Eponymný debut od Arc of Life (recenzia)

V pokojnej zátoke, v strácajúcich sa lúčoch zapadajúcej oranžovej gule na oblohe, zo staručičkej, ale stále plavby schopnej fregaty YES vyplávalo malé čudné plavidielko s názvom ARC OF LIFE s trojčlennou obsluhujúcou posádkou na palube, pochádzajúcej zo súčasného osadenstva materskej lode, ku ktorým sa v blízkom prístave nalodili ďalší dvaja moreplavci a potom všetci piati svojou prvou kvázi progresívnou navigáciou a regresívnou plavbou našli bahnitý ostrovček nudnej, povrchnej, megapatetickej adaptácie klasických progrockových diel pre všetkých polonahých stroskotancov bez vlastného názoru.

            Všetci tí, čo sa narodili s čisto progresívnym nápisom Close to The Edge, alebo si pod pazuchou niekedy koncom sedemdesiatok doniesli domov vinyl Going for the One, mali by okamžite prestať sledovať ďalšie písmenká a vetičky za sprievodu And You and I, obrátiť do seba panáka a potom radšej ísť robiť niečo zmysluplnejšie… ako doma zmlátiť pubertálnych šrácov, alebo vyvolať hádku so svojou zákonitou starou. Ostatní čítajte ďalej, ale aj tak vás nepoteším, lebo pätica nýmandov úplne tuctovo, nekompetentne zmiešala dohromady konceptuálny progrock s ingredienciami všeličoho možného a ktorý v konečnom dôsledku pôsobí dnes ako vrcholne plagiátorský kus s mixom melodického rocku, progresívnych postupov a atmosférických prvkov s prachom triviálnej hlavnej myšlienky a ďalších chuťoviek, ktoré pochytili vo svojich nespočetných pôsobiskách (YES, ASIA, SOUND OF CONTACT, WORLD TRADE…)

Aj artwork sa inšpiruje v tvorbe YES.

Sú to tí, ktorí svojou úbohou drzosťou doťahujú progresívnu muzičku do podoby, ktorá už nikam dotiahnuť nejde, lebo bola proste geniálna, ako u kritikov, tak aj u mainstreamovej verejnosti v dátume svojho vzniku a následne v krátkej dobe svojho vrcholu. Sú to tí, ktorí teraz naživo predvádzajú klasický „yesácky“ repertoár, teda pomyselnú referenciu koncepčného prog-rockového albumu a pritom sú presvedčení, že letmý dotyk s cudzou genialitou im dáva právo vykrádať ju.

Ale v čom sú najsilnejší a najvýraznejší? Asi v ničom, ale keby sme mali vyťahovať cudzie slová, došli by sme asi k pojmom eklektizmus a plagiátorstvo, ktoré sa ukazujú hneď v prvej Life Has A Way akí sú to kolážisti a pracujú s množstvom zdanlivo nezlučiteľných motívov. Vedením vokálnych liniek, použitím elektroniky a kusavého rytmu vyzerá druhá Talking With Siri ako zbytok zo sessions k yeasáckemu albumu 90125. Nasledujúca You Make It Real aj napriek ľúbivým vokálnym harmóniám je taký vlažný pokus o ázijský AOR, ale svojou impotenciou akurát vyvolá nutkanie dať si modrú tabletku, štvrtá, kratšia Until Further Notice len znovu utvrdzuje, že sa osadenstvo ARC OF LIFE stále nevie vymaniť z obrúsených drápov YES a ďalšia The Magic Of It All má konečne nejaký ten vlastný pohľad na progrock, aj keď nie celkom originálny, riedke aranžmány a rytmické finesy pripomínajú starý vinyl Tormato. Jednou z ich úchyliek je, že radi berú odpadky z rokov minulých a tvoria z nich niečo zvláštne, čo sú v prípade šiestej kompozície Just In Sight všetci sedemdesiatkoví progrockoví klasici, ogrcaní trojicou osemdesiatkového GENESIS s pomazaním Mikea Oldfielda. Znie to „vintageovo“, zároveň sviežo a emotívna medzihra dáva prísľub do budúcnosti k zaujímavejším detailom a je to pomyselný výstrek ejakulátu celého tohto nešťastného opusu. Cez nevýraznú I Want To Know You Better sa opus preklopuje do dvoch najdlhších kompozícií, ktoré sú menšou eklektickou oslavou, rozhodne zaujímavejšou, ako kolekcia viac-menej pesničkových drijákov v prvej polovici dosky. Skoro desať minútová energická Locked Down, po „a cappellovom“ úvode, ukazuje solídnu motivačno-tematickú prácu, ktorá jednotlivé segmenty priraďuje k sebe logicky a strháva ich príjemným rytmom a progresívnymi harmóniami. A to už nasleduje étos progresívneho rocku a zároveň epos albumu, progfónia Therefore We Are, v ktorej sa naučili žiť a pracovať s odkazom materskej legendy, etalónom vychádzajúcej zo zlatej progrockovej éry a ukazujú sa ako schopní melodici so sklonom k sentimentu, melanchólii a epickej lyrike. Tomu odpovedá i celkové poňatie kompozície, ktoré si citlivo všíma dramatických prvkov bez toho, aby ich prehnane zveličovalo. Ich hudobná tektonika nie je odolná a vytesaná z pevného štruktúrneho bloku, ale je tvárna, a tak sa neboja experimentovať s tempom a dynamikou. Záverečnou, nijak interesantnou The End Game uzatvárajú tento zbytočný a neoriginálny patvar, ktorý bude obdivuhodným len pre notorických uctievačov YES-sekty.

Tento debut má takmer so všetkým podstatným z ich minulosti niečo spoločné, ale nič do tej miery, aby bol niečím, čo by zatriaslo každým flegmatickým progrockerom. Keď natrafíte na odpovede členov kapely, že je to ich najlepší album, tak svojím spôsobom kecajú. Nestvorili žiadnu svetovú senzáciu, len si vyskúšali, čo dokážu osamote bez takých genialít ako Steve Howe, Alan White a Geoff Downes.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Frontiers Music S.r..l.
Pôvod: USA
Žáner: Progresívny rock
Dátum vydania: 12. február 2021
Minutáž albumu: 57 min 22 sek

Skladby:

  1. Life Has A Way 5:14
  2. Talking With Siri 4:25
  3. You Make It Real 4:32
  4. Until Further Notice 3:42
  5. The Magic Of It All 4:04
  6. Just In Sight 6:15
  7. I Want To Know Better 4:04
  8. Locked Down 9:45
  9. Therefore We Are 9:29
  10. The End Game 5:52

Zostava:

Billy Sherwood – basgitara, vokály
Jon Davison – vokál
Jay Schellen – bicie
Jimmy Haun – gitara
Dave Kerzner – klávesy

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *