Imperiálny Soen (recenzia)

Je veľmi príjemné, keď vám zase po dlhej dobe ponúkne progmetalová scéna niečo iné než regresívnu melodrámu v Divadle snov, prejednávajúcu tendenčné festivalové pogovanie nad flambujúcim kvintetom, po ktorom by mal aj taký Satriani rozhodne vrátiť úder a vrhnúť sa na biografiu TOOL či coverovať QUEENSRŸCHE a FATES WARNING, alebo…? …len tak nepríčetne kňučať nad dobou minulou, v ktorej prakticky neexistoval existenčný stres. Takže, čo nám to vlastne ponúkla? Nový, už piaty štúdiový album švédskej progresívnej supergrupy SOEN s názvom Imperial.

Démonický artwork albumu.

Štyridsaťtri minútové „metalové oratórium“ Imperial pozostáva z ôsmich fragmentov a podľa vlastných slov kapely je to “product of the COVID-19 pandemic.” Prvý moment Lumerian patrí medzi absolútne najlepšie kompozície, aké kedy SOEN napísali. Dramatický spád určuje hlavný agresívny lomený riff a potom sú tu badateľné prvky toolovskej polyštýlovosti či inteligentného i intelektuálneho postrehu, ktoré sú funkčne zakomponované do moderne farebného hudobného toku spolu s citáciami tvorby kapiel podobného štýlového zamerania. Všetci uctievači TOOL a A PERFECT CIRCLE si prídu totálne na svoje a budú si lubrikačným gélom mazať slúchadlá, aby sa im nepripiekli k ucháľom. Ako si kvintet vie poradiť s robustným ťažkým riffom, vkusne prepojeným so štruktúrou vokálu a pekných chorusov, je badateľné v druhom fragmente Deceiver, ktorého poetická pasáž je vhodná aj na vytvorenie atmosféry k milovaniu. Jedným z vrcholov opusu je tretia kompozícia Monarch s úvodným kvílením sirény a následnou explóziou škopkov, po ktorých sa rozbehne vokálna eskapáda skvelého Joela Ekelöfa. Toto skvelé progmetalové mini-dielko dokazuje, ako SOEN vedia znamenito zužitkovať svoju znalosť aranžérskeho a skladateľského umenia, ktoré vychádza z dokonalého poznania súčasnej progmetalovej scény, ale upozorňuje i na ich tvorivú vnímavosť k aktuálnym udalostiam. Inovatívne odráža uvážené miešanie baladických nálad s prvkami riffujúceho progmetalu. Opakom sa javí pohodovka Illusion, začínajúca tónmi elektrického piana a pokračujúca veľmi sugestívnou atmosférou s mansonovskými jednoduchými škopkami, wrightovským klávesovým podmazom, to všetko podtrhnuté gilmourovským gitarovým sóličkom kanadského gitaristu Codyho Forda, ktorý sa ku kapele prilepil pred doskou Lotus. Tento týpek málokedy prezentuje samoúčelnú prstovú ekvilibristiku, ale svojím citom a úspornosťou skvelo zapadol do bandu a jeho vkusné sólové linky zasiahnu na tom správnom mieste, samozrejme vtedy, keď práve nepodporuje vokály svojimi čistými akordmi.

Najdlhší „piece de métal“ s názvom Antagonist je svojho druhu „sinfonia di tamburi“, naliehavé dielko, ktoré je postavené hlavne na viacerých škopkárskyh patternoch skvelého Martina Lópeza, ktoré premazávajú túto kompozíciu skrz naskrz. Dalo by sa aj povedať, že je to dialóg medzi bicími a zbytkom kapely, vyjadrený kontrastom medzi bublajúcou a spievajúcou kapelou a škopkárskou gymnastikou. Jednoducho taká Lópezova rezistentná óda zobrazujúca jeho neobmedzený rytmický arzenál. Zvukový pôžitok v Modesty ukazuje tesnú súvislosť medzi skladateľskou zdatnosťou kapely a ich neuveriteľný cit pre náladotvornosť. Skladbička je zdržanlivejšia a naplno necháva vyniknúť hlavnú melódiu, čo sa o ďalšej v poradí, Dissident, nedá povedať. Je to jedna z najprogresívnejších vecičiek na albume a znie tak skvele, s takou hromádkou pekných melódií a geniálnych nápadov a s tak pôsobivými náladovými premenami, že sa dá tento track priradiť k tomu najlepšiemu z celého tohto imperiálneho projektu. V skladbe príznačne vrcholí džezové sólo a celému tomu velia polyrytmy charakteristické pre MESHUGGAH, ktoré sa rozpúšťajú v klávesových kaskádach a kvázi-operných vokáloch. Záverečnou Fortune asi kapela ničím neprekvapí, štandardný epický moment v pomalšom tempe, s husličkami, nádherným refrénom a plochami kláves. Pekný a pokľudný koniec, i keď by sa dalo čakať niečo vygradované a v duchu takého „grande finale“.

Imperial je novátorský album aj v elegantnej syntetickej práci s výstavbovým materiálom. Od začiatku má vnímateľ dojem, že ide o netradičnú hudbičku, avšak opus sa postupne pôsobivo vrcholí v dramatické a progresívne dielo. Predchádzajúci Lotus prevyšuje, lebo ich zrelosť a skúsenosti vytvorili väčšiu súdržnosť tak rôznorodých princípov, ktoré títo vizionári používali a používajú. V Imperial jednoducho objavili ďalšiu dimenziu hudby, o ktorej nemá väčšina bežných ľudí ani potuchy.

Informácie o albume Imperial

Žáner: Progmetal
Pôvod: Švédsko
Vydavateľstvo: Silver Lining Music
Dátum vydania: 29. január 2021
Minutáž albumu: 42 min 00 sek

Skladby:

  1. Lumerian 5:31
  2. Deceiver 4:34
  3. Monarch 4:52
  4. Illusion 5:11
  5. Antagonist 6:02
  6. Modesty 4:34
  7. Dissident 5:38
  8. Fortune 5:43

Zostava:

Joel Ekelöf – vokály
Martin Lopez – bicie, perkusie
Oleksii „Zlatoyar“ Kobel – basgitara
Lars Åhlund – klávesy, gitara
Cody Ford – gitara

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *