Moment v tvorbe Dark Tranquillity (recenzia)

Takáto hudobná porcia dáva zabudnúť na nástrahy a úskalia dnešného života, kde dosť často vyvstáva otázka: „Načo a prečo, či pre koho vlastne žiť?“ Niekedy dáva zmysel len jedna odpoveď: – „Pre hudbu!“ Občas mám pocit, že je to aj pravda, hudba prináša kus radosti a chuti ďalej sa trápiť na tomto divnom šialenom svete, vo svete závisti, netolerantnosti, zloby, špekulanstva a bezbrehej blbosti.

Legendárni pionieri göteborského smrteľného soundu DARK TRANQUILLITY síce vždy trochu experimentovali, ale vždy boli horúcimi kandidátmi na rozsiahlejšiu popularitu ako IN FLAMES, a to už nehovorím o podzemných AT THE GATES, s ktorými tvoria triumvirát Göteborgskej školy melodického death metalu. Headbangerov pri ich doskách vždy oblieva strach, že ich „milášikovia“ zase čiastočne opustia deathmetalové korene. Ale pri novom albume DT by mali cítiť len obavy, že sa na nich môže hocikedy vyrútiť z reprákov horda metalových týpkov a chcieť ich úplne odrovnať. Už som zabudol, ako znie „origo“ sound Göteborgu. Ide o priemernú melodeathovú dosku, síce vynikajúco nahratú a rozhodne neurážajúcu klasickú smrteľnú melódiu, ktorá trochu hapruje práve na až prílišnom rešpekte pôvodných koreňov a nezaujímavých hudobných nápadov a obyčajných aranžmánov. Vžitým genotypom klasickej göteborskej metalovej bandy je rýchle riffovanie, harmonické gitarové linky, blast beaty spojené s kombináciou škrekľavého a vrčivého vokálu a gotických klávesových podmazov.

Hybrid melodického death metalu s konzistentnými prísadami fínskej gotiky a severskej atmosféry ako hudobného útvaru čakajú úskalia nejednoznačnosti a roztrieštenosti. Takáto tendencia tým viacej stúpa, keď celý album je zložený z radu variácií týchto štýlov a ešte naviac z variácií z veľkej miery prísne sa držiacich zaužívaných postupov a soundu. Neprekvapí, že myšlienka tohoto dvanásteho prierezu špecifického hudobného zjavu skrsla v kolektívnej gebuli göteborgských harcovníkov už bez výdatnej podpory Niklasa Sundina, ktorého nahradila dvojica leštičov šiestich strún Chris Amott a Johan Reinholdz.

Následne vzniká táto bezduchá dvanástka. A je vidieť, že im potenciálny hybrid nečinil žiadny problém, práve naopak – stal sa výzvou pre síce efektný melodický „smrťák“, ale s inštrumentálnou i vokálnou impotenciou. Ústredným metalovým tvarom sa stal melodický death metal göteborgskej školy, ktorého postupy dali podnet k dvanástim variačným cyklom s odermi klasického thrashu a blacku.

Dvanásť smrteľných zásekov. Dvanásť retro bobkov, ktoré sa rozsypú po podlahe undergroundovej scény a pripomenú éru dosky Haven, ukážu reflexie na album We Are the Void, alebo načrtnú strednotempový metalový modernizmus s exponovanými klávesovými vsuvkami. Z týchto slov je jasné, že ide o materiál značne rozmanitý a pri kutraní sa v nedávnej histórii príde aj na agresívnu melodiku, vyplývajúcu z povahy ducha tejto muzičky. Úvodný singel Phantom Days je klasický, úplne stereotypný DARK TRANQUILLITY. Naliehavé riffy spárované s nablýskanými klávesovými linkami a nad tým všetkým tróni Stanneho hrdelný vokál. Jednotlivé kusy sú uvedenú do pohybu najprv smrteľným riffovaním s hrdelným rykom, sypajúcim úderné slohy textu, vzápätí vystriedaný voľne lietajúcim melodickým zborovým refrénom a trepotajúcimi škopkami, dokoreneným sólovo štípajúcou gitarou ústiacou do vygradovaného finále. Všetko známe postupy, ktorými nijak neoslnia. Druhý ťažký kúsok Transient je trochu iné kafčo a je to práve to, čo by sa dalo v tomto čase očakávať. Strhujúce, s príjemným tempom, so severskou ľadovou atmosférou a to nádherné melodické sólo?… toto je fakt niečo. Ďalším skvelým kúskom sa javí aj Identical to None, nejasný načernalý thrashing, akokeby vypadnutý z už spomenutého opusu We Are the Void. Štvrtá skladbička The Dark Unbroken je len taká vata, zaujímavá akurát čistým Stanneho vokálom, ale dvojička kúskov Remain in the DarkStandstill majú v sebe influencie krajanov KATATONIA, ktoré narážajú na melodické korene a temnú až zadoomanú atmosféru. Skvelé kompozície, ale ortodoxným fans DT sa to veľmi nebude páčiť. Ďalšia Ego Deception je vrcholne nezaujímavá a je to taká botoxová výplň, a to sa dá povedať aj o zvyšku albumu. Všetky ostatné skladby sú v šablóne rytmicky dravo pulzujúcich kompozícií, neprinášajúce nič, čo by stálo za i len drobnú zmienku. Po štyroch rokoch čakania by sa patrilo ponúknuť niečo strhujúcejšie a nie dosku trvajúcu štyridsať jeden minút (s bonusmi päťdesiat), na ktorej sú strhujúce len štyri kúsky.

Tomuto smrtonosnému sextetu sa podarilo na svojom priemernom dvanástom opuse spojiť bezpohlavný študijný matroš s poslucháčsky vďačným a širšiemu publiku prístupným obsahom, podaným na vysokej úrovni, čím si podsadili latku dosť nízko, takže nasledujúci album by mohol byť predsa len o kvapku moču lepší.

Informácie o albume

Žáner: melodický death metal
Dátum vydania: 20. november 2020
Vydavateľstvo: Century Media
Minutáž albumu: 41 min 06 sek
Pôvod: Švédsko

Skladby:

  1. Phantom Days
  2. Transient
  3. Identical to None
  4. The Dark Unbroken
  5. Remain in the Unknown
  6. Standstill
  7. Ego Deception
  8. A Drawn Out Exit
  9. Eyes of the World
  10. Failstate
  11. Empires Lost to Time (bonus)
  12. In Truth Divided (bonus)

Zostava:

Mikael Stanne – vokály
Martin Brändström – klávesy
Chris Amott – gitara
Johan Reinholdz – gitara
Anders Iwers – basgitara
Anders Jivarp – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Starší rozhovor s Mikaelom Stanne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *