Lúčime sa s Ďurom Černým

Podľa všetkého kostnatá dáma v čiernom plášti a s kosou v ruke ešte stále nepovedala posledné slovo a pokračuje v zbieraní duší rockerov a metalistov. Ako keby jej išlo o to, poskladať na druhom brehu akúsi superkapelu zloženú len z tých najlepších. A chýbal jej ešte bubeník. Preto zahalila Slovensko závojom smútku a vzala nám Juraja Černého, pôvodného bubeníka legendárnej Tublatanky. Černý nás opustil vo veku 54 rokov. Uctime si ho pripomenutím jeho života a stôp, ktoré zanechal v slovenskom hudobnom priemysle.

Juraj Černý sa narodil 10. júla 1961 v Bratislave. V rámci štúdií na VŠMU, kde študoval dokumentárnu tvorbu, spoznal Maťa Ďurindu. Ako zistili, mali podobné názory na hudbu, dobre si v tomto smere rozumeli. Práve vďaka tomu v roku 1982 aj spolu s basákom Paľom Horváthom dvojica založila Tublatanku. A tak sa zrodila legenda.

Kapela zo začiatku vystupovala v ľudových krojoch, približne desať rokov od vzniku. Hudobne sa prikláňala k hard rocku, vzhľadom k tomu, že hudobnými vzormi Ďura a Maťa boli kapely ako Led Zeppelin, Deep Purple, Nazareth, The Who, Thin Lizzy, Yes či Pink Floyd. Prvý koncert im priniesol taký úspech, že okamžite dostali možnosť nahrať prvú náhrávku, vtedy ešte LP. Z tej sa predalo viac než 100 000 kusov, čo značilo jasnú stúpajúcu popularitu kapely.

Maťo Ďurinda: ,,Keď s nami hral, bol jedným z pilierov kapely, pretože bol veľmi talentovaný hudobník, ktorý nepotreboval cvičiť.“

S príchodom 90. rokov kapela začala mať problémy. Odišiel od nich basák Paľo, vianočný album nahrali iba Ďuro s Maťom. Okrem toho Ďuro v tom čase lietal v drogách, z čoho sa dostal v polovici deväťdesiatok po liečbe zo závislosti na heroíne. Vtedy sa zároveň odtrhol od Tublatanky a pripojil sa ku Slobodnej Európe. Spevák Európy Miloslav ,,Whisky“ Láber dávno predtým spolupracoval aj s Ďurom a Tublatankou. Ďuro sa vo svojej druhej kapele o post bubeníka delil s Romanom Čunderlíkom. Toto sa však mení po sedemročnej pauze skupiny, po ktorej bicím v Slobodnej Európe kraľoval už iba Černý. A bolo tomu tak až pokiaľ nezomrel.

Sveťo Korbeľ: ,,Obrovský smútok za tebou, Ďurko. Odpočívaj v pokoji. Bol si jedným z mála tých najbližších ľudí v mojom živote.“

Čo viac dodať? Možno iba to, že bol skutočný talent. Podľa Maťa Ďurindu vraj Ďuro nikdy nepotreboval cvičiť hrať, možno maximálne tak desať minút pred skúškou iba pre zlepšovanie techniky hrania. A s týmto sa nedá iné než súhlasiť. Slovenský rock dnes stratil časť svojej duše, ktorú nič nenahradí. Odpočívaj v pokoji, Ďuro, a poriadne to tam hore roztoč s ostatnými skvelými hudobníkmi, čo odišli na večnosť v posledných mesiacoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *