Recenzia: Radix – Nezlomní a nezlomení

Album Nezlomní a nezlomení, ktorý kapela Radix (po latinsky koreň) vypustila do sveta tento rok, otvára skladba Korene. Už po pár taktoch vie poslucháč pomerne presne, čo bude na tomto albume počuť – mix rocku, hardrocku, punku a metalu, s vplyvom z 80. a 90. rokov, čo sú zrejme korene hudobníkov z kapely.

A v tomto čase sa zrodilo naozaj veľmi veľa rockových skvostov. Vplyv metalu dáva do muziky Radixu predovšetkým bubeník Jano Kovár, ale aj gitarista Martin Mesároš, ktorý využíva terciové sóla a rockové riffy, no a rockový sound umocňuje zvonivo znejúca basgitara Mira Kšiňana. Spevák Milan Páleš pre zmenu posúva hudbu viac smerom k hardrocku. 

Keď počúvate Radix, tak predovšetkým štyridsiatnici, možno aj tridsiatnici, si určite spomenú na niečo podobné, na slovenskú skupinu Dereš, ktorá vo svojej dobe nakrátko zažiarila, no z môjho pohľadu zostala výrazne nedocenená.

Skladba Bývali časy začína až takmer poprockovo a myslím, že toto mohol zohľadniť aj spevák, ktorý v určitých momentoch trochu zbytočne „tlačí na pílu“. Keď som sa začal obávať, že v refréne už nebude mať kam ísť po dynamickej stránke, prišli vhodne napasované vokály, ktoré situáciu zachránili. V niektorých polohách sa intonácia Páleša až nápadne podobá na Kulyho z Desmodu. Toto však nemyslím negatívne ani pozitívne, skôr si kladiem otázku, či je to zámer alebo náhoda, pretože Milan Páleš disponuje dosť jedinečnou, sýtou farbou hlasu a jeho spev je na veľmi slušnej úrovni.

Štíty proti nám je skutočnou prehliadkou štýlov, ktoré kapela hrá. Začína punkovo, je tam metal, je tam hardrock. Pieseň má vydarenú melódiu, skvelú dvojšľapku (Kovár je skúsený bubeník, ktorý nemá absolútne žiadny problém s timingom) a skvostom je gitarové sólo, ktoré som si musel pustiť opakovane 😉

Ak som spomínal, že spevák “tlačí na pílu”, názor som zmenil v skladbe Emigrácia. Páleš zvolil ideálnu dynamiku. Hoci sa opäť nevyhol príliš veľkej inšpirácii (tentokrát je to Daniel Landa) a slohy mu autor hudby Kšiňan postavil možno o tón nižšie, kde Páleš už zľahka neladí, tak jeho spev v refrénoch je bezchybný a tam mu niet čo vytknúť.

A prichádza perla albumu, heavymetalový Fénix. Našľapaný rýchly rytmus vás núti si dupať do rytmu, Kovár opäť bubnuje presne ako stroj a kapela spolu s ním. Ak máte radi Iron Maiden, Helloween, Avantasiu či Stratovarius, prídete si na svoje. Aj v tejto piesni zložil hudbu basgitarista Miro Kšiňan, ktorého nápady majú silne hitový potenciál a Miro umne skladá rýchle, stredne rýchle aj pomalé piesne, čím robí muziku Radixu zaujímavou, nie na jedno kopyto. Občas síce vykradne sám seba, ale to je bežný jav, pričom zároveň jedným dychom dodávam, že Radix autorsky nevykráda iné kapely, čo je v dnešnej dobe nie bežný úkaz.

Lavína je Radixácky slaďák, v ktorom dostáva veľký priestor klavír Martina Školiaka. Na prvé počutie by sa mohlo zdať, že klavír v Radixe nehrá podstatnú úlohu, ale napríklad Plamene riek si neviem bez tohto nástroja predstaviť, znie to tam naozaj výborne, a Školiak zvolil azda ten najlepší sound, aký mohol. Podobne aj v iných skladbách. A gitarové sólo – opäť paráda!
Škoda, že po gitarovej stránke je nie celkom zvládnutý záver skladby Orol, ktorý akoby ušiel Mesárošovej pozornosti pri aranžovaní a tiež nie celkom doladená gitara v bonuse Lipa, pretože gitary na tomto albume sú inak naozaj zvládnuté skvele.  

Ešte sa trochu dotknem textov a tém, ktorým sa Miro Kšiňan venuje. Ide o národné témy, dotýkajúce sa Slovenska, nepodané prvoplánovo, ale často zaobalené do jazyka z čias národovcov (“Ako slnko v tvári Vesny” – Korene alebo “Nad krajinou orol lieta”). Občas sú texty silne nasiaknuté nostalgiou za Slovenskom minulých čias – “…na jar sa zasievalo a na jeseň zber…kto čakal, že nám všetky polia uhynú” (Bývali časy). Nejedná sa o bezpohlavné texty alebo o nezmyselné stokrát opakované slogany o láske, čo je veľké plus. Na druhej strane, jazyk textov Radixu nie je určený pre každého, čo ale nie je ani prípad hudby, a kapela sa zrejme ani nesnaží osloviť široké masy. Niektoré texty však koketujú až s nacionalistickými témami, ktoré rezonujú v spoločnosti a nie sú vnímané pozitívne. Je len na kapele, koho chce takýmito textami osloviť, aké publikum, akej vekovej kategórie, akého názoru alebo smerovania…

https://youtube.com/watch?v=2-xDK_N5iag

V žiadnom prípade ale nechcem povedať o textoch, že sú zlé. Sú veľmi špecifické. Kšiňan síce občas skĺzne k lacným rýmom “…čo príde potom…len slzy s potom”, ale väčšine textov nemožno uprieť nápaditosť a originalitu. Hoci ide v podstate o jednu tému, variacu sa v jednom kotle, je jasné, že za textami je ukrytý aj akýsi vzdor, ktorý však Kšiňan podáva v konzumnej forme. Jednoznačne však textom nechýba názor, s čím sa mnohé slovenské kapely nemôžu pochváliť.

Radix na albume Nezlomní a nezlomení neprináša po hudobnej stránke nič nové a teda všetci, ktorí uprednostňujú nové experimenty a za každú cenu niečo IN, si na tomto CD zrejme „nepochutnajú“. Avšak srdce rockera, ktorý považuje 80. a 90. roky za tie najlepšie, určite zaplesá! Radix hrá muziku, na ktorej ako hudobníci vyrastali a ktorá ich baví a baviť bude. Zostali v tomto smere nezlomní a nezlomení. A z môjho pohľadu aj originálni, pretože na Slovensku hrá poctivý rock už málokto. Ak sa chcete baviť spolu s Radixom a hardrock je vaša krvná skupina, toto CD je určené pre vás.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *