Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia)

Vlci POWERWOLF sú späť. Po troch rokoch sa opäť hlásia o slovo s novým albumom, hoci ich vytie nikdy neutíchlo ani v medzipriestore medzi Blessed & Possessed a aktuálnou nahrávkou The Sacrament Of Sin. Jedno je však isté. Attila, Greywolfovci, Falk a Roel opäť usporadúvajú polnočnú metalovú omšu, aby mohli kázať evajnelium podľa vlka. Ako sa im to teda podarilo? Prekonali tentokrát samých seba alebo je to skôr ich ,,klasika“?

 

Počúvať niečo skôr, než sa to dostane do rúk celému svetu a vy ste následne ovplyvnení názormi ostatných naokolo, je najlepšie. Aspoň môžete veci zhodnotiť objektívnejšie, presnejšie. Powerwolf sú jedna z mojich srdcoviek a veľmi som sa tešila na to, čo príde po albume Blessed & Possessed, ktorý som nevedela prestať počúvať veľmi dlhú dobu. No už po vydaní singla Demons Are A Girl’s Best Friend bolo jasné, že prichádza niečo silnejšie, lepšie. Po zverejnení Fire & Forgive a neskôr aj Incense & Iron som si už začínala hovoriť, aby nedali najlepšie von ešte pred celou nahrávkou. Preto som celý album púšťala s opatrnosťou a veľmi malou dušičkou. A potom to prišlo. Taký silný zásah na celú bytosť som nezažila už dávno.

 

Album štartoval s Fire & Forgive, takže hneď od začiatku kapela zvolila jedného zo silných dostihových koní zo svojej stajne. Skladba je rýchla, silná, chytľavá a neubránite sa tomu, aby ste si ju spievali hneď pri prvom počúvaní. Lenže ani sa nestihnete po jej skončení poriadne nadýchnuť a už si spievate Demons Are A Girl’s Best Friend. Niekto by si mohol povedať, že je hlúposť dávať na stôl bezprostredne po sebe takéto vysoké karty s príliš veľkou možnosťou prehry celej hry, ale nie. Nenechajte sa oklamať.

 

Po nich príde niečo, čo by bolo oveľa lepším otváracím predstavením na úvod albumu pre vŕzganie pántov kostolných dverí v začiatku skladby ako aj latinský prehovor. Reč je o Killers With The Cross. Tá je hravá, len o niečo menej úderná než prvé dve, ale nepochybne rovnako chytľavá. No a hneď po jej posledných tónoch vás strhne hurikán Incense & Iron, pre mňa jedna z najsilnejších skladieb albumu, ak nie aj najsilnejšia, hoci na tento post sa na The Sacrament Of Sin nachádza viac adeptov. Práve v Incense & Iron je možné zachytiť nový prvok, ktorý zatiaľ Powerwolf nikde doteraz nepoužili, a tým je zvuk pripomínajúci gajdy, ktorý mohli urobiť za pomoci tohto hudobného nástroja alebo sa jednoducho Falk Maria pohral so synťákom. Nech ja tak či onak, pridáva to skladbe veľmi zaujímavý efekt melodickosti.

Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia)
Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia)

Po jednej neznámej veci a troch ťažných koňoch pompézne zdobeného vlčieho voza The Sacrament Of Sin sa s príchodom piatej skladby v poradí dostanete na úplne inú vlnu. Nespomínam si, že by svorka niekedy mala okrem Last Of The Living Dead z albumu Preachers Of The Night niečo pomalšie, pripomínajúce skôr akúsi baladu než metalový hurikán, ktorý vás strhne a nepustí. Ale tentokrát sa pri Where The Wild Wolves Have Gone dostávame do oka búrky, na pokojné miesto, kde zvonia kostolné zvony a znie poväčšine klasické piáno spolu s akustickou gitarou. Pravda, nie celý čas. Ale aj tak je to aspoň z môjho pohľadu najpomalšia skladba, akú kedy kapela zložila a pokiaľ vám pri prvých nenaskočili zimomriavky, pri Where The Wild Wolves Have Gone sa im jednoznačne neubránite. Lebo najsilnejšie, čo v nej znie, je Attilov ťahavý operný smutný vokál (viac než Matthewovo gitarové sólo, ktoré je skvost samo o sebe) a pokiaľ ju nebudete počúvať iba ušami, ale aj srdcom, zasiahne vás.

 

Nenechajte sa ale oklamať romantikou. Z ríše snov vás znova do nebeských výšin potiahne Stossgebet. V tej, aspoň mne to tak prišlo, je v úvode štýlovo veľmi podobný spev ako v Moscow After Dark, až na to, že je nižšie položený do hĺbok a veľmi rýchlo vygraduje. Jej záver s úderom zvona však pôsobí akoby bola nedokončená alebo by sa skôr vďaka nemu hodila na záver albumu ako akési posledné zvonenie pred koncom. Ale to je už vec vkusu.

 

Nasledujúca skladba Nightside Of Siberia má intro, ktoré znie ako z dramatickej scény opery. No a ako pri ostatných aj pri nej si veľmi rýchlo budete spievať, ani nebudete vedieť ako. Pilotná skladba The Sacrament Of Sin aj spolu s po nej nasledujúcimi Venom Of Venus a Nighttime Rebel sú opäť trojicou ďalších ťažných koní vlčieho koča. Znovu sa pri nich výraznejšie prejavuje rýchlosť, energickosť a chytľavosť. Spievať si určite budete aj pri nich, len niekedy možno ani nebudete stíhať. Záver albumu sa nesie mierne v štýle staršej skladby Extatum Et Oratum, ktorej sa trošku podobá Fist By Fist (Sacrilize Or Strike). Teda, minimálne úvod skladby určite. Zvyšok je už samostatná kategória.

 

Ale pokiaľ skôr siahnete po rozšírenej deluxe edícii, okrem základných jedenástich piesní vás čaká ďalších desať, ktoré už síce nie sú najnovšie, ale Powerwolf ich podali inak za pomoci kolegov z iných kapiel, ktoré spravili niekoľko coverov. Bonusom vám pri tejto edícii bude Sacred & Wild v podaní Epicy, We Drink Your Blood od Saltatio Mortis, Kiss Of The Cobra King od Caliban, Ressurection By Erection od Battle Beast, Night Of The Werewolves od Heaven Shall Burn, The Evil Made Me Do It od Kadavar, Let There Be Night od Kissin Dynamite, Amen & Attack od Milleho Petrozzu (Kreator) a Marca Görtza (Caliban), Army Of The Night od Amaranthe a Nata Vimpi Cvrmid/Ira Sancti (When The Saints Are Going Wild) od Eluveitie.

 

Vráťme sa však k základnej verzii The Sacrament Of Sin a pekne si všetko zhrňme. Kritizovať nebudem. Jednoducho nemám prečo napísať niečo škaredé o tak dokonalej nahrávke. Už predchádzajúci album Blessed & Possessed bol poriadny náklad, aj tie pred ním stáli za to, lenže tentokrát Powerwolf prekonali samých seba a poskladali niečo, čo nebudete vedieť ani chcieť prestať počúvať a možno, tak ako aj ja, budete mať od prvého tónu po posledný na koži zimomriavky alebo dokonca, tiež môj prípad, zostanete zízať do blba s otvorenými ústami.

 

The Sacrament Of Sin je svätý grál, Atlantída, Eldorado, hrobka Nefertiti, ktoré Powerwolf objavili v hudobnej sfére a zhmotnili ich do pekelne úžasného albumu, aby prekonali všetko, čo doteraz zložili a stvorili dokonalosť. Ak ste si nevedeli predstaviť, že by mohli urobiť niečo ešte lepšie ako doteraz, tak práve sa stalo. Ešte hutnejšie a tesnejšie spojili rýchlosť, silu, melodickosť, hravosť a nebojím sa spomenúť ani prvky vysokého umenia, a to nielen skrz operný hlas Attilu Dorna, akým oplýva len málokto na metalovej scéne. Tentokrát silné a úderné bicie Roela van Heldena, dravé a miestami tak ťahavé gitarové pasáže, až si budete myslieť, že počujete ženský krik, v podaní Matthewa a Charlesa Greywolfovcov a jemné, ale aj až nadpozemské tóny klávesov Falka Mariu Schlegela vás odrovnajú ani sa nespamätáte ako. Keď zatvoríte oči, budete si myslieť, že sa vznášate na oblaku niekde vysoko na nebesiach, ale nebudú to anjeli, kto vám bude hrať a spievať, pretože namiesto nich dostanete nekompromisný vlčí power metal, ktorý si zamilujete už od prvého počutia. Bezprostredne po tom, čo sa vám The Sacrament Of Sin dostane do rúk a uší, už ho nebudete chcieť odložiť. Nedostanete ho z ušných bubienkov, zo srdca, duše, spod kože, kde sa zaryje tak hlboko, že sa stane vašou súčasťou. Nebudete mať jedinú šancu, než si spievať a dookola stláčať tlačítko na opakovanie prehrávania.

Moje hodnotenie:

Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 1Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 2Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 3Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 4Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 5Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 6Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 7Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 8Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 9Prekonala vlčia svorka Powerwolf samú seba? (recenzia) - 10


Použité zdroje:
Foto: FB kapely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *