Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia)

Stále som zástancom tvrdenia, že dobrú muziku si treba pripomínať. A hlavne tú domácu. Onedlho to bude rok, čo v júli 2018 vyšiel dlhohrajúci debut košickej metalovej formácie ALL THE FURY s názvom Over The Line Of Meridian. Pokiaľ ste toto dielo doposiaľ nezaregistrovali, je najvyšší čas to zmeniť.

 

Tento album bol pre mňa jedným veľkým prekvapením. Už v úvodnej Meridian som po melodických harmóniách gitár vo vyšších polohách očakával typický metalcoreový škrekot, ale ten, našťastie, neprišiel. Namiesto neho do muziky vtrhol mohutný hlboký growl. Po čase ho síce vystriedal aj melodický spev, no i ten v kombinácii so šantiacimi sólovými gitarami v pozadí skladbe len pomohol. Veľmi podobne na mňa zapôsobili hlavne harmonicky aj piesne Monitors a Comment A Suicide. V prvej sa objavil hlas prichádzajúci akoby cez megafón, v druhej zas growlu kontroval scream. Čo sa vokálov týka, výraznejšie ma oslovil ešte melodický, ale veľmi naliehavý spev v After All. V tejto piesni tiež nájdete najkrajšie gitarové sólo z celej dosky.

 

Inštrumentálne album vyniká harmonickými gitarami, kde tá vyššie položená tvorí atmosféru a šteklí ucho príjemnou melódiou, kým tá spodná dáva hudbe potrebnú ponurosť a agresivitu. Veľmi pekne je to počuť v piesni Insomnia. Keď sme pri gitarách, tak v Sober na chvíľu v strednej časti vyliezla na povrch basová gitara. Je to presne ten moment, kedy si poviete, že by si to pýtalo ešte minimálne päťkrát. No asi by to potom už nebolo také vzácne pre ucho. 

 

All The Fury mysleli na všetko. Na album sa dostala preto aj inštrumentálka, aj balada. Citadel privíta poslucháča skvelým rytmom. V úvode a závere je počuť v skladbe hovorené slovo, no jej gro je predsa len inštrumentálne. Navyše so širokým heavymetalovým zvukom gitár, aký dovtedy na albume nezaznel. Čistá gitara v Lost napovedala už od začiatku pomalú pieseň. Do polovice bol však spev až príliš v popredí a navyše v dosť nešťastnej polohe. Celému konceptu tak niečo chýbalo. Našťastie, všetko sa obrátilo na dobré. Zvuk narástol, gitary sa pridali a tento baladický kúsok sa stal skvostom vrcholiacim screamom v závere.

 

Na záver som si schválne nechal dvojicu skladieb. Od zvyšku albumu sa líšia svojou atmosférou. Žiadne pomalé tempá. Žiadne spevavé harmónie. Surovosť. To je to, čo spája tieto piesne. Priznám sa, že som vôbec nepredpokladal nástup melodického spevu v piesni Killzone. Growl, ktorý ho nasledoval, bol ale ešte namosúrenejší než dovtedy. Ťažké tempo a tvrdé inštrumentálne časti. Singularity dokonca v úvode evokuje až blackmetalovú skladbu.

 

Skvelá práca so zvukom, harmóniou a atmosférou skladieb. Rôzne druhy a formy spevu zasadené presne tam, kde majú byť. Obrovská sila growlu v kombinácii so spevavými gitarami a mohutnými bicími. Drobnosti, ktoré si takmer nevšimnete, ale keby tam neboli, určite by tam chýbali. Pre mňa bol album Over The Line Of Meridian príjemným prekvapením a veľmi rád sa k nemu budem vracať znova a znova.

Moje hodnotenie:

Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 1Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 2Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 3Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 4Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 5Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 6Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 7Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 8Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 9Poznáte sa už s All The Fury? (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *