Accept a ich pekelný heavík (recenzia)

Aj napriek pestrej ponuke už existujúcich dosiek klasického „heavíku“ sa stará legenda ACCEPT rozhodla, že po trojročnej štúdiovej hybernácie aj ona podkúri pod vriacim kotlom a pridá do ohňa to svoje polienko. Nový album Too Mean to Die nemá v susedstve špičkových dosiek starého ACCEPTu ľahkú pozíciu, ale jeho názov dáva tušiť, že metalový národ pochopí, že jeho vnem niekedy môže znamenať aj najvyššiu obeť. V kurze ostali klasické metalové riffy, mohutné zbory, vynikajúce sóla či dobre šľapajúca rytmika, zmena nastala na basovom a gitarovom poste, kde „nenahraditeľného“ pôvodného basáka Petra Baltesa predsa len nahradil univerzálny „mistr basů“ Martin Motnik a kapela pribrala aj tretieho leštiča strún, ďalšieho amerikánca v zostave Philipa Shouse. Rovnako ako pred štyridsiatimi dvomi mesiacmi, nová, už šestnásta štúdiová snímka je štýlovo vyhranená, ale svojským, na výsosť „acceptovateľným“ spôsobom.

Artwork úplne v duchu klasického heavymetalového klišé.

ACCEPT je späť! Všetci tí, ktorí v tej záplave heavíkových trapošín a retro kopírujúcich hrdinstiev pre pubertálnych instáčových pablbov posledných rokov citeľne pociťovali neprítomnosť nejakej naozajstnej heavymetalovej nálože, si teraz pekne zrovnajú vinylové dosky, aby na milimeter boli v zákryte, vydrhnú si do čista hnáty dezinfekčným sajrajtom, desaťkrát skontrolujú, či naozaj spláchli raňajšiu stolicu, mimovoľne rozpošlú urážlivé maily, symetricky umiestnia svoju zadnicu na pomyselný priesečník dvoch osí natočených reprákov a následne potom si okamžite pustia najnovší opus Too Mean to Die teutónskych hlukových teroristov ACCEPT! V podstate päťdesiatdva minútový nášup o tom, ako sa sextet obsedantných veteránov nacvakal do štúdiovej bubliny a vyrobil kovovú skulptúru vymazlenú do dokonalosti tak, že každého donúti šialene potriasať gebuľou, dokonca ho vychýli z osovej súmernosti a na dobu trvania dosky to úplne odstrelí hlavu, hlavne starším ročníkom. “Páni zasratí, obstarožní!“ Dokonalo namlátili všetkým vekovo mladším frajírkom, z fleku im vybielili záclony, pričom vôbec nemuseli na nič siahať, dokonca ani na svoje genitálie. Najnovší materiál síce nie je úplne dokonalý, rozhodne však to nie je žiadna „mjekota“. Všetko je náramne dramatické a strhujúce, i keď ako celok je zaťažený istou žánrovou jednostrannosťou, ktorá zrejme odráža fakt, že starých pardálov nezaujíma žiadny moderný progres, ani snaha za každú cenu zapáčiť sa. Drobné inovácie a veľké predvádzačky sú však viditeľné, a to hlavne v hre nových členov, ktorí sa pravdepodobne stanú spolu s riffmanom Wolfom Hoffmannom vzormi pre mnohé mladšie kapely a pre súčasný ACCEPT je to trojzáprah, ktorý má mladícku sviežosť terajšej doby a čaro zašlých čias zároveň. Melodický, až do hard-rockového teritória zasahujúci kúsok Overnight Sensation, klasicky znejúce petardy No Ones Master a Not My Problem a predovšetkým tvrdá Sucks to Be You nie sú viac než štandardné heavymetalové predvádzačky opatrené vynikajúcimi inštrumentálnymi výkonmi a vydareným spevom, ktorý po určitej dobe dáva zabudnúť na zavalitého teutónskeho blonďáka Uda. Obzvlášť nadupaná pecka Symphony Of Pain je postavená na vynikajúcom rytme a fantastickom vokáli Marka Tornilla. Okrem týchto ingrediencií sa tu objavia drobné interpolácie z klasických diel Beethoveena, konkrétne z Ode to Joy a dokonca aj obludný štvortónový motív z jeho Osudovej. Aj v záverečnej, čisto inštrumentálnej, teda v katalógu ACCEPT zriedkavej, Samson and Delilah, sa tiež mihne záľuba Wolfa Hoffmana v klasickej hudbe v podobe fragmentov z Dvořákovej Novosvetskej symfónie. Epický záver epického albumu pripomínajúc Wolfovú sólovicu Headbangers Symphony spred dvoch rokov.

Avšak album, ktorý famózne začína drvivou hymnou Zombie Apocalypse, vyzdvihujúcou klasický heavík vo svojej najrýdzejšej germánskej podobe, sosá človeku mozgový mok priamo z temena hlavy svojou odhodlanosťou a premyslenosťou. Po chvíli zažiari v rýchlotempovom hlavotrase Too Mean To Die, poskytujúcom sound vlastného trademarku a vyvrcholí v prekrásnej emocionálno-vypätej power-balade The Best Is Yet To Come či klasicky acceptovateľne temne znejúcom strednotempovom epickom choráli The Undertaker, jednoducho nemôže byť podpriemerný. Nemôže sa síce zrovnávať s triumvirátom legendárnych opusov počnúc nadupaným Restless and Wild, fenomenálnym Balls to the Wall po klasicky heavymetalový Metal Heart, ale po reunionovom Blood of the Nations sa im podaril znovu skvelý opus, ktorý trasie celým metalovým undergroundom. Škoda len, že tvrdohlavý kultový „vreskoš“ Udo Dirkschneider sa nemohol preniesť nad úspechom svojej formácie a nepridal sa v roku ’09 k obnovenej parte týchto starých kovodrtičov. Úspech tohto albumu je zaručený už len tým, že vôbec v tejto pandemickej dobe vyšiel, a to nehovoriac o vynikajúcom zvuku Andyho Sneapa a celkovom štýle, ktorý ani na chvíľu nepoľaví a drví človeka riffmi, sólami, ale aj melódiami a atmosférou. Nie je to žiadna reinkarnácia, alebo len pokračovanie posledného materiálu The Rise of Chaos, je to rozšírenie ich pôvodného osemdesiatkového štýlu, ktorý vyvrcholil spomenutou trojicou dosiek. Too Mean to Die je kovové obloženie, ktoré sa len tak ľahko neošúcha a nezhrdzavie.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Pôvod: Nemecko
Žáner: Heavy metal
Dátum vydania: 29. január 2021
Minutáž albumu: 52 min 11 sek

Skladby:

  1. Zombie Apocalypse
  2. Too Mean to Die
  3. Overnight Sensation
  4. No Ones Master
  5. The Undertaker
  6. Sucks to Be You
  7. Symphony of Pain
  8. The Best Is Yet to Come
  9. How Do We Sleep
  10. Not My Problem
  11. Samson and Delilah

Zostava:

Wolf Hoffmann – gitara, vokály
Martin Motnik – basgitara
Uwe Lulis – rytmická gitara
Philip Shouse – rytmická gitara
Mark Tornillo – vokál
Christopher Williams – bicie

Moje hodnotenie:

Bodovanie recenzia - 1/10Bodovanie recenzia - 2/10Bodovanie recenzia - 3/10Bodovanie recenzia - 4/10Bodovanie recenzia - 5/10Bodovanie recenzia - 6/10Bodovanie recenzia - 7/10Bodovanie recenzia - 8/10Bodovanie recenzia - 9/10Bodovanie recenzia - 10/10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *