Gojira – Fortitude (recenzia)

Francúzski, smrteľne zgroovovaní, progresom nainfikovaní experimentátori v podzemnom laboratóriu menom GOJIRA, čo na druhej strane zemiakoidu, na japonských ostrovoch, znamená Godzilla vytvorili svoj siedmy monštruózny klon, ktorého podstata je metaforická, filozoficko-hlboká a existenciálne komplikovaná, než aby sa dala laicky simplifikantne determinovať, ale pri plnom zapojení základných neurovegetatívnych funkcií by mohol aj stredne pokročilý metalový receptor aspoň čiastočne demaskovať niektoré, veľmi sofistikované inotaje, ako durové akordy, polyrytmické patterny, alebo odozvy väzenského blues, či močiarnych gospelov, ale hlavne britské vplyvy primárnych akordických postupností. Už od úvodných tónov sa títo frantíci maskulinne postrkávajú v hudobných vzorcoch a prakticky vždy si to vyjasnia a tak, až po záverečný fade-out utopený vo vybrnkávajúcej šesťstrunovke sú pevne zomknutí a smrteľne vážni.

Ďalekým Východom inšpirovaný artwork albumu je dielom gitaristu a speváka Joe Duplantiera.

Tých päťdesiatdva minút je naozaj krátkych a pritom obrovských a silných tak, ako sa javí prehistorické morské monštrum podľa ktorého sa nazvali. Godzillu (japonsky GOJIRA), najznámejšieho impozantného plaza prebudeného a posilneného nukleárnym žiarením necháme na pokoji odpočívať na filmovom celuloide a radšej si uprieme ucháľe na album Fortitude kovodrtičov z Ondres, ku ktorému by sme sa počas tejto kratučkej rozpravy mali priblížiť. A v tvári v tvár ich páchnucemu dychu a obrovskému korpusu však tento monštruózny morský živočích pôsobí ako roztrasený pompslík so zmoknutými ušami. Ich prirodzene agresívna progresívna smrť skrýva v sebe viac nálad ako deštruktívne besnenie tohto znovuzrodeného zvieraťa. Vlahý vánok sa často mení na besnú smršť a neľútostné prašné víry sa ako mávnutím čarovného prútika ukľudnia na nevinné pohupovanie riedkej atmosféry. Neotrasiteľný inštrumentálny základ tvorí piesočnú zooxidovanú pláň, nad ktorou sa zmieta nekonečná búrka silných melódií, originálnych postupov, skvelých riffov a bravúrnych zvratov aj polôh. Siedmy opus v poradí a nechýbajú mu ich charakteristické prvky. Takže to nie žiadny obyčajný deathík a skoro by sa dalo povedať, že to už nie je ani metal, ale akýsi agresívno-progresívny útvar prikláňajúci sa k drsnému groovingu. Treba však podotknúť, že ale v geniálnej podobe tvorcov, ktorí si naozaj môžu dovoliť všetko vďaka svojmu skladateľskému fenoménu. Úplne sa stratili z mapy metalového undergroundu a ocitli sa medzi bohmi, ktorým sa vytvárajú bronzové súsošia.

V statočnom univerze tejto dosky existujú v symbióze na prvý pohľad ťažko zlučiteľné prvky. Tvári sa to ako bežná metalová smrteľnica na spôsob deathových amerických bánd a pritom sú tu schované geniálne progresívne prvky a to nehovorím o vynikajúcej inštrumentácii a skvelých vokáloch, ktoré nekompromisne šliapu po zavedených postupoch a frázach. Každučký tón, či jednotlivá nota neskutočne nabíja pozitívnou energiou a keď sa to zloží v jeden celok vzniká nadpozemsky krásna muzička, u ktorej človek vydrží čučať ako verný pes pri mŕtvole svojho pánička. Niekedy skladby doslova lahodia ušiam, aby vzápätí mohli telo rozporcovať na malilinké kúsky. Je to súdržné, našliapané, pravdivé a plné emócií. GOJIRA započala akúsi deštrukčnú éru, kde na rad prišiel agresívny metal.

Ako prvá sa zaryje do mozgu Born For One Thing, vybrúsiac doň drsnú ryhu, ktorá vyznieva ako metalový jam na spoločnú tému najstarších dosiek a albumov Magma a L’Enfant Sauvage. Ťažká samodeštrukcia vlastnej tvorby z minulosti. Vzápätí po nej sa pomaly plazí dnu aj perkusívna ekologická hymna Amazonia so zaujímavým domorodým motívom, kvílivými zbormi a minimalistickým vyznením odchádzajúca vo vyslobodzovacom fade-oute, znejúca ako pankhart Roba Zombieho a SEPULTURA z čias Roots. Už z diaľky na ďalšiu Another World upozorňujú agresívne gitarové riffy a skvelé škopky s melodickým, ale chrčivým vokálom. Šialené boogie-woogie s epickými zbormi. A cappella úvodník pompéznej Hold On predvádza krásu, o akej sa môže v klasickom smrteľnom priestore len zdať. Až v druhej minúte nastúpi niečo, čo sa dá považovať za drsný kov i keď tá nádhera pokračuje len v agresívnejšom háve a komplikovanejšej výstavbe, pripomínajúc hudbu veľkých klasikov. Za krásou a neskutočnosťou plachtí na lietajúcich gitarách a brejkoch neuveriteľný, alternatívne ladený, nadržaný moment New Found, rozdelený do dvoch atmosférou rozdielnychdielikov, kde v prvom sa ukáže skladba v celej svojej šírke, so šúchajúcim riffom vokálov s prívlastkom „harsch“ aj neskutočne vtieravý refrén a v záverečnej časti, po krátkom stíšenom intermezze sa melódia refrénu prehupne do tvrdého cvalu, ale stále v pozadí so základnou melódiou, ktorú udržiava kvílivý zbor. Bolo by zaujímavé sledovať kritikov, ako si poradia s týmto skvelým nezaraditeľným materiálom. Kua…GOJIRA otvorili nové vrece plné invencie a progresie, ale v úplne jednoduchej pesničkovej forme. Kto toto ešte dokáže? Krátke útvary, v ktorých je nápadov na celý život. S čím prídu nabudúce? Titulná kompozícia Fortitude je iba dvojtaktové uvoľnené intro, predchádzajúce výnimočnosti v podobe The Chant, liečivého rituálu, ťahajúceho hlukový vnem receptora do priestoru bluesrockovej psychedélie. Samostatne sa pohybuje a dýcha, kráča priestorom, pokukuje po okolí a vyvoláva pocity neprítomnej spokojnosti. Vypnite svetlá, zavrite oči a nechajte sa vznášať v akordoch, tónoch a melódiách tejto geniálnosti. Je to ako zmyslová deprivácia a pravdepodobne asi najzvláštnejšia skladba akú kedy vytvorili a Gojirovci budú mať čo robiť, aby v budúcnosti prekročili jej tieň. Odkazu klasickej tvorby zasvätili nadržanú úderku Into The Storm so zúrivým riffom a stratosférickými melódiami, zatiaľ čo predtým nás Sphinx stiahla do stredného tempa s drsným vokálom a ikonickými akcentami ich tvorby.Príjemná skladbička The Trials je v duchu príjemného bluesrockového civilizmu a moderného psychedelického rocku… a nemá význam ďalej plytvať slovami. Hopsa, do nekonečného univerza tejto dosky, toto všetci musíte počuť!!!

PS: …netreba zabudnúť na záverečnú, neuroticky vybudenú Grind prinášajúcu kontrast medzi inštrumentálnym podkladom a vokálnymi harmóniami… Dúfam, že stačí!!!!

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Roadrunner Records
Pôvod: Francúzsko
Žáner: Progresívny Death/Groove Metal
Dátum vydania: 30. apríl 2021
Minutáž albumu: 51 min 58 sek

Skladby:

  1. Born For One Thing
  2. Amazonia
  3. Another World
  4. Hold On
  5. New Found
  6. Fortitude
  7. The Chant
  8. Sphinx
  9. Into The Storm
  10. The Trails
  11. Grind

Zostava:         

Joe Duplantier – vokál, rytmická gitara
Christian Andreu – sólová gitara
Jean-Michel Labadie – basgitara
Mario Duplantier – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *