Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia)

Čo skrýva názov Progression? Veľmi elegantnú kolekciu progresívnych neoklasických kompozícií pre klávesy, elektrickú gitaru a rytmiku od svojrázneho, geniálne šialeného klávesového mága Vitalija Kuprija. Je to hudobné pásmo desiatich, čisto inštrumentálnych kompozícií s ľahkým oderom progresie ako onánie jedného neukojeného, klasicky vzdelaného pianistu ukrajinského pôvodu.

Vitalij Kuprij – pre niekoho známy, pre iného veľmi blízky a pre ďalšieho úplne neznámy. A preto by jeho desiaty sólový album mohol byť rôzne prijatý. Kuprij patrí k hudobníkom, ktorí síce stoja trochu v pozadí (tak to bolo v Artension, alebo je v Trans-Siberian Orchestra) avšak v minulosti aj v budúcnosti suverénne na rovnakom mieste a s rovnakou mierou popularity aj významu v kontexte metalovej hudby. A tak si myslím, že k spravodlivému doceneniu tohto jeho stabilného postavenia možno príde práve týmto albumom.

Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia)

Artwork, ktorý skvelo charakterizuje hudobnú náplň albumu.

„Skladby na týchto albumoch sú plné poetickej atmosféry, virtuozity, tepla a bezmedznej inštrumentácie, ktorú vyžarujú do celého univerza! Sú kvintesenciou tvorby klasických skladateľov, práve tak, ako sú títo velikáni kvintesenciou dokonalej hudby.“ – aj takto by sa dal uviesť tento opus jedného z najlepších rockových a metalových klávesákov, skladateľov a hudobných pedagógov. Áno, všetky tieto prívlastky dokonalo sedia k menu Vitalij Kuprij a tento citát zase skvelo vystihuje celú jeho tvorbu, ktorá vzišla z talentu tohto ukrajinského zaklínača čiernobielych kláves. Je inšpirovaný veľmi širokým spektrom literatúry, výtvarného umenia a hudobných štýlov. Od geniálneho skladateľa Johanna Sebastiana Bacha, cez Beethovenovu Elišku až po sedemdesiatkovú hard-rockovú scénu. A práve tu môžeme hľadať jeho nové okúzlenia a tým aj jeho vzťah k vlastnému hudobnému prejavu. Na jednej strane je to lyrická melodika s konsonantnými súzvukmi a príjemné pohladenie po duši, ale na druhej strane je to úplne tuctový zjemnelý výraz plný akéhosi silového pseudonapätia posilneného obmedzenou inštrumentálnou virtuozitou. V určitých momentoch, bohužiaľ, hudba pôsobí výrazne nekonzistentne a kvôli klišé postupom, dlhej minutáži a drobným repetíciám stráca ťah. Možno je tých inšpirácií príliš mnoho (alebo príliš málo) a mali by byť umravnené pevným skladateľským zámerom a nie snahou za každú cenu vytvoriť niečo originálne. Úvod v Internal Force je reminiscenciou na klávesové intro v Tarot Woman na fenomenálnom albume RAINBOW RISING. Potom je to už len o frenetickej explózii nadpozemsky rýchlych neo-klasických gitarových behoch, ktoré sa snažia rovnocenne sekundovať plynulému klávesovému štýlu. Ťažko sa to dá popísať slovami. Jeho skladateľský slovník je preniknutý bohatými harmonickými prvkami klasických hudobných foriem a doplnený nesmierne zložitou technikou, ktorá nie je len  virtuóznou záležitosťou, ale aj prirodzeným dôsledkom zložitosti jeho hudobného myslenia. O tom svedčí druhá Dansanity, kde basová linka a škopky odvracajú pozornosť od efektných synkop Kuprijovho organu nadbiehajúceho sólovej linke gitary. Pekný a vkusný progmetal. Grand piano v úvode Revolution/Evolution a potom to frčí rýchlo a intenzívne do interiéru Yngwie Malmsteena, i keď sound klasického čembala trochu mätie. Znie to veľmi rýchle a drsne a nie je tu žiadny vokál, ktorý by tento apokalyptický zvuk zjemnil. Pre depresívne povahy je to samovražedný počin, lebo je to naozaj divná a rýchla kompozícia plná zákerností, zvrat(k)ov a vražedných hĺbok. Klávesy sa blysnú krvou podliatym sólom, ale svoju úlohu zohrá aj šesťstrunový elektrický nástroj, hlavne v prekrásnom prekáraní s klavírom v strede skladby a následnom shreddingu podporujúcom chopinovské klavírne prelúdovanie. Sinfonietta je len taká drobnosť majstra a udivuje zvukomaľbou nálad a obrazov. Už prvé tóny si vynútia pozornosť, nasledujúce pregnantne formulované témy nástojčivo zdôrazňujú vnútornú štruktúru každej hudobnej plochy. Jasná artikulácia svedčí o ujasnenej a zrelej predstave. Pri osemminútovej Whispers from Beyond si človek okamžite všimne jej charakteristickú košatú progmetalovú siluetu a okrem iného mu isto napadne aj slovné spojenie Liquid Tension Experiment. Titulka Progression sa po temných úvodných tónoch piana rozbehne v duchu staršej tvorby Dereka Sheriniana s brilantnými škopkami Jona Dormana a s fantastickým klávesovým sólom. Kompozícia Remembrance sa tektonicky hlási k akejsi sonáte, v ktorej z deväťdesiatich percent bojuje sám maestro so svojou „ebony&ivory“ klávesnicou, aby v ostatných desiatich percentách svišťali cez spomenuté klávesové témy noty sólovej gitary. Veľmi upokojujúce, dá sa povedať, že až minimalistické a možno trochu, vďaka osemminútovej dĺžke, nudné. Power of God je akási pomyselná transkripcia Brandenburgského koncertu BWV 1049 z Koncertu pre čembalo BWV 1052 od Johanna Sebastiana Bacha. Je to predvedené príliš pomaly, ako keby sa Vitalij bál Bachovej geniality a jeho odkaz spracoval až s prílišnou opatrnosťou. Receptorovi poznajúceho aj originály to vykreslí úsmevný polmesiačik na tvári a možno čiastočný bolehlav. V záverečnej klavírnej etude Facing the End stále prekvapuje niečím novým, čo stále upútava pozornosť ako úryvok z Beethovenovej Elišky. Skladba je vypracovaná do detailov s obdivuhodnou farebnosťou, dynamickou plastičnosťou a veľkým výrazovým registrom. Virtuozita, spontánna muzikalita a energická rozhodnosť sú hlavné atribúty. Ponúka viac než ukážku virtuóznej klavírnej hry, je to obraz krásneho klavírneho zvuku, ktorý dokáže poslucháča udržať v napätí. Pomalé témy okúzľujú lyrikou, virtuózne pasáže uvádzajú v úžas. Farby a krásny tón poskytujú umelcovi nemalé možnosti, ako modulovať dej skladby.

Tento opus je čistý neoklasický heavy metal. Heavy metal s patinou progresie konca deviatej dekády, rýchleho riffovania a zbesilých sól. Vitalij, ideš!

Vydavateľstvo: Lion Music

Pôvod: Ukrajina/USA

Žáner: Prog/Neo-classical/metal

Dátum vydania: 23. december 2020

Minutáž albumu: 54 min 49 sek

 

Skladby:          

01. Internal Force (06:24)
02. Dansanity (04:30)
03. Revolution / Evolution (06:11)
04. Sinfonietta (03:17)
05. Whispers from Beyond (08:33)
06. Progression (05:18)
07. Remembrance (08:04)
08. Power of God (05:21)
09. Progression (Reprise) (04:51)
10. Facing the End (02:42)

Zostava:          

Vitalij Kuprij – klávesy, piano
Jon Doman – bicie
Dave Naccarelli – basgitara

hostia:
Tommy Vitaly – gitary (track 1)
Michael Harris – gitary (track 2)
Roger Staffelbach – gitary (track 3)
Bill Hudson – gitary (track 4)
Angus Clark – gitary (track 5)
Leonardo Porcheddu – gitary (track 7)
Javier Leal – gitary (track 8)
Christian Münzner – gitary (tracks 6, 9)

Moje hodnotenie:

Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 1Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 2Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 3Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 4Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 5Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 6Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 7Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 8Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 9Progresia v tvorbe Vitalija Kuprija (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *