Asphyx a jeho Necroceros (recenzia)

„Znie to, ako keď za hluku leteckého turbopropu bičujú divokých kancov. Vlasatá mánička trasie kýblom plným šutrov, ďalší dvaja vlasáči drtia či leštia strunné pakšametle a posledný mastňák s dlhým három u toho grcia do plechového suda.“ Asi toľko k názorom najstaršej generácie, ktorá sa svojho času decentne rozplývala, keď Rolloši spustili na svoju dobu brutálnu Satisfaction. Predtým som vždy pohrdlivo pohodil svojou kudrnatou šticou a poslal ich do kelu! Teraz už nemám čím pohadzovať, ani koho posielať do prdele, ale vsadím sa, že rodičia ich častovali podobnými trápnymi bonmotmi, ktorí sa cítili frajersky, keď sa spolu vykrúcali u nejakého swingového bandu. A tak ide generácia za generáciou. Niečo podobné sa rieši pri novom opuse Necroceros holandských zadoomaných smrteľníkov ASPHYX, ktorého vnemom si receptor privádza asfyktický syndróm vedúci až k zástave srdcového svalu a poškodeniu mozgových buniek. Nejakému metro-sexuálnemu DJ-ovi so šiltom dozadu, počúvajúcemu konštantný duc duc techno trance za výdatnej ručnej podpory extázou napustenej sedemnástky, ako hobľuje vinylové fošničky, sa to stať nemôže. Ten bude dlho živý, lebo od tejto orgastickej kakofónie disharmonického šialenstva ho udržiava úzkostlivá starosť o vlastné odchlpené telo, čo na seba a vyvenčenie drobného miláčika.

Typický deathmetalový artwork albumu so známym logom kapely.

Z Holandska sa stále ozývajú thrashoidne či smrteľne znejúce zvuky, aké sme poväčšine boli zvyknutí počúvať výhradne zo severských luhov a hájov, či spoza Veľkej mláky. Death/doomový ASPHYX to svojím desiatym albumom potvrdzujú, lebo aj vďaka nim Holandsko na podzemnej mape výrazne svieti a rachotí. Týchto nesympatických špinavých „nizozemšťanov“, preferujúcich dusenie vyvolané nedostatočnou výmenou toxického vzduchu v zafajčených pajšľoch, si jednoducho musíte po tých dlhých rokoch existencie zamilovať ešte rýchlejšie ako ich krajanov PESTILENCE alebo švédskych GRAVE, alebo albionských BENEDICTION. A bodaj by nie? S čím sa mimo brutálneho smrteľného kovu môže headbanger ľahšie stotožniť než s brutálnym smrteľným kovom, doomovými vsuvkami a agresívnou melodikou v jednej osobe, úspešne plávajúcim „romantickými“ zákutiami podzemných brlohov, plných vlasatých indivíduí, ktorí bezmedzne prekročili povolenú mieru šialenosti, náboženskej tolerancie a asociálneho správania… Patrne tu nejde o neúmerne dlhé náborové drísty už tak natrieskaného európskeho podzemia, ale o ďalšiu túžbu poukázať, ako je zlý celý systém, tá hnusná anonymná politická mašinéria, čo dokáže zo zlého vyrobiť ešte horšie, čo sa už nedá zastaviť. Treba to globálne očistiť, politikov postaviť k múru a pritom si pustiť nový žalospev pridusených indivíduí.

Bez akejkoľvek prípravy či upozornenia, alebo kratučkého atmosféru navodzujúceho intra, vypáli na človeka úvodná drtička The Sole Cure is Death, rútiaca sa dopredu ako rozbehnutá lokomotíva a zomelie každého, kto sa jej postaví do cesty. V smrti sa vylieči každý, ale jednému by z tohto začali krvácať hemoroidy. Epická sila deportácie gravitujúca medzi thrashovými záplavami Bay Area a ako sopeľ ťahajúcim sa doomom. V druhej Molten Black Earth zobrali starý vzorec BOLT THROWER a spárovali do seba vokály a riffy, až takmer počuť penu okolo huby. Pomalší úvod roztaví aj čiernu zem pod krivými končatinami a následné stredné tempo občas vygradované do väčšej rýchlosti je len kľúčom k studnici múdrosti a estetického vyjadrenia existenciálnych inotajov. Polovica zadoomaná, polovica smrteľná, to je Mount Skull, kde sa kvartet prikláňa k epickejším a naratívnym prvkom svojho zvukového arzenálu. Je to jedna z najlepších vecičiek albumu, dynamická, epická, so zmenami tempa… jednoducho fantastická. Aj nasledujúca Knights Templar Stand udržiava záujem, ale je to len stojaci Templár držiaci koruhvu stagnujúceho doom/deathu so starými heavymetalovými influenciami, s tradičnou výstavbou a soundom. Epos Three Years of Famine prináša do katalógu ASPHYX niečo brilantné. Je neuveriteľné, ako majestátne pracujú s tak ťažkou kompozíciou, v ktorej strede sa objavia klasicky „mejdnovské“ vibrácie, skvelo dopĺňajúce tento maoistický grandiózny monument skazy a utrpenia. Druhá polovica, v prípade vinylovej edície strana, dosky začína zúrivým trackom Botox Implosion, ktorý si zobral za svoje vaderovský perfekcionalizmus a cítiť v tom aj obrovský vplyv grindu a v poslednej tretine skladby je možné vyzdvihnúť aj pevný groove, rovnako ako „zběsilú“ vyhrávku… až sa zasekávajú krčné stavce. Ďalším, pomalším kúskom je In Blazing Oceans s jednoduchšou výstavbou, ale atmosféra a riffy sú vedené tak, že treba dávať dobrý pozor, inak uniknú do planúceho oceánu, do ktorého sa už nedostanete. Fantastický, brutálny, skoro až metodický riff sa ozve z The Nameless Elite, a potom sú tu len dve posledné skladby, agresívne-tradičná Yield or Die a intenzívne finálna titulka Necroceros, ktorá sa prepadá do majstrovského dielka smrti a skazy, topiac sa v nepreniknuteľnom záveji šera a temnoty. Táto sa zo začiatku tiahne ako sliz kvapkajúci z rozkladajúcej sa mŕtvoly, potom prechádzajúca do zlovestného ťažkého žalospevu, ktorý je rovnako brutálny ako nezabudnuteľný. Je to najlepších sedem minút albumu. To už krčné stavce praskajú. Svaly sa naťahujú a v hlave sa od šialeného headbangingu z mozgovne robí zelený gél na holenie. Skvelé… až na tých zopár slabších momentov.

ASPHYX bez problémov otrieska hlavu o neomietnutú stenu a každý metlák s krčnou obrnou to musí rozchodiť už po prvom vneme tejto skvelej dosky blížiacej sa k majstrovskému dielu.

Informácie o albume

Žáner: Death/Doom metal
Dátum vydania: 22. január 2021
Vydavateľstvo: Century Media
Minutáž albumu: 50 min 16 sek
Pôvod: Holandsko

Skladby:

  1. The Sole Cure Is Death
  2. Molten Black Earth
  3. Mount Skull
  4. Knights Templar Stand
  5. Three Years Of Famine
  6. Botox Implosion
  7. In Blazing Oceans
  8. The Nameless Elite
  9. Yield Or Die
  10. Necroceros

Zostava:          

Martin van Drunen – vokál
Paul Baayens – gitara
Alwin Zuur – basgitara
Stefan Hüskens – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

One thought on “Asphyx a jeho Necroceros (recenzia)

  1. Už dávno som sa tak nepobavil pri čítaní recenzie, výborne napísaná a súhlasím s autorom že je to výborný death metalový album. Dlho som túto bandu prehliadal ale týmto albumom ma dostali. Už je objednané Cd, tak sa teším na poriadnu dávku deathu, Killer album.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *