávajú zmysel, čo potvrdzujú aj v nadupanej Witchfinder General. Hymnická Waking the Dead by svojím triumfálnym punkovým refrénom mohla figurovať na soundtracku Americké psycho a pravdepodobne je to najsilnejšia skladbička. Všestrannosť talentu dua sa zrkadlí v We Are the Damned, kde miešajú punkovú stimuláciu s príjemnou atmosférou v sprievodných zboroch. V akustickej Lucifer’s Light sprostredkúvajú svoju závislosť na okultizme a The Brain That Wouldn’t Die tiahne niekde až do grungeu a kúskom nihilizmu v I Spit on Your Corpse to celé uzatvárajú.

Po náladovej stránke je album neopakovateľný, podmaňujúci a potiera hranice medzi hard-rockom, hororovým punkom a rebelantstvom. Zdá sa, že je to len obchodná vypočítavosť, ale… vlastný názor si urobí každý sám. Mám nutkanie ohodnotiť to čo najvyššie, ale je pravda, že to je skôr taký bežný retro-rock, tak to dám na šesť.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Napalm Records
Pôvod: USA
Žáner: Hard-rock/Horror punk
Dátum vydania: 15. január 2021
Minutáž albumu: 32 min 09 sek

Skladby:

  1. A Night To Dismember
  2. Hands Of The Ripper
  3. Witchfinder General
  4. Not Of This Earth
  5. The Ones Who Own The Dark
  6. Waking The Dead
  7. Night Of The Witch
  8. We Are The Damned
  9. The Brain That Wouldn’t Die
  10. Lucifer’s Light
  11. I Spit On Your Corpse

Zostava:         

Anders Manga – vokál, gitara, bicie, mellotron
Devallia – basgitara

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *