Evergrey plánujú útek k Fénixovi (recenzia)

Švédsky EVERGREY ani nestihol povstať z popola ako bájny Fénix, lebo od ich posledného atlantického vzkriesenia neubehlo ani trinásť mesačných splnov a už organizujú chaotický útek pred touto popolnou reinkarnáciou. Ohnivý živel ich opantal až tak, že okamžite stuhli a ochromení svojím živočíšnym strachom sa podvolili, že vytvoria pandemický opus aj po takom surovom a bezškrupulóznom znásilnení, ktorý bude nežný, citlivý a beznádejne romantický, založený, vytvárajúci celoživotnú traumu každému prog-metalovému receptorovi. Tento zdŕhajúci Fénix mi z môjho ohniváka zodral dezén tak, že som si ho musel máčať skoro týždeň v roztoku hypemangánu, až sa svojou farbou približoval k svojmu horiacemu vtáčiemu zázraku. Jednooký vták ohnivák sa zahojil a skonštatoval, že je to…

Veľkolepý artwork od gréckeho muzikanta a grafika Giannisa Nakosa.

…tradičný silácky melodický progmetal, ako ho nadefinovali už snoví divadelníci na doske Images and Words, alebo X-ácky symfonici na svojom eponymnom debute s celou tou svojou bagážou a zakoreneným podozrením pre čokoľvek, čo nie je potvrdené dlhoročným používaním. Samozrejme, majú vždy kladný vzťah aj k moderným prvkom, aj keď len v minimálnom množstve. Ale je možné tu nájsť, i keď len trošku, aj opakujúcu sa hrôzu a regresiu, potvrdzujúc najhlbšie obavy…

So svojimi nie príliš lichotivými názormi na nový album EVERGREY plánujem útek a všetci tí obdivovatelia vtáka ohniváka čakajú na niečo pozitívne, čo by som mal zo seba vypľuť na adresu ich severských modiel. Držiac v rukách všetko možné čakajú, a ja bežím ako Forrest Gump a v hlave sa mi roja myšlienky i súvislé vety, ktoré nevyjadrujú nič z toho, čo sa odo mňa očakáva. A tak stále bezmocne utekám a zatiaľ len bľabocem o tom, ako Tom Englund stíha sedieť na dvoch stoličkách, lebo okrem domovských EVERGREY trúbi do mikrofónu už štyri roky aj v spriatelených REDEMPTION. Osobne ma takéto albumy nezaujímajú a najradšej by som zreval na plnú hubu: „Nepíšte takéto bezduché sračky, regresívne, bez nápadu, aj keď s dokonalou inštrumentáciou, pche!“ Áno, objektívne sa v tom dá nájsť hodne skvelej muzičky, ale ja som asi príliš starý na to, aby som ustavične dookola počúval tie isté postupy, sound, detaily a aranžmány. Pomaly na sto percent viem, čo bude nasledovať, ale veľmi málo ma prekvapí. Ale dosť bolo mojich subjektívnych výlevov. Nový album Severanov, pre mnohých prog fans začína pozoruhodných skoro šesťdesiat minút dvanástej štúdiovky, ktorá sa pomaly, ale isto vstrebáva do spotenej pokožky páchnucej po cesnaku a pive. Akordy brejky, beglajty, riffy, sóla či vokálne linky sa tu od prvej sekundy mihajú ako vo farebnom leporelu a je nutné vopred upozorniť, že vôbec nepôjde o jednoduché počúvanie, ktoré ale ortodoxných fanúšikov prekvapí len drobnosťami, lebo svojimi štruktúrami sa nápadne podobajú všetkému možnému, ale hlavne sami sebe. Vnímanie sťažuje aj množstvo prechodov, husté aranžmány a podobnosť jednotlivých kúskov spochybňujú úprimnosť hudobnej výpovede, ale na strane druhej je tu prijateľná minutáž a množstvo skvelých melódií. Tento gothenburgský kvintet svoj prístup síce založil na vysokej miere komplikovanosti a istej neprístupnosti, avšak dôraz na cit pre prenesené hudobné prvky je veľkou dávkou vypočítavého flirtovania a rabovania vlastnej minulosti. V menšej miere sa tieto myšlienky odzrkadľujú aj vo štvrtom pomaláči Stories, ktorému nechýbajú pekné, až impresionistické momenty a perfektný doprovod, alebo baladickej krehotinke In the Absence of Sun, pri ktorých by sa dala oplodniť aj infantilná bábkoherecká politička a zdravý heterosexuál by zvládol urobiť aj tú kolíkovic ministerku. Fakt krása, myslím ale na tie kompozície, nie na tie hnusné klamárske tlamy.

Úvodnú myšlienku aj nasledujúce postrehy sa odzrkadľujú už v prvom štvorminútovom siláckom fláku Forever Outsider, ktorý je v dostatočne postrehnuteľnej miere vizitkou ich progmetalového „trademarku“, bez výrazných inovácií a progresie. V inštrumentálnych pasážach nástroje, hlavne gitara, zaznieva agresívnejšie, pulz a akcenty sú ráznejšie a agogika rozviatejšia. V druhej Where August Mourn sa derie na povrch akoby živelnosť, sústredenosť a furiantské potešenie z hry, decentne navážanie sa na tón či drobné ozdoby symfonických kláves a podobné atribúty, ktoré podvedome spájame s pompéznym symfometalom. Pekný škopkársky úvod A Dandelion Cipher odveje človeka do divadla snov, ktorú navštívili symfonici zo sektoru X, ale ďalej to už pokračuje dosť charakteristicky, dokonca aj jednotlivé inštrumentálne pasáže či sóla sú predvídateľné a nepomôže ani zložitý skelet kompozície, či ustavičné zmeny tempa, alebo brejky. Podobný model pokračuje aj v ďalších, valcujúcej Eternal Nocturnal, s príchuťou AOR-u či v The Beholder, ktorá je pomyselným vrcholom a je ozvláštnená featuringom Jamesa LaBrieho. V temperamentných vyvrcholeniach dosahujú síce strhujúce vyznenie, ale pri pozornej analýze sa to ani trochu nelíši od ich najlepších štandardov posledných albumov. A tak by sa žiadalo možno menej komplikovanosti a náročnosti a naopak viacej jednoduchosti či priamočiarosti, samozrejme, vždy v kontexte ich tvorby, ako to urobili vo famóznej titulke Escape of the Phoenix. Prekrásnu nežnôstku You from You by som aj vynechal, až na to famózne gilmourovské sólo. Je až príliš sladká a nekonkrétna, aj keď ako oddych pred poslednými dosť podobnými dvomi siláckymi kusmi padne skvelo.

            Avšak v nových kompozíciách sa dá počuť aj niečo, čím snáď tento opus trochu vybočuje z obvyklých tradícií progmetalových albumov, a tým je práve spomenutá symfonickosť a pohľad na AOR, stavajúce ich nový materiál o niečo bližšie k tej toľko omieľanej progresivite a jej regresívnej štylizácie. Prejavuje sa to, bohužiaľ, iba v určitých náznakoch a detailoch, badateľných iba v niektorých pasážach, a tak Fénix je len v poradí „ďalší“ album EVERGREY, držiac si svoju mierne nadpriemernú kvalitu.

Informácie o albume  

Vydavateľstvo: AFM Records
Pôvod: Švédsko
Žáner: Progresívny Power Metal
Dátum vydania: 26. február 2021
Minutáž albumu: 58 min 42 sek

Skladby:

  1. Forever Outsider
  2. Where August Mourns
  3. Stories
  4. A Dandellion Cipher
  5. The Beholder
  6. In The Absence Of Sun
  7. Eternal Nocturnal
  8. Escape Of The Phoenix
  9. You From You
  10. Leaden Saints
  11. Run

Zostava:         

Tom Englund – vokál, gitara
Henrik Danhage – gitara
Rikard Zander – klávesy
Johan Niemann – basgitara
Jonas Ekdahl – bicie, perkusie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *