Moonspell – Hermitage (recenzia)

V stredovekom kláštornom podzemí je zase nagrcané, lebo na čierno odeté, potetované a výrazne našminkované bezpohlavné mátohy ružovým sektom oslavujú nové temné kázanie Hermitage od portugalských vampírov MOONSPELL. Podľa veľkohubého prskania tunajších muzikologických entít na všetky strany by jeden povedal, že ide pomaly o gotickú udalosť roka. Pomerne svetoznáma kapela, pomerne sprofanovaný metalový subžáner a imaginárna pustovníčka s pozadím veľkého urbanistického celku, to by jeden nečakal niečo, čo by malo mať náznak hlavy aj päty a už vôbec nie nejaký letmý dotyk s genialitou. Aké je to potom milé prekvapenie, keď mu naservírujú nadpriemernosťou vykŕmený, po okraj invenciou naplnený, mimoriadne zaujímavý gotický opus, nečakane aj skvelo zaaranžovaný, očakávane poprdeli nahratý a s melódiami, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani absolútny víťaz národného kola v srkaní espressa nosom či vytláčaní akné nožnicami.

Artwork navrhol muzikant a grafik Arthur Berzinsh z Litvy.

Áno, je to dospelé, vyspelé, syrové a miestami i surové, ale až príliš často to vyzerá, ako by naturalisticky vyzerajúceho Fernanda odkopol od mikrofónu duch Peteho Steela, v snahe ešte viac navnadiť unudeného gotika k vnemu primerane dlhého a vampírsky-artového opusu, ktorý sa v určitých momentoch tiahne ako chrcheľ vlkolaka. Niečo ako masturbácia lykantropickou labou s nezatiahnutými drápmi, zo začiatku príjemné, ale keď sa to rozkokoší a človek si začne užívať, zrazu fik a hneď je porezané stehno alebo slabina. Veľkým pozitívom je samozrejme konečne hudobné dielo, ktoré nie je primárne určené pre uhrovitých šrácov, ktoré sa však v snahe o inovatívny prístup sem-tam urvalo zo žánrovej reťaze a zmenilo sa v umelecky otravné existenciálne lamentovanie obstarožných upírov nad tým, ako už tá degenerácia nie je tým, čím bývala. Každopádne, morbídna poézia v ich prevedení vyzerá vždy skoro rovnako, ale jednotlivé lamenty sú dostatočne slizko úchvatné, ich melódie uspokojivo brutálne a potešilo aj chopinovské outro City Quitter.

Šťavnatý portugalský retro-špeciál o elegantnom riešení najpálčivejšieho problému kariérne starších kapiel a delikátna sociálna štúdia o tom, ako riešiť svoje hudobné korene pri rozhodovaní o ukončení svojej kariéry. Na Hermitage strašidelní MOONSPELL prešli očistcom, zbavili sa svojej namyslenej masky a vrátili sa na začiatok deviatej dekády, čo dokazujú kompozičným štýlom v úvodnej The Greater Good, čím je radená do počiatočnej etapy ich kariéry, niekam okolo fenomenálneho opusu Irreligious, ktorý sa im zatiaľ nepodarilo dokonale prechcať. Ide o virtuóznu, po štýlovej stránke atmosféricko-temnú exhibíciu všetkých nástrojov a vokálu kvintetu. Inštrumentálna precíznosť a vokálna farebnosť je samozrejmá a MOONSPELL dokázali vytvoriť ukážkové číslo a vyznenie štýlu kovovej gotiky so všetkými jej mäkkými kontrastmi a príznačnou temnotou. Fernando Ribeiro už nie je najmladší a napriek tomu ešte vie agresívne pritlačiť, i keď v tejto skladbe, ako aj v druhej polovici pekne vystavanej, zo začiatku jemnej Apophthegmata, je jeho rev zbytočne preexponovaný a tým sa javí ako vyčúraná kalkulácia. Obe kompozície sú klasickou propagáciou temného, strašidelného a intenzívneho honu na pekné gotičky obskúrne odpornou a plasticky nastavovanou atmosférou a temným vokálom. Purgatórium im síce prospelo, hriechov sa zbavili, ale našťastie riffy ostali, čo velebia v lamentoch The Hermit Saints a v titulnej Hermitage, ktorá má naozaj chutnučký riffík s ťažkým, i keď nie originálnym vyznením a tá druhá krváca ako kŕčmi zmietajúca sa obézna pokérkovaná gotička v najsilnejších mesiačikoch, pri ktorej jej húka do uška zbor portugalského katolíckeho chóru. Príjemná riffáž, spievajúce klávesové linky a pekné vokály v Common Prayers sú prerušené nepatričným vynúteným prechodom v strednej pasáži, až človek túžobne čaká, kedy sa to vráti k pôvodnému riffíku a vkusnej inštrumentálnej pasáži, ktorá na človeka sype tóny jedna radosť. Inštrumentálna Solitarian je zjavne ovplyvnená „floydmi“, ale jej štvorminútová dĺžka vykazuje nudu a zbytočný pátos. Umiestnenie v strede albumu tiež nie je najšťastnejšie, ale treba skonštatovať, že sólový motív gitary je veľmi elegantný, aj keď nie úplne originálny. Za zmienku stojí aj éterická All or Nothing s prevládajúcou progrockovou atmosférou a svojou melodickosťou ponúka svieži pohľad na tvorbu týchto krvilačných indivíduí. Niečo podobné sa odohráva aj v Entitlement, ktorej pokojná a náladová hudobná téma jasne spolupracuje s textovým posolstvom. Je to taká čerešnička na torte, ktorú snáď zatieni len predposledný, temný a pútavý epos Without Rule, ktorý v sebe odráža ideu „všetko alebo nič“, zo začiatku epický, potom drsnejší a po krátkej jemnej pasáži vygradovaný do gilmourovského sóla, končiaceho veľkolepým finále a následným fadeoutom a opakujúcim sa úvodným basovým motívom, ktoré nadväzuje už na spomenuté outro.

Hermitage nie je zlý album, ale ani skvelý, nemožno povedať ani ľahko nadpriemerný, ale ani vyslovene slabý. Je to taká krvilačno-atmosférická zbierka silných momentov a slabších, až vyslovene nudných motívov. Nie je to vodorovná rovná čiara, ale taká kmitajúca sínusoida EKG a je celkom zdravá, životaschopná a tak je divné, že MOONSPELL chcú Hermitage považovať za svoju labutiu pieseň.

Informácie o albume  

Vydavateľstvo: Napalm Records
Pôvod: Portugalsko
Žáner: Gothic Metal
Dátum vydania: 26. február 2021
Minutáž albumu: 52 min 24 sek

Skladby:

  1. The Greater Good
  2. Common Prayers
  3. All Or Nothing
  4. Hermitage
  5. Entitlement
  6. Solitarian
  7. The Hermit Saints
  8. Apophthegmata
  9. Without Rule
  10. City Quitter (Outro)

Zostava:         

Fernando Ribeiro – vokál
Ricardo Amorin – gitara, vokály
Pedro Paixão – klávesy, sample, programovanie
Aires Pereira – basgitara
Hugo Ribeiro – bicie, perkusie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *